Ján Sucháň o ľuďoch bez náboženstva

V 16. čísle časopisu Život z 18. 4. 2009 je na stranách 22 až 25 uverejnený rozhovor s katolíckym duchovným Jánom Sucháňom. Vyberáme jeho odpoveď na jednu otázku novinárky Moniky Macháčkovej.

Čo si myslíte o neveriacich?

„V živote som stretol veľa takýchto ľudí a mám pred nimi úctu a rešpekt. Tým, s ktorými som hovoril záležalo na tom, aby v tom, čo žijú, hľadali odpovede na svoje otázky. Bolo mi s nimi dobre aj vďaka ich úprimnosti. Nešli za niečím, čo necítili v srdci a duši. Nechcem ublížiť ľuďom náboženstva, ale niekedy mám pocit, že sa môžeme učiť aj od neveriacich. Ich úprimnosti a priamosti v živote.“

To je ukážka schopnosti presne pomenovať veci, ktorú má tento duchovný. Zároveň si človek pri čítaní jeho odpovedí uvedomí, že Sucháň nie je zacyklený náboženský ideológ. Jeho ponímanie viery a postoj k ľuďom bez náboženskej orientácie by mohli byť príkladom pre celú katolícku (a nie len katolícku) hierarchiu. Tej sa to však nepáči a tak je skoro isté, že Sucháň nepostúpi po rebríčku a nikdy nebude biskupom.

Záujemcom o názory Jána Sucháňa odporúčame aj jeho odpovede v debate Pravdy z roku 2005.

Veľkonočná erotika pre všetkých

Tradície, sviatky, rituály... Veľká noc patrí do tejto kategórie. Cirkev samozrejme zdôrazňuje práve ten sviatok. Národ však v 21. storočí napriek všetkej „zbožnosti“ uprednostňuje aj iné aspekty sviatkovania. Tradícia je tradícia, ale keď už je voľno, netreba isť do práce, treba urobiť niečo pre rodinu. A tak som pri svojich prechádzkach na Veľký piatok i na Bielu sobotu videl, ako Slováci aj počas kresťanských sviatkov pracujú na svojom, podobne ako voľakedy počas sviatku 1. mája.

Najkrajšie na Veľkej noci sú samozrejme tradície polievania. Je to príležitosť na roztopašnosť, na erotiku pred verejnosťou – veď také mokré tričká na krásnych dievčatách stoja za to. Pokračuje to šibaním a neraz skončia aktéri aj v poveľkonočnom objatí.

Náboženstvo veľmi erotiku nepropaguje, ale príroda si žiada svoje. Nakoniec nezačali to všetko Adam s Evou? V detstve, keď sa živíme z materinských prsníkov, erotiku ešte nevnímame, ale neskôr, keď nám ich z prudérie začnú zakazovať, začne človiečika nahé telo priťahovať.

Človek nemusí nutne začať pozerať porno, ale pekné telá si pozrie každý rád (muži aj ženy) a zo skúsenosti viem, že neveriaci aj veriaci (potajomky samozrejme aj duchovní) preto na veľkonočné sviatky všetkým odporúčam zaujímavú internetovú stránku. Pozrite si, ako oblečenie mení človeka - „božie stvorenie“. Stačí kliknúť na postavu, ktorú si na uvedenej stránke vyberiete a pozerať:-)

Tondra súhlasí s odlukou cirkvi od štátu

Tlačová správa Spoločnosti Prometheus

Žilina, 1.4. 2009

V utorok sa stretli na rokovaniach v Žiline zástupcovia Spoločnosti Prometheus a predstavitelia Konferencie biskupov Slovenska. Za Spoločnosť Prometheus viedol rokovania jej predseda PhDr. Roman Hradecký a za biskupskú konferenciu spišský diecézny biskup Mons. František Tondra. Hlavným bodom rozhovorov bola otázka odluky cirkvi od štátu, ktorú požaduje Spoločnosť Prometheus.

Obe strany sa zhodli na tom, že odluka je potrebná a nevyhnutná. Zástupcovia cirkvi však žiadali Spoločnosť Prometheus aby ustúpila z požiadavky realizovať odluku ešte do konca funkčného obdobia súčasnej vlády Róberta Fica. Cirkev podľa jej predstaviteľov nie je ešte pripravená na takúto „perestrojku“ ale robí všetky kroky k tomu, aby k odluke došlo najneskôr do roku 2015.

Podľa vyjadrenia jedného z účastníkov stretnutia cirkev na Slovensku údajne nepodporuje pápeža v jeho ťažení proti používaniu kondómov a pripravuje k tomu vlastné vyhlásenie. Spoločnosť Prometheus po skončení oficiálnych rokovaní deklarovala ochotu uznať historickú existenciu Ježiša Krista, nakoľko to potvrdzujú aj interné výskumy Spoločnosti Prometheus.

Rokovania sa uskutočnili v priateľskej atmosfére a účastníci na záver schválili harmonogram pravidelného stretávania oboch zúčastnených strán do roku 2015.

Náboženské obcikávanie územia

Jednou z inštinktívnych potrieb v živočíšnej ríši je značene územia. Napríklad taký psík sa vyciká na viacerých miestach pozemku, ktorý považuje za svoj a ak do tohto územia vkročí niekto cudzí, bude na neho vedený útok s cieľom podriadiť si ho, alebo z územia vytlačiť. Ľudia však po odpútaní zo zvieracej ríše našli vhodnejšie metódy, ktoré nahradili intenzívne telesné pachy aj preto, že v evolučnom procese stratili schopnosť identifikovať čuchom svoj vlastný smrad. Najznámejšia metóda je postavenie plota. Štáty v tejto súvislosti inštinktívne značia svoje územia vytýčením hraníc.

RKC prešťala všetkých– používa kríže, ktoré sú univerzálne. Môžu byť nástrojom obrany, či útoku, symbolom lásky aj výstrahy, ale predovšetkým nahradili primitívny spôsob značenia územia obcikaním. Je to skutočne výborná metóda a cirkev ju využíva prebohato. Veď uznajte, akým močom by sa značilo územie cirkvi a keby sa aj našiel vhodný nebolo by to nič platné, ľudský čuch je mizerný a napríklad taký mohamedán by určite nerozoznal, že sa nachádza na mieste obcikanom rímskokatolíckou cirkvou.

Preto sa začali (predovšetkým v súčasnosti) stavať kríže nevídaných rozmerov. Akoby o preteky, kto a kde postaví väčší – trochu to pripomína chlapčenské súboje o to, kto ho má väčší ... ale to je už o inom inštinkte. Nuž a tak vám dnes môžu postaviť krížisko ako svet v meste, ale všetci a všade ho aj tak neuvidia – nezacítia pach cirkvi. Preto sa kríže sťahujú na kopce a končiare hôr. Keď sa postaví takýto kríž nad mestom hneď je každému jasné, kto je tu pánom. Ak ste žid, ateista, alebo hoci budhista, kríž nad mestom vám jasne hovorí, že ste na území, ktoré si obcikala cirkev svätá katolícka a vy sa máte podriadiť ak tu nechcete byť trpený ako votrelec.

Tak Vám pánboh pomáhaj.

Em Twein

Humanisti v slovenských médiách

Uplynulé dni sa na humanistov, ateistov, agnostikov a vôbec ľudí bez osobného vzťahu k náboženstvu trochu akoby usmialo šťastie a zosypali netradičné informácie, ktoré narušili obvyklý prúd politických, bulvárnych, tragických a samozrejme náboženských tém. Do dvoch celoslovenských médií sa dostala aj téma ateizmus a humanizmus.

V časopise Žurnál dostala priestor téma ateizmus a slovenskí ateisti. Ak nebudeme myslieť na to, že text bol doplnený veľkými fotografiami a v úvode témy dokonca na celé dve strany, musíme ako ateisti povedať „pánboh zaplať“ aj za tých päť strán a snahu opísať veci objektíve, čo je zásluha autora článku Mariána Repu, ale treba povedať, že aj propagátora myšlienok humanizmu Rastislava Škodu s ktorým autor urobil rozhovor o živote ateistov na Slovenku.

V týždenníku Slovo zas „dostal slovo“ Eduard Chmelár a na neveľkom priestore, ale dokonca na pokračovanie obhajuje humanistov. V deviatom čísle Slova, v treťom pokračovaní s názvom Radosť svetáka hovorí o tom, že „skutočne sekulárny postoj by sa nemal vyčerpávať v ustavičnom boji s teizmom (i keď to neznamená, že bude ľahostajný k náboženským bludom)“. Sú to „sväté slová“ od človeka, ktorý sa „nepovažuje sa za vysloveného ateistu“ ako sa sám priznal na svojom blogu, ktorý uzavrel koncom minulého roka s uvedením presvedčivých argumentov, prečo to nemá zmysel, aj keď si myslíme, že je to škoda.

Tak si teda budeme pamätať dve slovenské periodiká, ktoré sa neboja dať priestor téme, ktorá by u nás mala byť okrajovou, i keď v skutočnosti nie je, napriek tomu, že mnohí, najmä cirkevní predstavitelia by si to želali. Dúfajme, že v budúcnosti bude podobných článkov a textov viac. Dúfajme, že i ďalšie nezávislé slovenské média dajú v budúcnosti priestor slovenským humanistom, ateistom, a iným, ktorí budú hovoriť o tom ...istom – o tom, že život človeka má zmysel, že človek je morálnym „zvieraťom“ aj bez nutnosti viery v bohov.

Dôvod k častejšiemu pripomínaniu Darwina

Dnes som sa rozprával s jednou mladou dámou, (budem netaktný, prezradím vek – 30 ročnou) ohľadom na googli vystaveného obrázku k 200 ročnici narodenia Darwina, a v tejto súvislosti sa priznala, že ani netuší kto to je. Dal som niekoľko pomocných otázok - nezabralo. Tak som rozhovor otočil na vieru - je evanjelička. Na navádzaciu otázku, či vie, že podľa jej náboženstva človeka stvoril Boh súhlasne prikývla, ale z ďalšieho rozhovoru som zistil, že ani o tom „svojom“ náboženstve nevie takmer nič. Po chvíli sme sa vrátili k Darwinovi. Ukázalo sa, že o vývoji druhov čosi tuší, ale že o tom vieme vďaka Darwinovi sa ani potom nerozpamätala. Priznám sa, že ako humanista - ateista som z toho nemal veľkú radosť, a nemal by ju ani pán farár, ak by bol pri našom rozhovore. Potešilo ma, že v porovnaní s náboženstvom nie sme na tom horšie ako cirkev, aj keď tá má svoje propagandistické nástroje, metódy, peniaze a ľudí. Zároveň som sa uistil, že vedomosti národa sú chabé a pochopil som, že v duchu príslovia: „Opakovanie matka múdrosti“ treba evolúciu a Darwina pripomínať častejšie, ako raz v roku.

Trochu netradične, ale k veci pripomínajú Darwina svojim obrázkom (nižšie) Richard Wiseman a Rob Jenkins. Obrázok je z Wisemanovho blogu.

Na obrázku sú dve opice. Pozerajte sa asi 30 sekúnd sústredene do stredu obrázka, potom sa pozrite na bielu stenu, alebo väčšiu bielu plochu a žmurkajte. Opice sa zmenia na perfektný obrázok Darwina.

Pre znalcov aj tých čo netušia, pre priaznivcov i oponentov uvádzam ešte niekoľko prepojení k aktuálnej téme: O nekončiacich sporoch o Darwina u nás i v zahraničí, ako spomínať na Darwina, pohľad na Darwina očami a vedomosťami profesora Fedora Čiampora, stránku venovanú výročiu narodenia Ch. Darwina v angličtine a nemožno zabudnúť na stránku R. Dawkinsa, ktorá je špeciálne venovaná tejto téme.

Prajem pekný Darwinov deň a všetky nasledujúce.

Aj mŕtvych naženú do katolíckeho košiara

Bezohľadnosť katolíckych aktivistov, bez ohľadu na to či sú to predstavitelia cirkevnej hierarchie, alebo radoví katolícki fundamentalisti nemá hraníc. Ukážkou je inštalácia krížov na pamätných miestach bojov druhej svetovej vojny. Koncom minulého roka na to upozornil prezidentský kandidát PhDr. Milan Sidor CSc. v rozhovore pre české Haló noviny keď reagoval na otázku o pamätníku na Dukle:

„Poviem vám niečo, čo Česi nevedia, ale myslím si, že by mali vedieť. Všetci si pamätáme, že na každom pomníku bolo meno, text a červená hviezda. Červená hviezda bola symbolom, pod ktorým vojaci bojovali, bez ohľadu na národnosť a náboženstvo. Nebojovali tam len katolíci, pravoslávni, ale aj židia a ateisti. Stalo sa niečo neuveriteľne bezcitné a to bez súhlasu ich najbližších. Hviezdy boli odtrhnuté a na pomníky bol umiestnený drevený kríž. Pritom podľa mien bolo zrejmé, že ide o židov alebo príslušníkov stredoázijských národov. Pod vplyvom religióznej vlny bol vlastne každý mŕtvy pokatoličtený. Pritom nikto z nich nešiel bojovať ani umierať pod symbolom kríža.“ (Celý text rozhovoru si môžete prečítať na stránke Halo novín.)

To o čom hovorí Sidor však nie je ojedinelý prípad. Podobné besnenie sa udialo na symbolickom partizánskom cintoríne pod Roháčmi na Orave. Takto jednoducho a bezohľadne začlenili všetkých do katolíckej cirkvi.

Aktéri iste majú len tie „najčestnejšie“ úmysly, podobne ako sa zvykne hovoriť, že moslim ktorý zabije neveriaceho psa mu vlastne pomáha dostať sa do moslimského neba. Pravda, stavanie krížov nie je vražda, ale nehorázna bezohľadnosť k mŕtvym i pozostalým. Svoj hlas na protest by mali pozdvihnúť aspoň ľudia zo Zväzu protifašistických bojovníkov, alebo že by o tom nevedeli? Minimálne o tej Dukle je to však všeobecne známe.

Spoločnosť Prometheus