Aj cirkev je bezmocná

Mnohí „bezbožníci“ sa priznávajú k pocitu bezradnosti, keď zistia opäť a možno už po stý raz, že žiadne rozumné argumenty, pokus racionálne hovoriť s veriacimi ľuďmi neprináša nijaké výsledky. Nie sú ochotní ani zapochybovať a to aj napriek tomu, že niektorí peklo považujú za výmysel cirkvi a iným môže byť pápež ukradnutý... ale Boh je istý, večný, všemohúci...

„Bezbožníci“! Neklesajte na duchu. Viera je slepá a táto sleposť viery rozčuľuje aj cirkevnú hierarchiu od kaplána po pápeža ale nemôžu si pomôcť. Ich teší viera veriacich v poveru, vďaka ktorej poberajú svoje platy ale znepokojuje ich viera ovečiek v iné povery. Jednou z takých vier - povier je viera v pravdivosť astrológie. Viera pevná, neotrasiteľná...

Cirkev počas celej svoje histórie bojovala s inými poverami, aby upevňovala vieru v tú jednu, jedinú, vďaka ktorej si cirkevní potentáti môžu vypásať svoje brušká. Dnes už ich netrápia povery typu mačka cez cestu - stretne ťa nešťastie. Ale viera v pravdivosť astrológie im hýbe žlčou. Bojujú proti tomuto predsudku všetkými silami veriaci vedci, i „vedci“ teológovia ale márne. Národ si ďalej verí v svoje povery. Národu sa to tak páči...

Nuž teda milí „bezbožníci“ neklesajte na duchu, veriaci veria v kadečo. Ak by verili už len v to jedno jediné – cirkev svätú všeobecnú, či ako sa teraz označuje ta jediná pravoverná, bolo by to možno alarmujúce. Pobavte sa pre potešenie a zábavu s veriacimi o ich vierach a ak sa chcete vyzbrojiť pomôžte si takými užitočnými zdrojmi, ako Kapišinského Niekoľko viet o astrológii, či Heřtových 33 argumentov proti astrológii v spravodaji Sisyfos 2/2008 na strane 9. Predtým však odporúčam overiť si v horoskope, či je na to vhodný čas :-)

Em Twein

O potrebe vystúpenia z ilegality a spájania sa

Medzi ateistami, humanistami, agnostikmi a ďalšími ľuďmi, ktorí rôzne označujú svoj nenáboženský svetonázor akosi neexistuje pocit potreby organizovať sa, spájať sily na svoju obranu proti klerikalizmu, tlaku cirkví, cirkevnej hierarchie a jej prisluhovačov vrátane politikov. Existuje zrejme viacero dôvodov prečo je to tak.

Jeden z možných dôvodov je, že medzi ľuďmi bez náboženského svetonázoru sú pravičiari i ľavičiari a tieto dva pohľady na usporiadanie spoločnosti sú také protikladné, že prekážajú tomu aby sa v oblasti postoja voči náboženstvu tieto dve skupiny dokázali zjednotiť.

Tlak sa však zvyšuje a mnohí sa začínajú zamýšľať nad potrebou takéhoto spájania. Jedným z nich je aj americký filozof Daniel Clement Dennett, ktorý vo svojej eseji Kategória – Brajti napísal:

„Ako dospelý, ženatý, finančne zabezpečený beloch nemám vo zvyku hlásiť sa za člena akejkoľvek menšiny v očakávaní, že mi ako protislužbu poskytne ochranu. Vždy som si myslel, že ak je v našej spoločnosti vôbec niekto „na koni“ sú to ľudia ako ja. Teraz cítim, že začína byť horúco, a hoci to zatiaľ nie je nepríjemné, uvedomil som si, že je čas biť na poplach.“

Skutočnosť, že ľudia bez náboženského svetonázoru sa často boja vyjadriť svoj pohľad na svet – na rozdiel od veriacich, ktorí sa svojou vierou neraz až chvastajú – neochota spájať sa a brániť svoje záujmy sú jednou z príčin súčasného rozmachu cirkví a jej snahy ovplyvňovať verejný život podľa svojich náboženských predstáv a hodnôt.

Tradícia pečenia moriaka a tradícia viery v Boha

Autor použitej ilustratívnej fotografie: Jaro Nemčok © nemcok.sk

Je nad slnko jasnejšie, že v katolíckej rodine nevyrastie moslim, rovnako ako v moslimskej rodine nevychovajú katolíka. Viera v bohov je rodinná a spoločenská tradícia. Jej skutočné dôvody sú zahmlené vzdialenou minulosťou. Je to trochu ako v príbehu o pečení tradičného amerického moriaka.

Mladá Američanka sa chystá piecť sviatočného moriaka, vyberie ho z igelitového obalu a vloží do rúry. Pozoruje ju pri tom svokra, ktorá je na návšteve a hneď začne rozdávať rady:
– Takto sa moriak nepečie miláčik, najskôr musíš odrezať krídla a stehná.
Mladá Američanka sa čuduje:
– A to už prečo?
– Lebo tak sa má správne piecť tradičný americký moriak, – odvetí svokra. – Tak ho piekla moja mama aj stará mama. Tak je to správne.
Nevesta sa však stále pýta na dôvody a preto na vyjasnenie zavolajú svokrinu mamu. Lenže tá odpovedá v podobnom duchu ako svokra. Nakoniec to skúsia ešte u svokrinej starej mamy, ktorá im prezradí tajomstvo rodinnej tradície:
– Nuž viete, keď sme sa s Johnom zobrali mali sme takú malú rúru na pečenie, že sa do nej moriak nepomestil, preto sme vždy museli stehná a krídla odrezať.

Nuž tak je to s tradíciami, vrátane tradičnej náboženskej viery. Ak sa dôsledne pátra, možno sa dopátrať k dôvodom. V prípade náboženskej viery však už nemáme možnosť zavolať dávnym predkom, ktorí by nám vniesli viacej svetla do tejto tradície. Preto aj keď dnes už máme dostatočne veľkú rúru, mnohí ešte stále pečú tradičného náboženského moriaka.

Em Twein

List poslancom Národnej rady SRk návrhu školského zákona

V Bratislave 1. mája 2008

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

dovoľte mi, aby som Vám predložil na prečítanie a zamyslenie reč veľkého francúzskeho spisovateľa Victora Huga, liberálneho poslanca francúzskeho parlamentu, pri prerokúvaní návrhu školského zákona 15. januára 1850. Kedysi ho mali aj Slováci veľmi radi, lebo jeho láska k chudobným im bola blízka.

Pomery sa zmenili, často k lepšiemu; v našich končinách bieda už nie je taká strašná, ako bývala za jeho čias. No nie natoľko, aby stratila platnosť jeho oduševnená výstraha pred ovládnutím školstva klerikálnou stranou a jej reprezentantmi – Hugo ich volá delegátmi biskupov.

Prosím a vyzývam Vás, aby ste dali do návrhu školského zákona, že ako má veriaca väčšina národa právo na náboženskú výchovu a cirkvami ovplyvňované školy, tak isto má aj neveriaca tretina národa ľudské právo na svetskú výchovu a  svetské školy. Nech je Vám vzorom, napríklad, belgická ústava a jej články o školstve.

S prejavom úcty a prianím úspechu Vašej práci

Rastislav Škoda.

Doplňujúca informácia

Reč Victora Huga bola poslaná vo forme celého Zošitu humanistov číslo 70 na osobnú adresu každého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v jeho poslaneckom klube, a to so sprievodným listom ktorý tu uvádzame.

Na náklady s akciou spojené prispel osobitným darom Dr. Jozef Bobok z banskobystrického klubu Prometheus. Ak zareaguje niektorý poslanec vyplnením priloženej prihlášky za abonenta, bude to spomenuté v júlovom čísle ZH.

Reč Victora Huga uverejnil v plnom znení aj s komentárom z Wikipédie o jeho náboženstve týždenník SLOVO v dvojčísle 18-19 dňa 30. apríla 2008 na s. 10-11 a dalo ju aj na svoju web-stránku

Kto koho ohrozuje?

Bacily kričia z celého hrdla: Antibiotiká nás ohrozujú, musíme pripraviť opatrenia proti tejto hrozbe! Tak by sa dala analogicky charakterizovať reakcia katolíckych biskupov na vývoj v modernej spoločnosti a teda aj na Slovensku.

Pluralitný sekularizmus vplýva na slovenskú spoločnosť a ničí jej kresťanské hodnoty. Zhodujú sa na tom biskup Žilinskej diecézy Tomáš Galis a spišský diecézny biskup František Tondra, ale niet pochybností, že túto tézu uznávajú aj ostatní predstavitelia katolíckej cirkvi na Slovensku. Vyjadrili to v súvislosti s pastoračným plánom katolíckej cirkvi na konferencii v Ružomberku.

Zaujímavé je, že vysoký stupeň religiozity v USA a samotní katolícki farári tiež ničia kresťanské hodnoty. Kto tomu neverí, nech si pozorne prečíta informácie o kajaní a priznaniach, ktoré musel urobiť súčasný rímsky papá počas svojho pobytu v Amerike v súvislosti s pedofilnými aférami.

V skutočnosti sú cirkvi, rakovinou, metastázujúcou vo väčšom čí menšom rozsahu v mnohých krajinách sveta. Chceli by rozhodovať o verejnom i súkromnom živote nie len svojich ovečiek ale aj ostatných členov spoločnosti, ktorí neveria na ich staroveké báchorky. To spoločnosť by mala kričať: Pozor duchovná rakovina! A mala by hľadať liek na túto nákazu.

Našťastie v európskych pomeroch sú to viaceré štáty a samotní poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sa nemienia poddať požiadavkám cirkevnej hierarchie a prijímajú rozhodnutia, ktoré zodpovedajú potrebám súčasnej spoločnosti a rešpektujú práva občana ženy, muža i dieťaťa.

Em Twein

Perestrojka cirkvi? Ani náhodou

Pri sledovaní posledných aktivít súčasného pápeža človek môže nadobudnúť dojem, že katolícka cirkev začala perestrojku. Po smrti Jána Pavla II., ktorého by sme mohli prirovnať k Brežnevovi, Andropovovi a Černenkovi dokopy by mal Ratzinger analogicky byť niečím na podobu Gorbačova, ale je to len povrchné zdanie.

Pápež síce ohlásil bombastické až šokujúce zámery, ako napríklad rehabilitáciu Martina Luthera, ktorý bol exkomunikovaný z katolíckej cirkvi pápežom Levom X. v roku 1521, či postavenie sochy Galilea Galileiho, (ktorého takmer postihol podobný osud) priamo vo Vatikáne. Na druhej strane však podporuje vzdelávanie exorcistov a sám (podľa oficiálnych informácii z Vatikánu) sa touto aktivitou zaoberá. Zdanlivo modernistickým je vyhlasovanie nových smrteľných hriechov. V skutočnosti je to ale prejav stredovekých praktík, kedy cirkev bola „garantom“ spoločenských hodnôt, noriem, morálky.

Premaľovávanie fasády niektorými modernými prístupmi má vyvolať zdanie uvoľňovania za ktorým sa však reálne upevňuje totalita Vatikánu napríklad aj v podobe nových diecéz – zvyšovaním počtu pevne ovládaných nástrojov akými sú biskupi. K tomu pridajme médiá označované za boží dar, ktoré katolícka cirkev využíva na svoju apologetickú i politickú propagandu a rozširuje ich množstvo i formy, (na Slovensko po rádií Lumen prichádza televízia Lux).

Možno preto oprávnene urobiť záver, že katolícka cirkev je stará skostnatená štruktúra zodpovedajúca úrovni monarchistických režimov. Neprispôsobila sa v tomto zmysle ani kapitalizmu – nezaviedla reálne ani formálne demokratické procedúry – a jej modernizácia prebieha s obrovským meškaním za spoločenským vývojom v 21. storočí. Monarcha a jeho prisluhovači veľmi dobre vedia kam vedie perestrojka – k rozpadu ako v Rusku – a to poučení príkladom nechcú a nemôžu dopustiť. Jednoducho povedané realita potvrdzuje, že starého psa novým kúskom nenaučíš.

Koľko hlúpostí ešte ... vo výchove a vzdelávaní

Ak človek načisto nestratil pamäť musí veľmi trpieť pri sledovaní vývoja našej spoločnosti v postnežnorevolučnom období, keď je svedkom ako vplyvní „mudrci“ likvidujú to čo sme roky budovali, čo nám závideli aj na bohatom Západe a o niekoľko rokov to opäť začíname budovať ako objav novej doby.

Jednou z oblastí, ktorá v novej dobe bola zásadne revidovaná bolo predškolské vzdelávanie. Najskôr prišlo odmietanie komunistického kolektivizmu a v tej súvislosti hromadné likvidovanie predškolských zariadení – materských škôl. Boli v tom zaangažovaní viacerí komunistobijci vrátane politikov KDH. Métou sa stala výchova doma – pri maminej sukni. Svojim dielom prispeli „ekonomickí experti“ i „skvelý“ vývoj ekonomiky, predovšetkým makroekonomických ukazovateľov, čo sa však akosi neprejavilo v ekonomike obcí a tie priam sériovo zatvárali a likvidovali materské školy.

Dnes človek s pamäťou trpí keď číta o tom ako švajčiarski vedci dokázali, že predškolská výchova je skvelá vec. Zistili totiž, že deti, ktoré chodili do materských škôl majú väčšiu šancu na lepšie vzdelanie a následne na lepšie zamestnanie ako tie, ktoré boli vychovávané v domácom prostredí. Ale vedia to aj v konzervatívnom Anglicku a v ďalších rozvinutých krajinách.

Naša stoosemdesiatročná tradícia predškolskej výchovy najskôr musela byť zabudnutá aby sme „objavili Ameriku“ a pod vplyvom kritiky zo Západu aj nášho revolučného vytriezvenia začali budovať takmer od nuly to čo tu bolo súčasťou bežného života. Ostáva len dúfať, že mnohé „nové“ trendy vo výchove ako sú napríklad aj waldorfské školstvo, či učenie deti doma, v rodine bez školskej dochádzky, ktoré rezonujú v určitých spoločenských kruhoch nedostanú najskôr široký priestor, aby sme ich o niekoľko rokov nemuseli trápne revidovať.