Jednou z inštinktívnych potrieb v živočíšnej ríši je značene územia. Napríklad taký psík sa vyciká na viacerých miestach pozemku, ktorý považuje za svoj a ak do tohto územia vkročí niekto cudzí, bude na neho vedený útok s cieľom podriadiť si ho, alebo z územia vytlačiť. Ľudia však po odpútaní zo zvieracej ríše našli vhodnejšie metódy, ktoré nahradili intenzívne telesné pachy aj preto, že v evolučnom procese stratili schopnosť identifikovať čuchom svoj vlastný smrad. Najznámejšia metóda je postavenie plota. Štáty v tejto súvislosti inštinktívne značia svoje územia vytýčením hraníc.RKC prešťala všetkých– používa kríže, ktoré sú univerzálne. Môžu byť nástrojom obrany, či útoku, symbolom lásky aj výstrahy, ale predovšetkým nahradili primitívny spôsob značenia územia obcikaním. Je to skutočne výborná metóda a cirkev ju využíva prebohato. Veď uznajte, akým močom by sa značilo územie cirkvi a keby sa aj našiel vhodný nebolo by to nič platné, ľudský čuch je mizerný a napríklad taký mohamedán by určite nerozoznal, že sa nachádza na mieste obcikanom rímskokatolíckou cirkvou.
Preto sa začali (predovšetkým v súčasnosti) stavať kríže nevídaných rozmerov. Akoby o preteky, kto a kde postaví väčší – trochu to pripomína chlapčenské súboje o to, kto ho má väčší ... ale to je už o inom inštinkte. Nuž a tak vám dnes môžu postaviť krížisko ako svet v meste, ale všetci a všade ho aj tak neuvidia – nezacítia pach cirkvi. Preto sa kríže sťahujú na kopce a končiare hôr. Keď sa postaví takýto kríž nad mestom hneď je každému jasné, kto je tu pánom. Ak ste žid, ateista, alebo hoci budhista, kríž nad mestom vám jasne hovorí, že ste na území, ktoré si obcikala cirkev svätá katolícka a vy sa máte podriadiť ak tu nechcete byť trpený ako votrelec.
Tak Vám pánboh pomáhaj.
Em Twein
