Dôvod k častejšiemu pripomínaniu Darwina

Dnes som sa rozprával s jednou mladou dámou, (budem netaktný, prezradím vek – 30 ročnou) ohľadom na googli vystaveného obrázku k 200 ročnici narodenia Darwina, a v tejto súvislosti sa priznala, že ani netuší kto to je. Dal som niekoľko pomocných otázok - nezabralo. Tak som rozhovor otočil na vieru - je evanjelička. Na navádzaciu otázku, či vie, že podľa jej náboženstva človeka stvoril Boh súhlasne prikývla, ale z ďalšieho rozhovoru som zistil, že ani o tom „svojom“ náboženstve nevie takmer nič. Po chvíli sme sa vrátili k Darwinovi. Ukázalo sa, že o vývoji druhov čosi tuší, ale že o tom vieme vďaka Darwinovi sa ani potom nerozpamätala. Priznám sa, že ako humanista - ateista som z toho nemal veľkú radosť, a nemal by ju ani pán farár, ak by bol pri našom rozhovore. Potešilo ma, že v porovnaní s náboženstvom nie sme na tom horšie ako cirkev, aj keď tá má svoje propagandistické nástroje, metódy, peniaze a ľudí. Zároveň som sa uistil, že vedomosti národa sú chabé a pochopil som, že v duchu príslovia: „Opakovanie matka múdrosti“ treba evolúciu a Darwina pripomínať častejšie, ako raz v roku.

Trochu netradične, ale k veci pripomínajú Darwina svojim obrázkom (nižšie) Richard Wiseman a Rob Jenkins. Obrázok je z Wisemanovho blogu.

Na obrázku sú dve opice. Pozerajte sa asi 30 sekúnd sústredene do stredu obrázka, potom sa pozrite na bielu stenu, alebo väčšiu bielu plochu a žmurkajte. Opice sa zmenia na perfektný obrázok Darwina.

Pre znalcov aj tých čo netušia, pre priaznivcov i oponentov uvádzam ešte niekoľko prepojení k aktuálnej téme: O nekončiacich sporoch o Darwina u nás i v zahraničí, ako spomínať na Darwina, pohľad na Darwina očami a vedomosťami profesora Fedora Čiampora, stránku venovanú výročiu narodenia Ch. Darwina v angličtine a nemožno zabudnúť na stránku R. Dawkinsa, ktorá je špeciálne venovaná tejto téme.

Prajem pekný Darwinov deň a všetky nasledujúce.

Aj mŕtvych naženú do katolíckeho košiara

Bezohľadnosť katolíckych aktivistov, bez ohľadu na to či sú to predstavitelia cirkevnej hierarchie, alebo radoví katolícki fundamentalisti nemá hraníc. Ukážkou je inštalácia krížov na pamätných miestach bojov druhej svetovej vojny. Koncom minulého roka na to upozornil prezidentský kandidát PhDr. Milan Sidor CSc. v rozhovore pre české Haló noviny keď reagoval na otázku o pamätníku na Dukle:

„Poviem vám niečo, čo Česi nevedia, ale myslím si, že by mali vedieť. Všetci si pamätáme, že na každom pomníku bolo meno, text a červená hviezda. Červená hviezda bola symbolom, pod ktorým vojaci bojovali, bez ohľadu na národnosť a náboženstvo. Nebojovali tam len katolíci, pravoslávni, ale aj židia a ateisti. Stalo sa niečo neuveriteľne bezcitné a to bez súhlasu ich najbližších. Hviezdy boli odtrhnuté a na pomníky bol umiestnený drevený kríž. Pritom podľa mien bolo zrejmé, že ide o židov alebo príslušníkov stredoázijských národov. Pod vplyvom religióznej vlny bol vlastne každý mŕtvy pokatoličtený. Pritom nikto z nich nešiel bojovať ani umierať pod symbolom kríža.“ (Celý text rozhovoru si môžete prečítať na stránke Halo novín.)

To o čom hovorí Sidor však nie je ojedinelý prípad. Podobné besnenie sa udialo na symbolickom partizánskom cintoríne pod Roháčmi na Orave. Takto jednoducho a bezohľadne začlenili všetkých do katolíckej cirkvi.

Aktéri iste majú len tie „najčestnejšie“ úmysly, podobne ako sa zvykne hovoriť, že moslim ktorý zabije neveriaceho psa mu vlastne pomáha dostať sa do moslimského neba. Pravda, stavanie krížov nie je vražda, ale nehorázna bezohľadnosť k mŕtvym i pozostalým. Svoj hlas na protest by mali pozdvihnúť aspoň ľudia zo Zväzu protifašistických bojovníkov, alebo že by o tom nevedeli? Minimálne o tej Dukle je to však všeobecne známe.

Spoločnosť Prometheus

PF 2009

Mier, lásku a dôstojný život v novom roku 2009 prajeme všetkým. Veríme, že k tomu prispejú dobrí ľudia bez ohľadu na rasu, farbu, pohlavie, vzdelanie, náboženskú i politickú príslušnosť. Urobme všetko pre to, aby ľudské zlo nevíťazilo nad ľudským dobrom!

Tešíme sa na stretnutia s Vami v novom roku 2009 na tomto blogu i na stránke Spoločnosti Prometheus.

S úctou Spoločnosť PROMETHEUS

Informácia - upozornenie!

Vážení návštevníci nášho blogu Prometheus,

ďakujeme Vám za vernosť a chceme Vás informovať, že sa mení adresa oficiálnej internetovej stránky Spoločnosti Prometheus.

Nová adresa je http://prometheus.unas.cz a bude sa Vám ľahšie pamätať. Do adresného okna prehliadača stačí napisať: www.prometheus.unas.cz ba aj úplne jednoducho: prometheus.unas.cz.

Doterajšia adresa pravdepodobne čoskoro zanikne. Ešte to nie je definitívne, čakáme informácie od správcov servera.

Radi sa s Vami stretávame na tomto blogu a ďakujeme za každý Váš komentár, ktorý nám k príspevkom napíšte. Zároveň Vás pozývame aj na návštevu našej oficiálnej stánky a odteraz už na novej adrese, ktorá je uvedená vyššie.

PhDr. Roman Hradecký
Predseda Spoločnosti Prometheus

Zomrel ruský pápež

5. decembra zomrel 15. patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Alexij II. Vlastným menom Alexej Ridiger. Pikantné na jeho osobe bola skutočnosť, že bol spolupracovníkom KGB. Dobre vychádzal s predstaviteľmi moci, ktorí po neúspešnej perestrojke v ZSSR nabrali smer na spoluprácu s cirkvou. To sa týka aj oboch posledných prezidentov Putina a Medvedeva. Títo nie sú v skutočnosti takí horliví pravoslávni veriaci, ako sa tvária, ale uvedomujú si, že nemôžu isť proti cirkvi, ak chcú získať hlasy veriacich a podporu cirkvi, aby mohli realizovať svoje zámery na rozvoj Ruska po rozpade ZSSR, ak ho chcú vytiahnuť z blata do ktorého padlo vďaka politike Gorbačova a Jelcina.

Prezident Medvedev vyhlásil na deň pohrebu Alexija II. štátny smútok na čo negatívne reagoval vo svojom blogu známy ruský dizajnér Artemij Lebedev. Označil takýto prístup za klerikálne besnenie a pripomenul, že v prípade smrti najvyšších predstaviteľov iných náboženstiev štát, ktorý sa tvári ako neideologický a svetský, takto nepostupoval. „Považujem celoruský smútok kvôli úmrtiu a pochovávaniu cirkevného náčelníka za urážlivý, uráža to moje ateistické cítenie.“ Napísal Lebedev a k textu pripojil obrázok patriarchu od iného blogera pod ktorým je napísané: Nečakane povolalo náčelníctvo.

Tento mierny individuálny protest vyvolal búrlivú reakciu medzi poslancami ruského parlamentu, predstaviteľmi pravoslávnej cirkvi a ďalšími všeobecne známejšími osobnosťami. Niektorí dokonca začali volať po potrestaní opovážlivca, čo len podčiarkuje stupeň klerikalizácie súčasného Ruska. Lebedev na to v ďalšom príspevku uviedol niektoré citáty svojich kritikov, ktorí sa postavili na stranu cirkvi a napísal: „Ešte pred nejakými 25 rokmi by za také slova, na ochranu cirkvi, každého autora citátov vyhnali zo strany. A dnes je u nás náboženstvo ľubovôňa a požehnanie...“ Pre tých čo si môžu myslieť, že Lebedev je starý komunista treba vedieť, že je to mladý 30-ročný podnikateľ, ktorý sám tvorí a zároveň vlastní dizajnerské štúdio. Nikdy nebol komunistom a ku komunizmu sa stavia kriticky.

Otravní agenti pravdy a lásky

Kto už len môže milovať reklamu? Malé deti, reklamné agentúry a výrobcovia, ktorí potrebujú predať svoje obyčajné výrobky, ako zázračné. Väčšine ľudí ide reklama na nervy a hľadajú všetky možné cesty ako sa jej vyhnúť, zbaviť, nepočuť, nevidieť...

Existuje však ešte jedna zvláštna skupina, ktorá miluje reklamu a tlačí informácie o svojej výnimočnosti a nenahraditeľnosti (predovšetkým v oblasti morálky) všade, kde len to je možné. Je to rímskokatolícka cirkev – jej pyramídová hierarchia, platení ideológovia-apologéti a časť radových veriacich všetkých vekových kategórií, ktorí cítia potrebu nás ostatných poučiť o správnej viere a priviesť na cestu spásy.

Ani ja nemám rád reklamu, preto sú mi Svedkovia Jehovovi milší ako rímskokatolícka cirkev. Svedkovia Jehovovi vás oslovia na ulici, ale vy si ich nemusíte všímať a idete ďalej. Ak vám zazvonia pri dverách bytu nemusíte otvoriť, alebo im slušne poďakujete a oni odídu. Prípadne si od nich zoberiete zadarmo Prebuďte sa, kde sa môžete dočítať o histórii metra, pestovaní banánov, a iných zaujímavostiach, aké určite nenájdete v platených Katolíckych novinách.

Rímskokatolíckej cirkvi sa nezbavíte! Jej otravná reklama je všade: v malých - regionálnych aj veľkých - celoštátnych novinách, v rozhlase aj v televízii, na bilbordoch aj pri štátnych ceremóniách, pri kladení základných kameňov, pri otváraní školského roka, či nového úseku štátnej cesty. Už sa bojím, že jedného dňa vyskočí na mňa z chladničky, keď si pôjdem zobrať dobré chladené pivo, ktoré si chcem vypiť aby som sa vyhol reklame v televízii.

Em Twein

Slovenská Matka Tereza nenarodených

Ing. Jana Tutková chce pomáhať, podľa nej „najchudobnejším z chudobných“ – embryám, ktorým je údajne zima a sú v tme. Pani inžinierka zrejme nevie, že embryá v mamičkinom brušku sú v tepľúčku a je im tam dobre. Oveľa lepšie ako deťom, ktoré sa narodia do skutočnej chudoby. V chudobe umierajú od hladu, smädu, či ľahko liečiteľných chorôb, na ktoré ich rodiny nemajú peniaze.

Voľakedy pani inžinierka tušila, čo je to chudoba, lebo ako sama o sebe tvrdí: „... sa vrátila na Slovensko s predsavzatím budovať sieť mimovládnych rozvojových organizácií, ktoré by používali prostriedky európskych daňových poplatníkov na projekty kvalitného vzdelávania pre chudobné krajiny.“ To jej však vydržalo len dva roky. Nuž, bojovať so skutočnou chudobou je ťažšie ako s vymyslenou, a človek sa navyše ani nedostane do pozornosti médií.

Mala však šťastie, stretla Grega a Luisu, ktorí majú peniaze. Nemajú peniaze na narodené, chudobné deti v Amerike, Afrike, či inde vo svete, ale chcú nastoliť spravodlivosť pre nenarodené deti (Čert ber práva žien - matiek.). Na boj proti interrupciám v Európe radi prispejú. Tak sa pani inžinierka stala riaditeľkou, či presnejšie vedením CBR Europe, čo nie je zlý džob. Nepomáha síce vzdelávať v chudobných krajinách, ale robí verejné vzdelávanie o realite potratu na kresťanskom a bohabojnom Slovensku.

Pani inžinierka bojuje udatne ako Don Quijote proti dôsledkom a nie proti príčine. Má blízko k Bohu, ktorý je však ďaleko, aby ho požiadala o pomoc, aj keď sa k nemu určite modlí. Oveľa bližšie má k pápežovi, ktorého by mohla poprosiť, aby už nestál v čele náboženského boja proti používaniu antikoncepcie. Ale pani inžinierka vie, že ten by ju nepočúval. A tak nám rastie slovenská Matka Tereza nenarodených, ktorá si zrejme uvedomuje, že jej tikajú biologické hodiny, preto, ako sama hovorí „sníva, že jedného dňa adoptuje pár embryí“.

Em Twein