Traja prví: Gagarin, Remek, Bella

Prvý človek vo vesmíre - ZSSR

Jurij Gagarin 12. apríla 1961

Prvý československý kozmonaut

Vladimír Remek 2. – 10. marca 1978

Prvý slovenský kozmonaut

Ivan Bella 20. – 28. február 1999

Na margo 50. výročia prvého letu človeka do vesmíru

Kone, vesmír a neexistujúci boh

Kôň je ušľachtilé zviera a dlhé historické obdobie bol najrýchlejším dopravným prostriedkom po tomto svete, ktorý jedni označujú za slzavé údolie, iní za miesto dočasného pobytu pred odchodom k Manituovi a ďalší za jediné miesto, kde môže človek vytvoriť svoj raj.

Kone sa však časom presťahovali pod kapoty automobilov, svet sa scvrkol. Svet za najbližším kopcom už nepovažujeme za vzdialený. Vieme, že sa nedá dôjsť na koniec sveta, lebo nič také neexistuje.

Ale koňom to nestačilo, spod kapoty automobilov sa presťahovali do motorov kozmických lodí, ktoré na svoju plavbu vesmírom nepotrebujú more. Človek zistil, že nebeská klenba je len obrovský neútulný vesmírny priestor, v ktorom by nevydržal ani pánboh, tak by mu tam bolo otupno.

A tak kone, ktoré niekedy dávno niesli na svojich chrbtoch križiakov šíriacich mečom kresťanstvo, vyniesli človeka priamo do neba, predpokladaného miesta trvalého pobytu Pána Boha a prispeli k poznaniu, že žiadneho Boha niet.

Richard Dawkins sedemdesiatročný

Dnes, 26. marca 2011 má narodeniny známy etológ, evolucionista a popularizátor vedy Richard Dawkins. Clinton Richard Dawkins sa narodil 26. marca 1941 a v súčasnosti je jedným z najznámejších ateistov. Dawkins sa stal známym v roku 1976, keď vydal knihu Sebecký gén, ktorá populárnou formou vysvetľovala evolúciu z pohľadu génu a v ktorej bol do terminológie zavedený pojem mem a načrtnutý nový vedecký smer memetika. V roku 1982 významne prispel k teórii evolúcie ďalšou knihou — Rozšírený fenotyp. Odvtedy Richard Dawkins napísal niekoľko populárno-vedeckých kníh o evolúcii a vystupoval v mnohých televíznych a rozhlasových reláciách o evolučnej biológii, kreacionizme a náboženstve. Známe sú tiež jeho knihy Slepý hodinár a Boží blud, (The God Dellusion) v ktorých vystupuje proti náboženstvu a považuje ho za nebezpečný jav, ktorý obmedzuje myslenie ľudí.

Srdečne a s veľkou radosťou pozdravujeme Richarda Dawkinsa pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín, želáme mu veľa zdravia a tvorivých úspechov v propagácii vedy i nenáboženského pohľadu na svet — ateizmu.

Zaujíma vás, akí sú Arabi a ako ich ovplyvňuje islam?

Emíre Khidayer, mladá, šarmantná žena s trochu exotickým vzhľadom vás spočiatku pomýli. Všetci si pri prvom stretnutí kladú otázku, kto je to, odkiaľ pochádza? Dokonca aj keď prehovorí stále ste na pochybách. Až bližšie zoznámenie s autorkou kníh Arabský svet iná planéta? a Život po arabsky začne snímať pláštik tajomnosti. Pri prvom počutí krásnej slovenčiny to ešte stále nie je jasné. Je to arabská žena, ktorá ovláda skvelo slovenčinu? Alebo Slovenka, ktorá sa vydala za araba?

Emíre je dcéra Slovenky a Iračana. Otca nepoznala, a pod vplyvom životných okolností sa rozhodla študovať arabistiku. Keď sa dostala do arabského sveta otca už nestretla živého, ale má troch bratov, ktorí pochádzajú z otcovho manželstva v Iraku a udržiava s nimi dobré vzťahy. Dlhodobo sa zdržiavala v arabskom svete a vďaka znalosti jazyka i silnej osobnej motivácii spoznala dôsledne život arabov.

Emíre Khidayer o sebe araboch i muslimskom náboženstve

Vďaka Emíre môžeme my na Slovensku z jej dvoch kníh spoznať ten exotický svet, ktorý sa pre nás často spája s terorizmom. Autorka dokázala napísať, ako to sama hovorí – arabskú bibliu – ako by bez emócií i keď to nie je celkom pravda, ale
s nadhľadom a zároveň s hlbokým poznaním, bez prikrášľovania a bez zdôrazňovania negatív – objektívne.

Dve skvelé knihy o reálnom svete a živote arabov – o ich vzťahoch k ženám,
o vplyve islamu na ich život, o hygiene, zvykoch, sviatkoch, mnohoženstve... Nájdete v nich neskreslené informácie o všetkom čo vás na araboch muslimoch môže zaujímať. Všetko čo v takejto podobe nenájdete ani v desiatkach kníh, ktoré píšu
o tejto téme. A v týchto knihách vám Emíre potvrdí, že kombinácia nevzdelaní ľudia a náboženstvo, ktoré sa pre nich stane filozofiou, vedou i vysvetlením okolitého sveta je výbušnou bombou, ktorá plodí veľa negatív, vrátane terorizmu.

Pozrite si tiež video o knihe Arabský svet iná planéta? Rozhovor s Emire si môžete prečítať na internetovej stránke lesk.sk. Viac a nie len o araboch, ale o celom oriente si môžete prečítať na blogu Orient.

Profesor Duluman o komunizme a kresťanstve

Do pozornosti záujemcov o túto kontroverznú tému dávame prednášku prof. Dulumana, človeka s neobyčajným životným osudom. Profesor Duluman vyštudoval najskôr teológiu, bol kandidátom bohoslovia, ale na základe poznania cirkvi a jej dogiem, po racionálnom zvažovaní dospel k ateizmu.

Vrátil sa do civilného života a neskôr po rôznych peripetiách vyštudoval filozofiu. Je profesorom filozofie, ktorú aktívne prednáša aj v súčasnosti, napriek vysokému veku na univerzite v Kyjeve. Má vlastný internetový portál, ktorý mu opakovane napadli hackeri a zlikvidovali. Na súčasnom obnovenom portáli sú popri jeho textoch preklady zo zahraničnej literatúry a najnovšie aj videa, na ktorých voľným spôsobom hovorí na rôzne témy — o morálke, cirkvi, ateizme...

Pozrite si sami — hoci v ruskom jazyku jedno z jeho vystúpení. Kto má trpezlivosť a poradí si z jazykom čoskoro zistí, že Duluman je tolerantný, ale ako sám o sebe hovorí patentovaný ateista bez akýchkoľvek pochybností o tom, že náboženstvá sú blud a prekážajú rozvoju ľudstva v súčasnej etape. Ešte s jedným paradoxom sa pri Dulumanovi musíte vyrovnať — je to jeho postoj v ktorom sa hlási ku komunizmu, ale nechváli deformáciu akou prešiel v Sovietskom zväze. S Dulumanom možno nesúhlasiť , ale treba si ho vypočuť.

Kristus ako ideálny reklamný symbol

V týchto dňoch v Poľsku dokončujú najväčšiu sochu Krista na svete. Mesto Prešov, konkrétne primátor Hagyari mal pred časom v rámci záchvatu gigantománie zámer postaviť najväčšieho Krista práve v tomto meste. Dosiaľ svoj zámer nerealizoval, ale je možné, že to bol len vyčkávaci manéver, aby mohol prekonať poľský rekord a nakoniec bude mať najväčšieho Krista na svete práve Slovensko.

Veriaci, či neveriaci, si v tejto súvislosti — pri pozorovaní pretekov o to, kto má najväčšieho — zrejme položí otázku, prečo to je dôležité. A koľko ľudí, toľko názorov, každý má iste svoje vysvetlenie. Jedno je však zrejmé, že vôbec nejde o zbožnosť a vieru, hoci cieľovou skupinu sú veriaci ľudia, kresťania, ktorí budú prichádzať a míňať peniažky. Veď aj zo Swiebodzina prichádza informácia, že občania tohto mesta očakávajú zvýšenú návštevnosť vďaka tejto novej atrakcii.

Ozrutní Kristovia majú spravidla dosť štandardný postoj. S rozpaženými rukami, ako by chceli vzlietnuť z vysokého podstavca na ktorom stoja. Vykladači však zvyknú vysvetľovať tento postoj ako gesto lásky — všeobjímajúci Kristus, nás všetkých miluje. Ten Prešovský, v modeli vysokom iba 3,3 metra však má ruky akosi rozpačito spustené na úroveň pása a do strán s dlaňami obrátenými nahor, ako by nimi bezradne rozhodil pri sledovaní súčasného sveta. Iná interpretácia by mohla byť, že naťahuje obe ruky k okolo prechádzajúcim s nevyslovenou prosbou: „Pomôžte, dajte aspoň euro.“

Stále sú to však gesta v súlade s princípmi cirkvi, ktorá Krista využíva ako marketingový nástroj na udržanie svojej popularity a teda aj moci nad masou, ktorá je ochotná nechať sa ňou viesť. A popri cirkvi slúži tento marketingový nástroj dobre aj politikom, ktorí potrebujú väčšinu na zvolenie, aby ju mohli následne ignorovať až do budúcich volieb.

Kristus je dobrá reklama, bolo by ju načim do každej dediny, na každý vŕšok a na iný vŕšok obrovský kríž a najlepšie na nejaký ďalší vŕšok kostol. A títo Kristovia, kríže a kostoly by mali byť jeden od druhého väčšie a väčšie. Tieto preteky by boli prospešné rozvoju ekonomiky, lebo by stimulovali výrobu, vznikali by nové pracovné miesta, konečne by sa ekonomika rozbehla na plné obrátky. Dúfajme, že si vplyvní uvedomia túto šancu, chopia sa jej a naštartujú cestu k našej šťastnej budúcnosti v symbióze cirkvi a politiky.

Tak vám Kristus pomáhaj.

Em Twein

S. Harris: Na to, aby sme boli morálni nepotrebujeme náboženstvo.

Sam Harris patrí medzi popredných členov takzvaného Nového ateistického hnutia spolu s Richardom Dawkinsom, Danielom Dennettom a Christopherom Hitchensom, ktorí požadujú skutočne oddelenie cirkvi od štátu, občianske práva pre ateistov a slobodu otvorene kritizovať náboženskú vieru.

Harris je autorom bestsellerov Koniec viery a List kresťanskému národu. Knihe Koniec viery bola v roku 2005 udelená cena PEN Award za literatúru faktu a jeho knihy boli vydané v preklade do viac než pätnástich jazykov. V súčasnosti vychádza jeho najnovšia kniha The Moral Landscape": Why science should shape morality (Morálny priestor: Prečo by veda mala určovať morálku) v ktorej rozoberá obvyklé zdôvodnenia náboženskej viery, že morálny systém nemôže byť založený na vedeckých poznatkoch a argumentuje v prospech morálky založenej na vedeckých základoch.

Vydaniu knihy predchádzalo publikovanie viacerých článkov a prednášok, pričom niektoré sú dostupné aj na videu. Na stránke Spoločnosti Prometheus nájdete jeho preklad textu z knihy Koniec viery i video s prednáškou, Veda vie dať odpoveď na morálne otázky, ktorú urobil pre TED. Pred spustením videa si v časti View Subtitles môžete nastaviť sprievodné české titulky. Pod týmto videom uverejňujeme aj slovenský preklad prednášky.

Rozhovor s Harrisom o práve vydávanej knihe si môžete v angličtine prečítať na stránke Salon.com a viac o samotnej knihe, ktorú si môžete aj objednať nájdete na stránke Barnes a Noble. Odporúčame tiež navštíviť stránku Reason Project, ktorej spoluzakladateľom a vedúcim projektu je práve Sam Harris.

Odkaz Bertranda Russela budúcim pokoleniam

Novinár: Posledná otázka. Pán Russell, predstavte si, že tento film uvidia naši potomkovia, ako svedkovia mŕtveho mora, o tisíc rokov. Čo si myslíte, že by bolo potrebné povedať tomu pokoleniu o vašom živote a niektorých skúsenostiach, ktoré ste si z neho osvojili.

Russell: Chcel by som povedať dve veci. Prvá je intelektuálna a druha morálna. Intelektuálna otázka, o ktorej by som im chcel hovoriť je takáto: Keď študujete nejaký problém, alebo skúmate nejakú filozofiu, pýtajte sa iba, aké sú fakty a aké pravdy z tých faktov vyplývajú. Nikdy nepodľahnite tomu v čo by ste chceli veriť, alebo tomu, aké by podľa vás boli pozitívne následky takej viery. Pozerajte výlučne iba na fakty. To je intelektuálna otázka, ktorú by som chcel zdôrazniť.

Mravný problém, o ktorom by som im hovoril je veľmi jednoduchý. Povedal by som im: láska je múdra, nenávisť je hlúpa. V tomto svete, ktorý je stále viac a viac prepojený sa musíme naučiť chápať jeden druhého. Musíme sa naučiť byť chápaví k tomu, že iní ľudia môžu hovoriť to, čo sa nám nebude páčiť. Len tak potom dokážeme žiť všetci spolu, ak chceme spoločne žiť a nie spoločne zomrieť. Musíme sa naučiť takej dobrosrdečnosti a chápavosti, ktorá je mimoriadne dôležitá na prežitie ľudstva na tejto planéte.