
Kto je vinný
V posledných rokoch katolícka cirkev nezastaviteľne stráca svoje postavenie a morálnu autoritu — a to vlastnou vinou, lebo tvrdošijne zotrváva na už prežitých a neudržateľných názoroch a praktikách. Preto mnohí súčasní veriaci v praktickom živote neraz nerešpektujú rigidné postoje cirkvi, napríklad v otázke interrupcie a antikoncepcie alebo uznávania manželských zväzkov výlučne pred oltárom či (ne)tolerancie homosexuality.
Najviac však dnes cirkev poškodzujú ohavné prečiny pedofilných kňazov, doživotne deformujúce psychiku dieťaťa. Ich infiltráciu do kňazského povolania uľahčuje fakt, že v súčasnosti je veľké množstvo neobsadených farností a klesajúci záujem o povolanie duchovného. Pre pedofila je kňazské rúcho zárukou existenčných istôt a navyše umožňuje bližší kontakt s deťmi v rôznych krúžkoch a táboroch. Reverenda dokáže neraz účinne zamaskovať pedofilné praktiky, a ak niečo prasklo, všemocná cirkev to mlčaním ututlala.
Keď sa prevalila lavína správ o hanebných skutkoch pedofilných kňazov, zasiahla tzv. Svätá inkvizícia. Na jej čele vtedy stál kardinál Ratzinger. Ten mal v roku 2001 nariadiť všetkým biskupom „zaoberať sa prípadmi pedofilných kňazov v najvyššom stupni utajenia... tak, aby to bolo považované za tajomstvo Svätej stolice pod hrozbou trestu exkomunikácie“. Takáto „kliatba“ zapečatila ústa tisícom čestných a čistých duchovných, ktorých Vatikán degradoval na trestne postihnuteľných spoluvinníkov, ktorí vedeli, ale nesmeli prehovoriť.
Anton Rákay, Štôla
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára