Profesor Duluman o komunizme a kresťanstve

Do pozornosti záujemcov o túto kontroverznú tému dávame prednášku prof. Dulumana, človeka s neobyčajným životným osudom. Profesor Duluman vyštudoval najskôr teológiu, bol kandidátom bohoslovia, ale na základe poznania cirkvi a jej dogiem, po racionálnom zvažovaní dospel k ateizmu.

Vrátil sa do civilného života a neskôr po rôznych peripetiách vyštudoval filozofiu. Je profesorom filozofie, ktorú aktívne prednáša aj v súčasnosti, napriek vysokému veku na univerzite v Kyjeve. Má vlastný internetový portál, ktorý mu opakovane napadli hackeri a zlikvidovali. Na súčasnom obnovenom portáli sú popri jeho textoch preklady zo zahraničnej literatúry a najnovšie aj videa, na ktorých voľným spôsobom hovorí na rôzne témy — o morálke, cirkvi, ateizme...

Pozrite si sami — hoci v ruskom jazyku jedno z jeho vystúpení. Kto má trpezlivosť a poradí si z jazykom čoskoro zistí, že Duluman je tolerantný, ale ako sám o sebe hovorí patentovaný ateista bez akýchkoľvek pochybností o tom, že náboženstvá sú blud a prekážajú rozvoju ľudstva v súčasnej etape. Ešte s jedným paradoxom sa pri Dulumanovi musíte vyrovnať — je to jeho postoj v ktorom sa hlási ku komunizmu, ale nechváli deformáciu akou prešiel v Sovietskom zväze. S Dulumanom možno nesúhlasiť , ale treba si ho vypočuť.

Kristus ako ideálny reklamný symbol

V týchto dňoch v Poľsku dokončujú najväčšiu sochu Krista na svete. Mesto Prešov, konkrétne primátor Hagyari mal pred časom v rámci záchvatu gigantománie zámer postaviť najväčšieho Krista práve v tomto meste. Dosiaľ svoj zámer nerealizoval, ale je možné, že to bol len vyčkávaci manéver, aby mohol prekonať poľský rekord a nakoniec bude mať najväčšieho Krista na svete práve Slovensko.

Veriaci, či neveriaci, si v tejto súvislosti — pri pozorovaní pretekov o to, kto má najväčšieho — zrejme položí otázku, prečo to je dôležité. A koľko ľudí, toľko názorov, každý má iste svoje vysvetlenie. Jedno je však zrejmé, že vôbec nejde o zbožnosť a vieru, hoci cieľovou skupinu sú veriaci ľudia, kresťania, ktorí budú prichádzať a míňať peniažky. Veď aj zo Swiebodzina prichádza informácia, že občania tohto mesta očakávajú zvýšenú návštevnosť vďaka tejto novej atrakcii.

Ozrutní Kristovia majú spravidla dosť štandardný postoj. S rozpaženými rukami, ako by chceli vzlietnuť z vysokého podstavca na ktorom stoja. Vykladači však zvyknú vysvetľovať tento postoj ako gesto lásky — všeobjímajúci Kristus, nás všetkých miluje. Ten Prešovský, v modeli vysokom iba 3,3 metra však má ruky akosi rozpačito spustené na úroveň pása a do strán s dlaňami obrátenými nahor, ako by nimi bezradne rozhodil pri sledovaní súčasného sveta. Iná interpretácia by mohla byť, že naťahuje obe ruky k okolo prechádzajúcim s nevyslovenou prosbou: „Pomôžte, dajte aspoň euro.“

Stále sú to však gesta v súlade s princípmi cirkvi, ktorá Krista využíva ako marketingový nástroj na udržanie svojej popularity a teda aj moci nad masou, ktorá je ochotná nechať sa ňou viesť. A popri cirkvi slúži tento marketingový nástroj dobre aj politikom, ktorí potrebujú väčšinu na zvolenie, aby ju mohli následne ignorovať až do budúcich volieb.

Kristus je dobrá reklama, bolo by ju načim do každej dediny, na každý vŕšok a na iný vŕšok obrovský kríž a najlepšie na nejaký ďalší vŕšok kostol. A títo Kristovia, kríže a kostoly by mali byť jeden od druhého väčšie a väčšie. Tieto preteky by boli prospešné rozvoju ekonomiky, lebo by stimulovali výrobu, vznikali by nové pracovné miesta, konečne by sa ekonomika rozbehla na plné obrátky. Dúfajme, že si vplyvní uvedomia túto šancu, chopia sa jej a naštartujú cestu k našej šťastnej budúcnosti v symbióze cirkvi a politiky.

Tak vám Kristus pomáhaj.

Em Twein

S. Harris: Na to, aby sme boli morálni nepotrebujeme náboženstvo.

Sam Harris patrí medzi popredných členov takzvaného Nového ateistického hnutia spolu s Richardom Dawkinsom, Danielom Dennettom a Christopherom Hitchensom, ktorí požadujú skutočne oddelenie cirkvi od štátu, občianske práva pre ateistov a slobodu otvorene kritizovať náboženskú vieru.

Harris je autorom bestsellerov Koniec viery a List kresťanskému národu. Knihe Koniec viery bola v roku 2005 udelená cena PEN Award za literatúru faktu a jeho knihy boli vydané v preklade do viac než pätnástich jazykov. V súčasnosti vychádza jeho najnovšia kniha The Moral Landscape": Why science should shape morality (Morálny priestor: Prečo by veda mala určovať morálku) v ktorej rozoberá obvyklé zdôvodnenia náboženskej viery, že morálny systém nemôže byť založený na vedeckých poznatkoch a argumentuje v prospech morálky založenej na vedeckých základoch.

Vydaniu knihy predchádzalo publikovanie viacerých článkov a prednášok, pričom niektoré sú dostupné aj na videu. Na stránke Spoločnosti Prometheus nájdete jeho preklad textu z knihy Koniec viery i video s prednáškou, Veda vie dať odpoveď na morálne otázky, ktorú urobil pre TED. Pred spustením videa si v časti View Subtitles môžete nastaviť sprievodné české titulky. Pod týmto videom uverejňujeme aj slovenský preklad prednášky.

Rozhovor s Harrisom o práve vydávanej knihe si môžete v angličtine prečítať na stránke Salon.com a viac o samotnej knihe, ktorú si môžete aj objednať nájdete na stránke Barnes a Noble. Odporúčame tiež navštíviť stránku Reason Project, ktorej spoluzakladateľom a vedúcim projektu je práve Sam Harris.

Odkaz Bertranda Russela budúcim pokoleniam

Novinár: Posledná otázka. Pán Russell, predstavte si, že tento film uvidia naši potomkovia, ako svedkovia mŕtveho mora, o tisíc rokov. Čo si myslíte, že by bolo potrebné povedať tomu pokoleniu o vašom živote a niektorých skúsenostiach, ktoré ste si z neho osvojili.

Russell: Chcel by som povedať dve veci. Prvá je intelektuálna a druha morálna. Intelektuálna otázka, o ktorej by som im chcel hovoriť je takáto: Keď študujete nejaký problém, alebo skúmate nejakú filozofiu, pýtajte sa iba, aké sú fakty a aké pravdy z tých faktov vyplývajú. Nikdy nepodľahnite tomu v čo by ste chceli veriť, alebo tomu, aké by podľa vás boli pozitívne následky takej viery. Pozerajte výlučne iba na fakty. To je intelektuálna otázka, ktorú by som chcel zdôrazniť.

Mravný problém, o ktorom by som im hovoril je veľmi jednoduchý. Povedal by som im: láska je múdra, nenávisť je hlúpa. V tomto svete, ktorý je stále viac a viac prepojený sa musíme naučiť chápať jeden druhého. Musíme sa naučiť byť chápaví k tomu, že iní ľudia môžu hovoriť to, čo sa nám nebude páčiť. Len tak potom dokážeme žiť všetci spolu, ak chceme spoločne žiť a nie spoločne zomrieť. Musíme sa naučiť takej dobrosrdečnosti a chápavosti, ktorá je mimoriadne dôležitá na prežitie ľudstva na tejto planéte.

Kto pomáha Spoločnosti Prometheus poukazovať na excesy katolíckej cirkvi?

Spoločnosť Prometheus pozoruje a podporuje činnosť humanistických organizácií vo svete, ktoré v poslednom období stupňujú svoje aktivity v ktorých kritizujú cirkvi. Naša, slovenská organizácia humanistov, ktorej cieľom je ochrana demokracie, vrátane ochrany práv občanov bez náboženského vyznania, propagácia pokrokových vedeckým myšlienok a v tej súvislosti aj kritika dogiem a archaických názorov cirkví nemá zdroje na finančne náročné kampane a preto volí iné formy činnosti vrátane propagácie svojich aktivít, či kritiky cirkvi.

Snaha prívržencov cirkví bagatelizovať kritiku cirkvi onálepkovaním kritikov a ľudí bez náboženského vyznania nálepkou „komunisti“ už na Slovenskú nefunguje, čoraz viac sa medzi kritizovanými smermi objavuje kritika liberalizmu a liberálov, ako jedného z ďalších „nepriateľov“ náboženstva a v našich podmienkach predovšetkým katolíckej cirkvi. S potešením ale v poslednom období pozorujeme, že ku kritike cirkvi sa pripájajú aj samotní slovenskí veriaci.

V osobných rozhovoroch, na internetových blogoch, na facebooku, v internetových diskusiách sa objavuje stále viac názorov veriacich občanov, ktorí sa nestotožňujú s politikou cirkví, teda s postojmi, formami pôsobenia a tlačením sa cirkví do verejného priestoru od násilného vnucovania náboženstva do škôl, do médií, až po snahu o ovplyvňovanie politiky a vládnutia na Slovensku.


Novým fenoménom je bilbordová kampaň realizovaná v okolí Rožňavy. Košická organizácia umiestnila na svoje panely cirkev škandalizujúce bilbordy od neznámeho klienta, ktorý si ich dal vylepiť. Cirkevní predstavitelia sú prirodzene „šokovaní“, veď ktože si už len na nich dovolí poukazovať? Na Slovensku na to treba odvahu, ktorú má málo kto. A tak môžeme len dúfať, že odvážlivci (treba povedať, že to nebola Spoločnosť Prometheus) nestiahnu bilbordy hneď po ataku katolíckej cirkvi, ktorej sa to nepáči.(Ilustračné foto je z článku, z ktorého sme čerpali informáciu. Odporúčame tiež čítať diskusiu, ktorá k nemu na stránke prebieha.)

Máme v tejto súvislosti prosbu k čitateľom. Ocenili by sme, ak by niekto vedel poskytnúť viac použiteľných fotografii spomínaných bilbordov, prípadne i názov organizácie, ktorej patria panely a tiež informáciu, kto dal bilbordy vylepiť. Nepredpokladáme, že to však niekto bude chcieť zverejniť.

Dvanásť tisíc občanov protestovalo proti pápežovi v Londýne

Pôvodný zdroj: http://www.iheu.org/twelve-thousand-protest-pope-london

Protestného pochodu proti pápežovej návšteve sa v Londýne, oproti Downing Street, sa 18. septembra, 2010 zúčastnilo desaťkrát viac ľudí než sa očakávalo. Britské médiá oznámili počty dvanásťtisíc ľudí na zhromaždení, organizovanom koalíciou v ktorej sa zúčastnili aj členovia IHEU v Británii. Protestujúci mali námietky proti tomu, že vláda platila výlohy za návštevu pápeža a kritizovali stanoviská Vatikánu voči plánovanému rodičovstvu, homosexualite, používaniu kondómov, ženským právam a škandálu okolo sexuálneho zneužívania detí v cirkvi.

Terry Sanderson, prezident Národnej sekulárnej spoločnosti (National Secular Society- NSS) vyjadril radosť mnohých nad popularitou tohto zhromaždenia a povedal: „Dnešný deň bol azda bodom obratu v sekularistickom hnutí Británie, keď konečne ľudia prejavili na uliciach svoj nesúhlas s dotieravosťou cirkvi. Dúfajme, že zanietenie, ktoré sme dnes videli vyústi v posilnenie a rozšírenie sekulárneho hnutia v Británii a vláda si uvedomí, že každý pokus vnútiť náboženstvo do nášho života sa stretne so silným odporom.“

Medzi rečníkov na zhromaždení patrili Andrew Copson, generálny riaditeľ Britskej humanistickej asociácie a podpredseda IHEU, ateistický autor Richard Dawkins; Maryam Namazie, hovorkyňa za členskú organizáciu IHEU „Rovnaké zákony pre všetkých“; Terry Sanderson, prezident Národnej sekulárnej spoločnosti a bojovník za ľudské práva Peter Tatchell.

Pripomínajúc čo povedali predstavitelia Vatikánu o v súvislosti s návštevou pápeža v Británii — ako napríklad, že príchod do Británie pripomína „pristatie v krajine tretieho sveta“ alebo, že „Krajina je zemou morálneho úpadku“ Copson poznamenal, že pápež navyše včera vo Westminster Hall, vyjadril pochybnosť o tom, či sekulárna demokracia má vôbec nejaké hodnoty.

Copson pokračoval vo svojom prejave nasledujúcimi myšlienkami, ktoré si zasluhujú, aby boli citované:

„Podporujeme rovnosť všetkých.“
„Podporujeme ľudské práva.“
„Podporujeme sekulárnu a liberálnu demokraciu.“
„A podporujeme spravodlivosť, dokonca aj keď je táto nepríjemná pre moc a reputáciu cirkví a kňazov.“

Ďalšie informácie si môžete pozrieť na: http://www.secularism.org.uk/protest-the-pope-rally-sees-thou.html

Hawking: Na vznik Vesmíru nebol boh potrebný

V týchto dňoch vyšla kniha 68 ročného Stephena Hawkinga The Grand Design, ktorú napísal v spolupráci s fyzikom Leonardom Mlodinowom.

Hawkinga považujú po Einsteinovi za najpopulárnejšieho a najčítanejšieho vedca našej doby. „Chcem aby sa moje knihy predávali na letiskách rovnako ako thrillery“, vyhlasoval. A dosiahol to! Jeho Stručnej histórie času vydanej v roku 1988 sa predalo deväť miliónov exemplárov. Je to fantastický rekord pre odbornú prácu. Nepochybne tu určitú úlohu zohral aj Hawkingov osud. Jeho telo je absolútne paralyzované Lou Gehrigovým syndrómom (ALS), ale jeho mozog touto nemocou nebol zasiahnutý. Porovnávajú ho s leteckou „čiernou skrinkou“, ktorá poskytne informáciu dokonca aj vtedy, keď z lietadla ostali iba trosky.

Hawking nikdy nepúšťal boha blízko k vede. V memoároch jeho ženy čítame, že bol vždy ateistom. V najnovšej knihe sa s bohom vysporiadal definitívne. Skúmajúc históriu pôvodu nášho, rovnako ako iných vesmírov (Hawking je prívržencom teórie mnohých vesmírov), prišiel k záveru, že na ich vznik „nie sú potrebné nadprirodzené sily, alebo boh“. (V celej knihe sa „boh“ píše s malým písmenom.)

V knihe je príbeh o tom ako v jednom talianskom meste pred niekoľkými rokmi vydali nariadenie zakazujúce držať zlaté rybky v okrúhlych nádobách. Písalo sa v ňom, že je to k ním kruté, lebo ryby dostávajú „falošnú predstavu o okolitej realite“. Nuž, pokračujú autori knihy, naše pocity a názory sú obmedzené a zdeformované čočkami, cez ktoré pozeráme — interpretačnou štruktúrou nášho ľudského mozgu.

Mal som to šťastie stretnúť sa a diskutovať so Stephenom Hawkingom. Pri príležitosti stého výročia Alberta Einsteina sme sa s Hawkingom ocitli pri jednom stole počas záverečného banketu. Neostýchal som sa využiť túto výnimočnú príležitosť, hoci som sa hanbil mučiť človeka, ktorý komunikuje so svetom prostredníctvom akéhosi prístroja vloženého do hrdla. Zvukom, ktoré vydával rozumela iba vedcova asistentka, ktorá sa neskôr stala jeho druhou manželkou. Ona nám prekladala jeho odpovede. Keď sme zahovorili o bohu a o tom, že Najvyšší možno potrestal vedca za jeho ateizmus, Hawking pri odpovedi rýchlo zachraptil.

Jeho chrapot rozšifrovala asistentka takto:

— Ak je to boží trest, potom Stvoriteľ nepozná anatómiu svojho stvorenia. Postihnutý mal byť môj mozog, nie moje telo.

— Ale v takom prípade by ste nevedeli, že vás postihol boží trest.

— Boh je nesmrteľný. Mohol pokojne počkať kým prídem do pekla.

— Ale on vás chcel ukázať na zemi, ako živý príklad.

— V tom prípade dosiahol iba opačný účinok. Ako s Galileim ...

(Spracované podľa článku Melora Sturuu Veľký dizajnér Vesmíru)