2. 9. 2009

Religiozita je povrchný jav

Gregory Paul, nezávislý americký výskumník uverejnil v časopise Evolutionary Psychology výsledky výskumu, ktorého cieľom bolo overenie dvoch alternatívnych hypotéz o vplyve masovej nábožnosti na blahobyt spoločnosti. Pri výskume boli použité údaje zo 17 krajín tzv. „prvého sveta“, konkrétne USA, Írska, Talianska, Rakúska, Švajčiarska, Španielska, Kanady, Nového Zélandu, Austrálie Holandska, Nórska, Anglicka, Nemecka, Francúzka, Dánska, Japonska, Švédska. Krajiny sú zoradené od najreligióznejšej po najviac svetskú, pri rešpektovaní komplexného ukazovateľa religióznosti obyvateľstva.

Výskum pochoval väčšinu známych tvrdení, ktoré sa zvyknú uvádzať v prospech religióznosti. Z výskumu napríklad vyplynulo, že: Čím je v krajine vyššia religióznosť, tým vyššia je detská úmrtnosť. Počet potratov medzi neplnoletými je nižší v svetských krajinách, ako v krajinách religióznych. Percento chudobných je v religióznych krajinách podstatne vyššie. Výskum ukázal, že hypotézu o silnom pozitívnom vplyve masovej religióznosti na sociálno-ekonomický blahobyt spoločnosti možno presvedčivo odmietnuť.

Výskum ďalej potvrdil, že proces sekularizácie prebieha za posledné desaťročia prakticky vo všetkých krajinách „prvého sveta“. Napríklad aj v najreligióznejšej zo skúmaných krajín – v USA stúpol počet ľudí, ktorí neveria v Boha od konca druhej svetovej vojny takmer trojnásobne a úmerne sa znížil počet veriacich.

Paul zdôrazňuje, že neviera v Boha je jediný druh svetonázoru, ktorý sa v súčasnosti rozširuje konverziou, t.j. obrátením (presvedčením sa) prívržencov iných názorov. Dynamka počtu prívržencov náboženstiev závisí predovšetkým od pôrodnosti medzi veriacimi a od migračných procesov.

Výsledky podľa amerického vedca svedčia o tom, že religióznosť je relatívne „povrchný“ pružný, premenlivý psychologický mechanizmus, ktorý pomáha vyrovnávať sa so stresom a obavami v málo efektívnej spoločnosti s nízkou úrovňou sociálno-ekonomickej stability a ochrany. Masový odklon od viery v Boha-stvoriteľa je potom len prirodzenou reakciou ľudí na zlepšenie životných podmienok.

Článok bol uverejnený 29. Júla 2009 na internetovej stránke www.epjournal.net. Celý rozsiahly materiál (v angličtine) si môžete stiahnuť vo formáte pdf.

20. 8. 2009

O viere a triumfe nerozumu

V súčasnosti v Amerike prebieha besnenie bezradných Republikánov, ktorí sa snažia zablokovať reformy vlády prezidenta Obamu. Organizujú protestné zhromaždenia, vymýšľajú nezmysly o životopise prezidenta a šíra rôzne nezmysly ktorým veria ich priaznivci. Pritom o Republikánoch a ich sympatizantoch je známe, že patria do kategórie bigotných veriacich.

Johann Hari v The Independent analyzuje príčiny, prečo sú ľudia tohto politického razenia ochotní veriť nezmyslom a popri inom píše:

Ako sa dokážu vytrénovať aby boli takí imúnni voči realite? Predpokladám, že to začína náboženstvom. Od detstva ich učia, že je dobre mať vieru – čo je podľa definície presvedčenie bez akéhokoľvek dôkazu. Neveríte, že existuje Austrália, alebo že oheň horí – máte dôkazy. Vieru potrebujete aby ste uverili v nepravdu alebo niečo nedokázateľné. Skutočne, učia ich, že viera je najvyšší cieľ a najušľachtilejšia vec. Môžeme potom byť prekvapení, že sa to prenáša do ich politických vzhľadov? Myslenie založené na viere sa rozširuje a kontaminuje racionálne uvažovanie.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že tak ako v minulosti voči Sovietskemu zväzu, tak aj dnes voči Amerike existuje isté presvedčenie, klišé o dokonalosti. Mocní, ktorí majú v rukách média a politickú moc nás presviedčali vtedy a iní to robia teraz, aké je to u veľkého brata skvelé. V čase perestrojky vyšlo najavo, a teraz po nástupe Obamu do prezidentskej funkcie podobne, sa odhaľuje krutá pravda a našťastie priamo z územia nášho veľkého brata, v jeho vlastných médiách, alebo v médiách spriaznených krajín.

Vďaka tejto „glasnosti“ môžeme analyzovať podobné fenomény aj u nás a prísť na kĺb veciam, ktoré sa zdajú nepochopiteľné. Napríklad, že výchova k viere spôsobuje zakrnutie schopnosti analyzovať veci racionálne aj v politickom živote. Vedie k nerozumu.

26. 7. 2009

Poznáte týchto ateistov?

17. 7. 2009

Kresťanstvo, reklama a komunizmus

(Nápis na dome: Pokoj a šťastie je v Ježišovi Kristovi.)

Čo má spoločné kresťanstvo a „komunizmus“? Rovnaké metódy: viera v krajšiu budúcnosť, sväté relikvie a heslá na stenách. A ešte jednu vlastnosť má kresťanstvo navyše, schopnosť robiť reklamu, v čom „komunizmus“ nebol úspešný.

Podľa Marca Blocha reklamu vymyslela katolícka cirkev. V epoche temného stredoveku chudobní dedinskí duchovní vytvárali plnohodnotné reklamné buklety, ktoré by aj dnes robili česť významným agentúram. Vysvetľovali v nich, že práve v ich kostole je palec svätého, ktorý má liečivý účinok a lieči oveľa účinnejšie než konkurenčné v susedných farnostiach, ktoré sú proti nemu len úbohí šarlatáni.

Cirkev využívala pútnikov ako nosičov drahocenných suvenírov, fragmentov ostatkov svätých, zázračných ikon a podobne. A ľudia, kvôli tomu aby ich mohli vlastniť, boli ochotní robiť ľubovoľné útraty.

Na začiatku 18. storočia keď sa stal módnym ateizmus a individualizmus cirkev ustúpila, ale nie náhodou a nie hocikomu, ale parížskym modistkám a výrobcom valónskych čipiek. Nakoniec aj zaužívaný výraz „ikona štýlu“ sa svojho času neobjavil len tak náhodou. A dnes sa cirkev opäť stáva módnou.

24. 5. 2009

Ako ľudia „veria“ v Darwina

Napriek zúrivému odporu kreacionistov fakt všeobecného uznania Darwinovej evolučnej teórie je nesporný.

V Rusku sa nedávno odohral Opičí proces nie nepodobný tomu z minulého storočia v Amerike - ruská pravoslávna cirkev a ruskí zástancovia Inteligentného Dizajnu sa snažili, ale márne.

Fakt, že aj Vatikán sa poddal a uznal Darwinovu evolučnú teóriu je mnohovravný. Je však zaujímavé, že tí, ktorí sa v iných súvislostiach bez výhrady pripájajú k postojom a dogmám svätej stolice sa teraz nechcú dať zlomiť - jednoducho chcú byť pápežskejší ako pápež.

To ako akceptujú Darwinovu teóriu vo svete čiastočne ilustruje uverejnený obrázok s grafom. Graf predstavuje postoje ľudí vo vybraných krajinách, k tejto teórii. Ale žiaľ Slovensko tam nenájdeme. Vzhľadom na to, že obrázok je zmenšený, nie je dobre čitateľný. Kliknite naň aby sa zobrazil vo väčšej - čitateľnej verzii.

Žltá farba v grafe vyjadruje súhlas, pravdivosť teórie, zelená - nie je to celkom isté, hnedočervená znamená, že ju respondenti považujú za nepravdivú. Za pozornosť stojí umiestnenie USA, za ktorými (v tomto prehľade) už ostalo len Turecko.

26. 4. 2009

Ján Sucháň o ľuďoch bez náboženstva

V 16. čísle časopisu Život z 18. 4. 2009 je na stranách 22 až 25 uverejnený rozhovor s katolíckym duchovným Jánom Sucháňom. Vyberáme jeho odpoveď na jednu otázku novinárky Moniky Macháčkovej.

Čo si myslíte o neveriacich?
„V živote som stretol veľa takýchto ľudí a mám pred nimi úctu a rešpekt. Tým, s ktorými som hovoril záležalo na tom, aby v tom, čo žijú, hľadali odpovede na svoje otázky. Bolo mi s nimi dobre aj vďaka ich úprimnosti. Nešli za niečím, čo necítili v srdci a duši. Nechcem ublížiť ľuďom náboženstva, ale niekedy mám pocit, že sa môžeme učiť aj od neveriacich. Ich úprimnosti a priamosti v živote.
To je ukážka schopnosti presne pomenovať veci, ktorú má tento duchovný. Zároveň si človek pri čítaní jeho odpovedí uvedomí, že Sucháň nie je zacyklený náboženský ideológ. Jeho ponímanie viery a postoj k ľuďom bez náboženskej orientácie by mohli byť príkladom pre celú katolícku (a nie len katolícku) hierarchiu. Tej sa to však nepáči a tak je skoro isté, že Sucháň nepostúpi po rebríčku a nikdy nebude biskupom.

Záujemcom o názory Jána Sucháňa odporúčame aj jeho odpovede v debate Pravdy z roku 2005.

12. 4. 2009

Veľkonočná erotika pre všetkých

Tradície, sviatky, rituály... Veľká noc patrí do tejto kategórie. Cirkev samozrejme zdôrazňuje práve ten sviatok. Národ však v 21. storočí napriek všetkej „zbožnosti“ uprednostňuje aj iné aspekty sviatkovania. Tradícia je tradícia, ale keď už je voľno, netreba isť do práce, treba urobiť niečo pre rodinu. A tak som pri svojich prechádzkach na Veľký piatok i na Bielu sobotu videl, ako Slováci aj počas kresťanských sviatkov pracujú na svojom, podobne ako voľakedy počas sviatku 1. mája.

Najkrajšie na Veľkej noci sú samozrejme tradície polievania. Je to príležitosť na roztopašnosť, na erotiku pred verejnosťou – veď také mokré tričká na krásnych dievčatách stoja za to. Pokračuje to šibaním a neraz skončia aktéri aj v poveľkonočnom objatí.

Náboženstvo veľmi erotiku nepropaguje, ale príroda si žiada svoje. Nakoniec nezačali to všetko Adam s Evou? V detstve, keď sa živíme z materinských prsníkov, erotiku ešte nevnímame, ale neskôr, keď nám ich z prudérie začnú zakazovať, začne človiečika nahé telo priťahovať.

Človek nemusí nutne začať pozerať porno, ale pekné telá si pozrie každý rád (muži aj ženy) a zo skúsenosti viem, že neveriaci aj veriaci (potajomky samozrejme aj duchovní) preto na veľkonočné sviatky všetkým odporúčam zaujímavú internetovú stránku. Pozrite si, ako oblečenie mení človeka - „božie stvorenie“. Stačí kliknúť na postavu, ktorú si na uvedenej stránke vyberiete a pozerať:-)