24. 11. 2008

Otravní agenti pravdy a lásky

Kto už len môže milovať reklamu? Malé deti, reklamné agentúry a výrobcovia, ktorí potrebujú predať svoje obyčajné výrobky, ako zázračné. Väčšine ľudí ide reklama na nervy a hľadajú všetky možné cesty ako sa jej vyhnúť, zbaviť, nepočuť, nevidieť...

Existuje však ešte jedna zvláštna skupina, ktorá miluje reklamu a tlačí informácie o svojej výnimočnosti a nenahraditeľnosti (predovšetkým v oblasti morálky) všade, kde len to je možné. Je to rímskokatolícka cirkev – jej pyramídová hierarchia, platení ideológovia-apologéti a časť radových veriacich všetkých vekových kategórií, ktorí cítia potrebu nás ostatných poučiť o správnej viere a priviesť na cestu spásy.

Ani ja nemám rád reklamu, preto sú mi Svedkovia Jehovovi milší ako rímskokatolícka cirkev. Svedkovia Jehovovi vás oslovia na ulici, ale vy si ich nemusíte všímať a idete ďalej. Ak vám zazvonia pri dverách bytu nemusíte otvoriť, alebo im slušne poďakujete a oni odídu. Prípadne si od nich zoberiete zadarmo Prebuďte sa, kde sa môžete dočítať o histórii metra, pestovaní banánov, a iných zaujímavostiach, aké určite nenájdete v platených Katolíckych novinách.

Rímskokatolíckej cirkvi sa nezbavíte! Jej otravná reklama je všade: v malých - regionálnych aj veľkých - celoštátnych novinách, v rozhlase aj v televízii, na bilbordoch aj pri štátnych ceremóniách, pri kladení základných kameňov, pri otváraní školského roka, či nového úseku štátnej cesty. Už sa bojím, že jedného dňa vyskočí na mňa z chladničky, keď si pôjdem zobrať dobré chladené pivo, ktoré si chcem vypiť aby som sa vyhol reklame v televízii.

Em Twein

2. 11. 2008

Slovenská Matka Tereza nenarodených

Ing. Jana Tutková chce pomáhať, podľa nej „najchudobnejším z chudobných“ – embryám, ktorým je údajne zima a sú v tme. Pani inžinierka zrejme nevie, že embryá v mamičkinom brušku sú v tepľúčku a je im tam dobre. Oveľa lepšie ako deťom, ktoré sa narodia do skutočnej chudoby. V chudobe umierajú od hladu, smädu, či ľahko liečiteľných chorôb, na ktoré ich rodiny nemajú peniaze.

Voľakedy pani inžinierka tušila, čo je to chudoba, lebo ako sama o sebe tvrdí: „... sa vrátila na Slovensko s predsavzatím budovať sieť mimovládnych rozvojových organizácií, ktoré by používali prostriedky európskych daňových poplatníkov na projekty kvalitného vzdelávania pre chudobné krajiny.“ To jej však vydržalo len dva roky. Nuž, bojovať so skutočnou chudobou je ťažšie ako s vymyslenou, a človek sa navyše ani nedostane do pozornosti médií.

Mala však šťastie, stretla Grega a Luisu, ktorí majú peniaze. Nemajú peniaze na narodené, chudobné deti v Amerike, Afrike, či inde vo svete, ale chcú nastoliť spravodlivosť pre nenarodené deti (Čert ber práva žien - matiek.). Na boj proti interrupciám v Európe radi prispejú. Tak sa pani inžinierka stala riaditeľkou, či presnejšie vedením CBR Europe, čo nie je zlý džob. Nepomáha síce vzdelávať v chudobných krajinách, ale robí verejné vzdelávanie o realite potratu na kresťanskom a bohabojnom Slovensku.

Pani inžinierka bojuje udatne ako Don Quijote proti dôsledkom a nie proti príčine. Má blízko k Bohu, ktorý je však ďaleko, aby ho požiadala o pomoc, aj keď sa k nemu určite modlí. Oveľa bližšie má k pápežovi, ktorého by mohla poprosiť, aby už nestál v čele náboženského boja proti používaniu antikoncepcie. Ale pani inžinierka vie, že ten by ju nepočúval. A tak nám rastie slovenská Matka Tereza nenarodených, ktorá si zrejme uvedomuje, že jej tikajú biologické hodiny, preto, ako sama hovorí „sníva, že jedného dňa adoptuje pár embryí“.

Em Twein