Nebojte sa Bubákov!

Deti veria na strašidlá a rôznych zlých Bubákov v pivnici alebo nejakom inom tmavom kúte domu, do ktorého ich obvykle sľubujú strčiť milujúci rodičia keď sú neposlušné. Práve v tomto detskom veku ich vystrašia aj dobrým Bubákom, ktorého sa spravidla nezbavia po celý život – tým Bubákom je Pánboh, Alah alebo nejaké iné transcendentálne stvorenie. Zaujímavé je, že neskôr v živote, až na výnimky, sa ľudia prestanú bubákov báť ale v toho jedného – dobrého, transcendentálneho väčšina verí až do smrti.

Ak dieťa verí v niečo, čo mu povedala autorita akou je napríklad rodič, verí tomu dovtedy, kým autorita sama zmení svoj názor. Pri Bubákoch je to bežné. Keď už sú deti dosť vystrašené a začínajú sa potme báť každého šuchnutia, nastupuje rodinné liečenie. Všetci sa snažia nešťastníkovi, ktorého si doma vyrobili svojimi pedagogickými schopnosťami, vyhnať Bubákov z hlavy slovami, otváraním dverí do oných obydlí zlých duchov, či rozsvecovaním svetiel, aby názorne ukázali, že tam v skutočnosti žiadny Bubák nie je. Len v prípade toho dobrého, transcendentálneho stále trvajú na svojom: Stvoril nás, miluje nás a keď budeme dobrí...

Zistiť pravdu o zlých bubákoch je jednoduché, každý si ju môže overiť sám, ak nájde odvahu a otvorí dvere za ktorými sa títo majú údajne skrývať. S dobrým Bubákom je to komplikovanejšie. Transcendentálny Bubák má jednu zvláštnosť – nie je známe kde sídli a tak sa nemožno presvedčiť o jeho existencii, či neexistencii. Ale nakoľko sú Bubáci „stvorenia“ ktoré každý stretáva iba v detskom veku, možno si urobiť všeobecný záver: Bubáci neexistujú a teda neexistuje ani ten transcendentálny, ktorý nás údajne miluje a keď budeme dobrí má pre nás tam kdesi hore pripravenú odmenu v podobe čistučkého, bielučkého, rozospievaného raja.

Je to tak, najneskôr v dospelosti všetci (až na výnimky) zisťujeme, že žiadni Bubáci neexistujú, že to všetko sú len naše strachy a povery, ktoré si prinášame z detstva a rozchádzame sa s nimi iba pomaly a bolestne. Rodičom preto odkazujeme: Nestrašte deti žiadnymi, ani transcendentálnymi Bubákmi a pre deti razíme humanistické heslo: Nebojte sa Bubákov!

EmTwein

Svetová prevaha neveriacich – matematický dôkaz

(alebo bezbožná matematika)

Neveriacich vždy bolo a je stále viac (mimochodom ich počet rastie) než veriacich. Neveríte? Premýšľajme spolu: Existujú neveriaci, ktorí neveria v žiadneho boha, potom neveriaci kresťania – tí čo neveria v žiadneho boha, len v toho svojho – kresťanského. Neveriaci moslimovia – tí čo neveria v žiadneho boha len vo svojho Alaha a podobne budhistickí či iní neveriaci.

Poďme si to dokázať aj matematicky v podobe nasledovnej rovnice:

Suma NO + NK + ... Nn > Suma VK + VM + ... Vn

Rovnicu treba čítať takto:

SUMA NEVERIACICH, ktorí neveria v žiadneho boha + suma neveriacich, ktorí neveria v žiadneho boha okrem kresťanského + ... suma neveriacich, ktorí neveria v žiadneho boha okrem boha „n“ JE VÄČŠIA NEŽ SUMA VERIACICH v kresťanského boha + suma veriacich v moslimského boha + ... suma veriacich v boha „n“

Milý veriaci čitateľ, dôverujeme vaším matematickým schopnostiam a vieme, že vidíte to čo je zrejmé. Ale pre istotu predsa len... Keď už treba vykladať bohov, netreba zanedbávať výklad matematiky. Ak vám to ešte nedošlo a pýtate sa kde je ten dôkaz, potom čítajte dôkaz.

Nuž teda, podstata je v tom, že prevaha v prospech počtu neveriacich je reálna a neodškriepiteľná vďaka neveriacim, ktorí neveria v žiadneho boha. Na druhej strane rovnice, na strane veriacich totiž neexistuje taká skupina, ktorej členovia by verili vo všetkých bohov čo je podmienkou aby bolo možné vyvážiť obe strany rovnice.

A tak sme dokázali, že neveriacich je na zemeguli viac ako veriacich. Dokazuje to sedliacky rozum, racionálne uvažovanie i exaktná matematika. Čo dodať na záver? Hádam len toľko, že treba dôverovať vlastným zmyslom a schopnostiam, netreba sa utiekať k starovekým báchorkám židovsko-kresťanskej mytológie, ani žiadnym iným.

Dôkazy existencie Boha

Dawkins nedokazuje, že nieto Boha. Vie, že to sa nedá. Ale vyvracia takzvané argumenty, majúce dokázať existenciu Boha, čo je neraz veľmi zábavné podujatie.

Napríklad štvrtý argument Tomáša Akvinského (z 13. storočia) sa nazýva argumentom zo stupňa. Existujú, vraví svätec, stupne cnosti alebo dokonalosti. Posúdenie je možné len porovnaním s maximom. No ľudia môžu byť aj dobrí, aj zlí, takže maximum dobroty nemôže spočívať v nás. Musí existovať nejaké iné maximum mimo nás, ktoré sa uzná za štandard dobroty a toto maximum nazývame Bohom.

„To že je argument?“ pohoršuje sa Dawkins. „Rovnako by ste mohli povedať, že ľudia sa líšia čo do intenzity svojho telesného pachu, ale ich pach môžeme porovnávať len s maximom predstaviteľného pachu, ktoré je mimo nás. Kdesi musí existovať smraďoch bez páru, a nazývame ho B .... Ak použijete stupňovanie v akomkoľvek inom porovnávaní, urobíte rovnako hlúpy záver. To že je argument?“

Rastislav Škoda

List čitateľky

Napísala nám čitateľka. Je to smutné čítanie. Posúďte sami.

Som veľmi rada, že som Vás našla a pri čítaní Vášho časopisu a článkov na internete sa držím zdravého rozumu.

Tu na východe je už nemožné ani dýchať, všetko majú pod kontrokou, školy, úrady, ak k nim nepatríte a dáte to mierne najavo - zbohom práca škola priatelia...

Ale to by som písala všeobecne, to mnohí poznajú, netýka sa ich to bezprostredne. Najhoršie je ak to prežívate v každodennom manželskom živote s fanatikom. Neustály psychický teror, vydieranie, bezhraničná nadutosť, bohorovnosť, arogancia, pokrytectvo... Náboženstvo urobilo po 17. novembri z našej lásky hotové peklo, nič, ani zdravie našich detí a moje nebolo tak dôležité ako kostol a nie len každodenné omše ale aj stretnutia s rodinami...

Majú veľkú moc. Veď také prepieranie mozgov má tento systém dokonale prepracované - aj myšlienky vám kontrolujú, sú ako strašná choroba...

Nemienila som mať 8 - 9 detí, (dvoch synov som porodila len po 8 mesačnej hospitalizácii a operáciách) chcela som učiť, chcela som si v nedeľu ráno pospať, chodiť do prírody, športovať, čítať čo ma zaujíma, stretávať sa s priateľmi...

Nedalo sa, začal nútiť deti, volať k nám "sväté rodiny" skoro exorcistov. Pred nástupom deti do školy som podala o rozvod skoro ma opľúvali na ulici, bola som na dne. Musel sa odsťahovať, ostala som sama a deti mi boli všetkým. Nechodili na náboženstvo lebo sami nechceli, otca rešpektovali ale len preto lebo sú veľmi inteligentní. Postaral sa o to aby som prišla o prácu a nikde ma nezamestnali, posielal mi 1000 Sk a ak kúpil deťom oblečenie mohli ho nosiť len keď boli u neho.

Po 7 rokoch som musela ustúpiť a dovoliť aby sa vrátil, bola som bez práce, bez peňazí a bez šance. Dala som si podmienku že nás nebude nútiť chodiť do kostola. Fungujeme ako firma, robím mu papiere a slúžku. Peniaze nedostávam, účty platí on, som zatvorená v trojizbovom byte, nemám priateľov, kamarátky, deti sú na výškach (našťastie nie teologických ako by si prial)

Mám 42 a som troska, nemám nič len svoju vnútornú slobodu o ktorú som roky
bojovala, dvoch synov, ktorí si ma majú radi a vážia si ma nie preto, že to prikazuje biblia, a hlavne nechcú o náboženstve ani počuť, vedie na vlastnej koži čo to je...

To čo som Vám napísala je len mizivé percento zo skúseností ktoré mám s
náboženstvom. Roky som hovorila to, čo som si u Vás prečítala, mohla som byť tak šťastná keby nebolo náboženstva, žiaden iný problém sme nikdy nemali.

Alkoholik vytriezvie a je OK, ale fanatik nikdy nevytriezvie a nikdy
neustúpi, náboženstvo mu dovoľuje všetko, aj to najhoršie, veď účel svätí prostriedky. Pre mňa ja najvyššou hodnotou sloboda, sloboda v myslení. Všetko Vám môžu vziať ale myšlienky nie, to ich strašne mrzí k tomu slúži ideológia, ovládať myšlienky.

Držím palce a budem podporovať v rámci svojich možností.

Podpis

O aktivitách Richarda Dawkinsa

Pre humanistov na Slovensku je meno Richarda Dawkinsa dôverne známe. Nás zaujalo, že jeho snahy pozorujú a pozitívne hodnotia aj v Rusku, kde nad celou spoločnosťou začala rozprestierať svoje čierne krídla Ruská pravoslávna cirkev.

O aktivitách R. Dawkinsa sa nedávno objavil v ruských novinách RosBiznisKonzalting (RBK) článok Ally Ivanovej s názvom Zväz bezbožníkov. V úvode autorka hovorí: „Aj keď sa zdá, že téma ateizmu ostala kdesi v XX. storočí, napriek tomu sa vo svete rozširuje hnutie ateistov. A stále častejšie sa medzi týmito ľuďmi objavujú vedci svetového mena. Jedným z nich je Angličan Richard Dawkins, ktorý je teraz rozhodnutý exportovať svoje presvedčenie do USA.“

„Profesora Dawkinsa neprajníci volajú «Darwinovým rotvajlerom». Je hlavným britským «bezbožníkom», ktorý vystupuje v masovokomunikačných prostriedkoch s výzvou aby neboli porušované práva ľudí bez náboženského vyznania. Hlásaním ateizmu, si vytvoril veľa neprajníkov, ba dokonca nepriateľov, ktorí tvrdia, že oxfordské svetlo bude horieť v pekle. Jeho najnovšia kniha The God Delusion rozhnevala ako jednoduchých veriacich, tak aj britskú profesúru. Richard Dawkins si myslí, že len málo skutočných vedcov verí v boha, lebo oddeliť v sebe racionálne a religiózne myslenie je prakticky nemožné.“

„Dawkins sa priznal, že sa trochu obával prísť k americkým ateistom s odvážnym návrhom priznať verejne svoju orientáciu, ale nakoniec sa rozhodol, (zúčastnil sa kongresu ateistov vo Virgínii). Nedávno vytvoril špeciálny fond v Anglicku a pobočku fondu v Amerike a je rozhodnutý postaviť sa na odpor náboženstvu v súčasnom živote. Vedec trvá na tom, že milióny amerických ateistov majú právo byť vypočutými, lebo boli dlho potláčaní. Jeho fondy v Anglicku a USA budú dobročinnými organizáciami, na získavanie prostriedkov k šíreniu osvety v týchto dvoch krajinách.“

A. Ivanova svoj článok v RBK uzatvára záverečným odstavcom, ktorým sa vracia na domácu pôdu. „Profesor Dawkins a jeho spolupracovníci si dávajú za cieľ pomáhať ateistom po celom svete. Začali v USA a možno sa dopracujú aj do Ruska. V každom prípade, ako povedali v britskom fonde Richarda Dawkinsa pre RBK, vedia o úmysle zaviesť v ruských školách hodiny pravoslávnej kultúry a o sporoch, ktoré sa vedú kvôli tejto myšlienke.“

Z nášho pohľadu je snaženie R. Dawkinsa na území USA odvážne. Za najdôležitejšiu však považujeme skutočnosť, že Dawkins ktorého nemožno odstaviť nálepkou komunistického, či totalitného ateistu, presadzuje nevyhnutnosť vytvorenia organizovaného, jednotného hnutia ateistov na obranu ľudí, bez náboženského vyznania.

Časy sa menia

Jeden z pohľadov na novu epochu ideologizácie spoločnosti v bývalom ZSSR. V novej epoche je to Ruská pravoslávna cirkev, ktorá vnucuje svoje ideály celej spoločnosti.

Modernizované obrady katolíckej cirkvi

Spoločne so svojim známym, členom kresťanskej cirkvi sa usmievame nad svetonázorom, poverčivosťou a kultovými obradmi Papuáncov, ktorých spoločne pozeráme v prírodopisnom televíznom programe. Ale dá sa to pochopiť, sú obklopení len svojim svetom a denne sa posilňujú vo svojej viere v duchov, démonov a iné nadprirodzené sily pred ktorými ich chránia kúzla a čary kmeňového šamana. Môj známy si vôbec neuvedomuje ako sa usmieva sám nad sebou, nad „Papuáncom“, ktorý žije v modernizovanom svete a predsa verí šamanom.

Áno, aj u nás možno pozorovať úsmevné „papuánske rituálne tance“. Jeden taký sa popisuje v obecnom spravodaji – obecných „novinách“. Je to celé skutočne overiteľná pravda, len na tomto mieste meno slovenského „papuánskeho“ kmeňa radšej taktne zamlčíme. Nuž „čujte“, autor - učiteľ, voľakedy komunista, dnes čulý dôchodca sa snažil zo všetkých síl:

Posviacka áut už tradíciou
Náš duchovný otec si vzal za povinnosť každý rok v letných mesiacoch posvätiť motorové vozidla, aby ich majiteľov ochraňovali strážni anjeli a sám Pán Boh. Tak sa stal aj tohto roku 29. júla. Vodiči v danú nedeľu odstavili svoje tátoše na parkovisku pred miestnou reštauráciou, dokonca sme mohli vidieť aj odstavený kamión. Po svätej omši duchovný otec so svojim sprievodom a veriacimi posvätil všetky pristavené vozidlá. Spoločne s veriacimi vyprosoval u Najvyššieho čo najviac milosti pre ochranu vodičov. Posviacka aut sa konala v ten istý deň aj v .......... po svätej omši. (xy)

A pred onou reštauráciou, povedzme pravdivo – krčmou (hneď vedľa kostola), ako na podporu (nie na potvoru) stál v tej istej chvíli obrovský billboard s reklamou na najnovší typ skvelého automobilu z nekresťanskej krajiny. Super autíčko na billboarde svojimi zvlhnutými reflektormi pozorovalo z nadhľadu, alebo povýšenecky? svojich slabších konkurentov tam dole.

Nuž tak veru „tátoše“. Nespomínam si, že by v minulosti cirkev posväcovala tých skutočných tátošov aj keď vieme, že posväcovala, dokonca rukami hlavy štátu a farára, delá pred odchodom armády na východný front. Cirkvi svätej veľmi vadí, keď sa niekde krstí CD-čko. Ohradil sa voči tomu, ako voči zneucťovaniu dokonca aj biskup. I keď je to v skutočnosti len posvätenie „dosky“ pred jej pustením do obchodnej siete, o nič menej hodnotné ako štart auta na cesty. Ale ono už je to tak, že sa Papuánci posmievajú Pigmejom prípadne naopak, aké trápne obrady to predvádzajú, akým že šamanom to veria...

EmTwein