Na margo sporu Holováč verzus cirkev

Autor knihy Tradičné kresťanské hodnoty, alebo asertivita naruby má iste svoje dôvody, prečo dohnal cirkev (dokonca dve) až k súdu. A súd zrejme tiež rozhodoval v rámci možností, ktoré mu dávajú zákony Slovenskej republiky pri rešpektovaní žaloby. Holováč žiadal anulovanie platnosti krstu a cirkevných sviatostí. Pravoslávni kňazi pred súdom tvrdili, že sviatosť krstu je nezmazateľná a že Holováč ich žiada o to, čo urobiť nemôžu.

Žalovať cirkev je na Slovensku veľmi neobvyklé a v slovenských pomeroch sa žalobca môže stať rýchlo predmetom posmechu. Zaujímavé je však niečo iné, a totiž skutočnosť, že krstom sa človek stáva nezmazateľne členom cirkvi a tak napriek svojmu prípadnému nesúhlasu je počítaný za ovečku, ktorá zvyšuje počet ovečiek v košiari.

Keďže cirkvi nevedú iný zoznam svojich členov, (aspoň verejne o tom nič nehovoria, ani ho nezverejňujú) je jediným dokladom o počte členov cirkvi zápis o krstení. Pri takomto postupe nikto netuší, koľko má ktorá cirkev skutočne členov. V zozname sa každý nachádza od pokrstenia až do úmrtia (aj to len v prípade, ak úmrtie niekto cirkvi oznámi). Bolo by preto vhodné tieto počty spresniť. A zdalo by sa, že nikto nemá dôvod byť proti, ale ukazuje sa že má. Kto? Nuž cirkev samotná.

Do sčítania ľudu v roku 2001 si síce cirkev (predovšetkým katolícka) presadila kolónku o vierovyznaní a malo to niekoľko dôvodov, ale ani jeden nebol o snahe pravdivo zistiť počet ovečiek. Jeden dôvod napríklad je, že katolícka cirkev chcela ukázať svoju početnú prevahu nad ostatnými cirkvami a cirkvičkami. Druhý, že takéto deklarovanie náboženského vyznania prinieslo politické body – niečo ako výkrik: Pozrite sme tu a sme silní! Neveriaci čušte, tu sme pánmi mi! Jednoducho povedané, za štátne peniaze sa spropagovala sila cirkví. Sú to však počty nespoľahlivé. Občan a jeho vyznanie nie je to isté, čo chladnička, ktorá mu stoji v kuchyni, či auto v garáži.

Ak by cirkev musela svoj početný stav preukázať na základe nejakých hodnoverných dokladov, napríklad počtom overených čestných prehlásení o príslušnosti k cirkvi predložených občanmi, až potom by nastal problém. Najskôr politický, potom ideologický a samozrejme aj organizačný... Keď si uvedomíme, že cirkev dostáva cca miliardu korún na svoju činnosť od štátu a pritom nikto nehovorí o efektivite (koľko farárov na koľko ovečiek...) je až zarážajúce ako sa hospodári s peniazmi štátu v tomto prípade. A nakoniec, prečo má štát platiť kazateľov pre milovníkov reliktných tradícii?

Dobrá a demokratická, ale nehumánna?

Študent strednej školy napadol počas vyučovania spolužiaka a po vyučovaní v šatni pokračoval v mlátení rovesníka aj s takzvaným boxerom na ruke. Spolužiak ktorého poranil sa liečil 8 dní.

Dvaja školáci samovraždu. Jeden sa obesil, druhý skočil do výťahovej šachty.

Psychologička sa vyjadrila, že je to dané dobou, ktorá je ťažká a zlá. Jedni rodičia sú pracovne preťažení a nevenujú svojim deťom dostatok pozornosti, iní rodičia nemajú prácu a deti žijú v ťažkých rodinných podmienkach.

Minulý týždeň, a predminulý tiež, boli na Slovensku spáchané úkladné - niekým objednané a naplánované vraždy.

Cestujúci v mestskej hromadnej doprave sú znechutení, z toho, že bezdomovci, ktorí sa v nich vozia zapáchajú a cestovať v takýchto dopravných prostriedkoch sa poriadnym občanom nepáči.

...

Prečo sa v dobrej a demokratickej spoločnosti dejú dennodenne takéto smutné, a nehumánne udalosti?
Prečo v dobrej a demokratickej spoločnosti jedni ľudia objednávajú a iní vykonávajú úkladné vraždy?
Prečo sa v dobrej a demokratickej spoločnosti deti k sebe správajú horšie ako krvilačné šelmy?
Prečo v dobrej a demokratickej spoločnosti deti páchajú samovraždy?
Prečo v dobrej a demokratickej spoločnosti existujú bezdomovci?
Prečo v dobrej a demokratickej...?
...

A je to vôbec dobrá a demokratické spoločnosť???

EmTwein

Nebojte sa Bubákov!

Deti veria na strašidlá a rôznych zlých Bubákov v pivnici alebo nejakom inom tmavom kúte domu, do ktorého ich obvykle sľubujú strčiť milujúci rodičia keď sú neposlušné. Práve v tomto detskom veku ich vystrašia aj dobrým Bubákom, ktorého sa spravidla nezbavia po celý život – tým Bubákom je Pánboh, Alah alebo nejaké iné transcendentálne stvorenie. Zaujímavé je, že neskôr v živote, až na výnimky, sa ľudia prestanú bubákov báť ale v toho jedného – dobrého, transcendentálneho väčšina verí až do smrti.

Ak dieťa verí v niečo, čo mu povedala autorita akou je napríklad rodič, verí tomu dovtedy, kým autorita sama zmení svoj názor. Pri Bubákoch je to bežné. Keď už sú deti dosť vystrašené a začínajú sa potme báť každého šuchnutia, nastupuje rodinné liečenie. Všetci sa snažia nešťastníkovi, ktorého si doma vyrobili svojimi pedagogickými schopnosťami, vyhnať Bubákov z hlavy slovami, otváraním dverí do oných obydlí zlých duchov, či rozsvecovaním svetiel, aby názorne ukázali, že tam v skutočnosti žiadny Bubák nie je. Len v prípade toho dobrého, transcendentálneho stále trvajú na svojom: Stvoril nás, miluje nás a keď budeme dobrí...

Zistiť pravdu o zlých bubákoch je jednoduché, každý si ju môže overiť sám, ak nájde odvahu a otvorí dvere za ktorými sa títo majú údajne skrývať. S dobrým Bubákom je to komplikovanejšie. Transcendentálny Bubák má jednu zvláštnosť – nie je známe kde sídli a tak sa nemožno presvedčiť o jeho existencii, či neexistencii. Ale nakoľko sú Bubáci „stvorenia“ ktoré každý stretáva iba v detskom veku, možno si urobiť všeobecný záver: Bubáci neexistujú a teda neexistuje ani ten transcendentálny, ktorý nás údajne miluje a keď budeme dobrí má pre nás tam kdesi hore pripravenú odmenu v podobe čistučkého, bielučkého, rozospievaného raja.

Je to tak, najneskôr v dospelosti všetci (až na výnimky) zisťujeme, že žiadni Bubáci neexistujú, že to všetko sú len naše strachy a povery, ktoré si prinášame z detstva a rozchádzame sa s nimi iba pomaly a bolestne. Rodičom preto odkazujeme: Nestrašte deti žiadnymi, ani transcendentálnymi Bubákmi a pre deti razíme humanistické heslo: Nebojte sa Bubákov!

EmTwein

Svetová prevaha neveriacich – matematický dôkaz

(alebo bezbožná matematika)

Neveriacich vždy bolo a je stále viac (mimochodom ich počet rastie) než veriacich. Neveríte? Premýšľajme spolu: Existujú neveriaci, ktorí neveria v žiadneho boha, potom neveriaci kresťania – tí čo neveria v žiadneho boha, len v toho svojho – kresťanského. Neveriaci moslimovia – tí čo neveria v žiadneho boha len vo svojho Alaha a podobne budhistickí či iní neveriaci.

Poďme si to dokázať aj matematicky v podobe nasledovnej rovnice:

Suma NO + NK + ... Nn > Suma VK + VM + ... Vn

Rovnicu treba čítať takto:

SUMA NEVERIACICH, ktorí neveria v žiadneho boha + suma neveriacich, ktorí neveria v žiadneho boha okrem kresťanského + ... suma neveriacich, ktorí neveria v žiadneho boha okrem boha „n“ JE VÄČŠIA NEŽ SUMA VERIACICH v kresťanského boha + suma veriacich v moslimského boha + ... suma veriacich v boha „n“

Milý veriaci čitateľ, dôverujeme vaším matematickým schopnostiam a vieme, že vidíte to čo je zrejmé. Ale pre istotu predsa len... Keď už treba vykladať bohov, netreba zanedbávať výklad matematiky. Ak vám to ešte nedošlo a pýtate sa kde je ten dôkaz, potom čítajte dôkaz.

Nuž teda, podstata je v tom, že prevaha v prospech počtu neveriacich je reálna a neodškriepiteľná vďaka neveriacim, ktorí neveria v žiadneho boha. Na druhej strane rovnice, na strane veriacich totiž neexistuje taká skupina, ktorej členovia by verili vo všetkých bohov čo je podmienkou aby bolo možné vyvážiť obe strany rovnice.

A tak sme dokázali, že neveriacich je na zemeguli viac ako veriacich. Dokazuje to sedliacky rozum, racionálne uvažovanie i exaktná matematika. Čo dodať na záver? Hádam len toľko, že treba dôverovať vlastným zmyslom a schopnostiam, netreba sa utiekať k starovekým báchorkám židovsko-kresťanskej mytológie, ani žiadnym iným.

Dôkazy existencie Boha

Dawkins nedokazuje, že nieto Boha. Vie, že to sa nedá. Ale vyvracia takzvané argumenty, majúce dokázať existenciu Boha, čo je neraz veľmi zábavné podujatie.

Napríklad štvrtý argument Tomáša Akvinského (z 13. storočia) sa nazýva argumentom zo stupňa. Existujú, vraví svätec, stupne cnosti alebo dokonalosti. Posúdenie je možné len porovnaním s maximom. No ľudia môžu byť aj dobrí, aj zlí, takže maximum dobroty nemôže spočívať v nás. Musí existovať nejaké iné maximum mimo nás, ktoré sa uzná za štandard dobroty a toto maximum nazývame Bohom.

„To že je argument?“ pohoršuje sa Dawkins. „Rovnako by ste mohli povedať, že ľudia sa líšia čo do intenzity svojho telesného pachu, ale ich pach môžeme porovnávať len s maximom predstaviteľného pachu, ktoré je mimo nás. Kdesi musí existovať smraďoch bez páru, a nazývame ho B .... Ak použijete stupňovanie v akomkoľvek inom porovnávaní, urobíte rovnako hlúpy záver. To že je argument?“

Rastislav Škoda

List čitateľky

Napísala nám čitateľka. Je to smutné čítanie. Posúďte sami.

Som veľmi rada, že som Vás našla a pri čítaní Vášho časopisu a článkov na internete sa držím zdravého rozumu.

Tu na východe je už nemožné ani dýchať, všetko majú pod kontrokou, školy, úrady, ak k nim nepatríte a dáte to mierne najavo - zbohom práca škola priatelia...

Ale to by som písala všeobecne, to mnohí poznajú, netýka sa ich to bezprostredne. Najhoršie je ak to prežívate v každodennom manželskom živote s fanatikom. Neustály psychický teror, vydieranie, bezhraničná nadutosť, bohorovnosť, arogancia, pokrytectvo... Náboženstvo urobilo po 17. novembri z našej lásky hotové peklo, nič, ani zdravie našich detí a moje nebolo tak dôležité ako kostol a nie len každodenné omše ale aj stretnutia s rodinami...

Majú veľkú moc. Veď také prepieranie mozgov má tento systém dokonale prepracované - aj myšlienky vám kontrolujú, sú ako strašná choroba...

Nemienila som mať 8 - 9 detí, (dvoch synov som porodila len po 8 mesačnej hospitalizácii a operáciách) chcela som učiť, chcela som si v nedeľu ráno pospať, chodiť do prírody, športovať, čítať čo ma zaujíma, stretávať sa s priateľmi...

Nedalo sa, začal nútiť deti, volať k nám "sväté rodiny" skoro exorcistov. Pred nástupom deti do školy som podala o rozvod skoro ma opľúvali na ulici, bola som na dne. Musel sa odsťahovať, ostala som sama a deti mi boli všetkým. Nechodili na náboženstvo lebo sami nechceli, otca rešpektovali ale len preto lebo sú veľmi inteligentní. Postaral sa o to aby som prišla o prácu a nikde ma nezamestnali, posielal mi 1000 Sk a ak kúpil deťom oblečenie mohli ho nosiť len keď boli u neho.

Po 7 rokoch som musela ustúpiť a dovoliť aby sa vrátil, bola som bez práce, bez peňazí a bez šance. Dala som si podmienku že nás nebude nútiť chodiť do kostola. Fungujeme ako firma, robím mu papiere a slúžku. Peniaze nedostávam, účty platí on, som zatvorená v trojizbovom byte, nemám priateľov, kamarátky, deti sú na výškach (našťastie nie teologických ako by si prial)

Mám 42 a som troska, nemám nič len svoju vnútornú slobodu o ktorú som roky
bojovala, dvoch synov, ktorí si ma majú radi a vážia si ma nie preto, že to prikazuje biblia, a hlavne nechcú o náboženstve ani počuť, vedie na vlastnej koži čo to je...

To čo som Vám napísala je len mizivé percento zo skúseností ktoré mám s
náboženstvom. Roky som hovorila to, čo som si u Vás prečítala, mohla som byť tak šťastná keby nebolo náboženstva, žiaden iný problém sme nikdy nemali.

Alkoholik vytriezvie a je OK, ale fanatik nikdy nevytriezvie a nikdy
neustúpi, náboženstvo mu dovoľuje všetko, aj to najhoršie, veď účel svätí prostriedky. Pre mňa ja najvyššou hodnotou sloboda, sloboda v myslení. Všetko Vám môžu vziať ale myšlienky nie, to ich strašne mrzí k tomu slúži ideológia, ovládať myšlienky.

Držím palce a budem podporovať v rámci svojich možností.

Podpis

O aktivitách Richarda Dawkinsa

Pre humanistov na Slovensku je meno Richarda Dawkinsa dôverne známe. Nás zaujalo, že jeho snahy pozorujú a pozitívne hodnotia aj v Rusku, kde nad celou spoločnosťou začala rozprestierať svoje čierne krídla Ruská pravoslávna cirkev.

O aktivitách R. Dawkinsa sa nedávno objavil v ruských novinách RosBiznisKonzalting (RBK) článok Ally Ivanovej s názvom Zväz bezbožníkov. V úvode autorka hovorí: „Aj keď sa zdá, že téma ateizmu ostala kdesi v XX. storočí, napriek tomu sa vo svete rozširuje hnutie ateistov. A stále častejšie sa medzi týmito ľuďmi objavujú vedci svetového mena. Jedným z nich je Angličan Richard Dawkins, ktorý je teraz rozhodnutý exportovať svoje presvedčenie do USA.“

„Profesora Dawkinsa neprajníci volajú «Darwinovým rotvajlerom». Je hlavným britským «bezbožníkom», ktorý vystupuje v masovokomunikačných prostriedkoch s výzvou aby neboli porušované práva ľudí bez náboženského vyznania. Hlásaním ateizmu, si vytvoril veľa neprajníkov, ba dokonca nepriateľov, ktorí tvrdia, že oxfordské svetlo bude horieť v pekle. Jeho najnovšia kniha The God Delusion rozhnevala ako jednoduchých veriacich, tak aj britskú profesúru. Richard Dawkins si myslí, že len málo skutočných vedcov verí v boha, lebo oddeliť v sebe racionálne a religiózne myslenie je prakticky nemožné.“

„Dawkins sa priznal, že sa trochu obával prísť k americkým ateistom s odvážnym návrhom priznať verejne svoju orientáciu, ale nakoniec sa rozhodol, (zúčastnil sa kongresu ateistov vo Virgínii). Nedávno vytvoril špeciálny fond v Anglicku a pobočku fondu v Amerike a je rozhodnutý postaviť sa na odpor náboženstvu v súčasnom živote. Vedec trvá na tom, že milióny amerických ateistov majú právo byť vypočutými, lebo boli dlho potláčaní. Jeho fondy v Anglicku a USA budú dobročinnými organizáciami, na získavanie prostriedkov k šíreniu osvety v týchto dvoch krajinách.“

A. Ivanova svoj článok v RBK uzatvára záverečným odstavcom, ktorým sa vracia na domácu pôdu. „Profesor Dawkins a jeho spolupracovníci si dávajú za cieľ pomáhať ateistom po celom svete. Začali v USA a možno sa dopracujú aj do Ruska. V každom prípade, ako povedali v britskom fonde Richarda Dawkinsa pre RBK, vedia o úmysle zaviesť v ruských školách hodiny pravoslávnej kultúry a o sporoch, ktoré sa vedú kvôli tejto myšlienke.“

Z nášho pohľadu je snaženie R. Dawkinsa na území USA odvážne. Za najdôležitejšiu však považujeme skutočnosť, že Dawkins ktorého nemožno odstaviť nálepkou komunistického, či totalitného ateistu, presadzuje nevyhnutnosť vytvorenia organizovaného, jednotného hnutia ateistov na obranu ľudí, bez náboženského vyznania.