Súboj o cirkevné reštitúcie v ČR

V Česku sa roztočil kolotoč protichodných diskusií o reštitúciách cirkevného majetku. Ako vždy v prípade boja o moc a o peniaze nie je možné zistiť kto prečo a za koho kope, čo je v prípade ktorý sa týka cirkví, hoci sa to deje v najateistickejšom európskom štáte, ešte komplikovanejšie.

Kolotoč roztočila spisovateľka Lenka Procházková, ktorá o sebe hovorí že je veriaca ale považuje pripravovaný zákon o cirkevných reštitúciách za veľký tunel. Zároveň sa vyjadruje, že jej názor podporuje 80 percent obyvateľov v ČR. Podala viacero trestných oznámení na viacero osôb medzi nimi na premiéra ČR P. Nečasa a arcibiskupa Duku.

Známy herec Jiří Krampol, tiež hovorí, že je veriaci ale zároveň dodáva: „Vzít polovičku republiky a dát to církvím zrovna v době, kdy jsou plné ulice žebráků, nezaměstnaných a lidi vyhazují z bytů, že nemají na činži a na jídlo, tak to zrovna není vhodná situace...“ „Kdyby země kvetla a byli bychom na tom jako ve Švýcarsku, kde mají lidi důchod kolem 80 až 100 tisíc, tak bych to chápal, ale přijde mi, že ty restituce přichází v nevhodný čas.“ 

Takto to vidí skupina The Tačud Band

Nebudeme čitateľov nášho blogu navádzať, čo si majú myslieť. Nech si každý urobí svoj názor. Najskôr by však bolo potrebné predsa len získať viac informácii. Preto pridávame niekoľko zaujímavých linkov:

• Tu je pekná porcia článov, ktoré hodnotia problém zo všetkých uhlov pohľadu (parlamentnilisty.cz).
• Článok Egona T. Lánskeho na Britských listoch.
• Petícia za vrátenie majetku cirkvám, ktorú podpísala aj Lucie Bíla a Dáša Havlová.
• Advokát Karol Hrádela tvrdí, že že cirkev chce majetok, ktorý jej nikdy nepatril.
• Evanjelický teológ Tomáš Tožička: Knežské šílenství (na jetotak.sk).

Čím sa pápež asi umazal?

Nemecký satirický časopis Titanic vytlačil na obálke augustového čísla novú provokačnú koláž s fotografiou pápeža. Na fotografii je Benedikt XVI. so stopami ženských pier a odtlačkov rúk na bielej sutane. Pápežove ruky sú zamazané od niečoho červeného.

Augustové číslo vyšlo s titulkom „Niet dôvodov na žalobu: pápež je čistý!“ Hlavný redaktor vydania Leo Fischer nevylúčil, že aj toto číslo bude predmetom žaloby. „Ďakujeme svätému otcovi za záujem k nášmu vydaniu a opätovne prosíme o pápežské požehnanie“ dodal Fischer. Predchádzajúci zákaz výrazne zvýšil záujem verejnosti o tento časopis.

Na obálke júlového čísla časopisu, vytlačili fotografiu pápeža s veľkým fľakom na sutane. Titulok znel: „Aleluja vo Vatikáne: Miesto úniku zistené“ Na poslednej strane bol pápež zobrazený s hnedým fľakom a textom: „Ešte jedno miesto úniku zistené“. Číslo bolo venované škandálom do ktorých bol zatiahnutý Vatikán v poslednom období: od korupcie po pedofíliu. 10. júla súd v Hamburgu (z podnetu Vatikánu) zakázal tlačiť časopis s touto kolážou na obálke, ale nenariadil jeho stiahnutie z predaja.

Nie je to prvý prípad satiry na pápeža v tomto nemeckom časopise. Na Slovensku sa však niečo podobné nikto neodváži urobiť. Je to prejav väčšej úcty, alebo nedostatok odvahy? To vie len pánboh.

Súd za urážku citov veriacich

Španielsky režisér Javier Krahe predstúpil 28. mája pred súd kvôli obvineniu, že urazil city veriacich. Režisér je obvinený kvôli 54 sekundovému filmu „Ako pripraviť Ježiša“, ktorý bol nafilmovaný v roku 1978. Pokus odsúdiť režiséra sa už uskutočnil dvakrát, ale v oboch prípadoch neúspešne.

Krahe považuje súdny proces za absurdnosť. Podľa jeho slov, ho obviňujú za to čo neurobil. „Ja osobne som Krista v televízii nepripravoval, neobjavil som sa vo filme a nikde som film nepredvádzal“, vyhlásil Krahe. „A vôbec, ako je možné dokázať, čie náboženské city boli urazené?“, pýta sa Krahe.

Film Javiera Krahe a Enrique Seseña „Ako pripraviť Ježiša“ je skeč (paródia na zmŕtvychvstanie Krista) v ktorom sa predvádza kuchársky recept na prípravu Ježiša. Divákom sa odporúča oddeliť telo od kríža, potom dobre umyť, vysušiť, pridať podľa chuti ďalšie pochutiny a vložiť do rúry na tri dni. Po uplynutí tohto času Ježiš musí sám vyjsť z rúry.

Bez ohľadu na to, že film vznikol v roku 1978, upútal pozornosť až v roku 2004 potom, čo jeho fragment ukázali v talk show „Lo + plus“ na televíznom kanáli Canal+. Počas talk show, keď robili s Javierom Krahe rozhovor premietali film na pozadí.

Na obranu Krahe vystupujú mnohí predstavitelia španielskej kultúrnej elity, medzi nimi spevák Victor Manuel, herec Santiago Segura, a mnohí iní. List na obranu Krahe sa podpísalo celkom 53 ľudí.


Pieseň Javiera Krahe „Marieta“

Informácia o Javierovi Krahe v španielskej Wikipédii, žiaľ iba v španielčine :-)

Opasok panny Márie v Rusku

V týchto dňoch vrcholí v Rusku ošiaľ z možnosti dotknúť sa údajného osobného opasku matky Ježiša Krista – panny Márie. Opasok prišiel na letisko Pulkovo v bývalom Leningrade, teraz Petrohrade, privítať osobne ruský premiér Vladimír Putin a ako prvý sa dotkol tejto relikvie. Jeden ruský bloger napísal: „Predsa len sú v Rusku veriaci ľudia. A to je dobre. Jeden a pol kilometra za hodinu, takou rýchlosťou sa pohybuje rada ľudí, ktorí chcú vidieť opasok a dotknúť sa skrinky v ktorej je uložený.“

V súčasnosti je opasok v Moskve a rad ľudí je dlhý už viac ako päť kilometrov. Dostať sa do Chrámu Krista spasiteľa, kde je opasok umiestnený, si vyžaduje neobyčajnú výdrž. V mrazoch, ktoré sú už v súčasnosti v Moskve dosť výrazné stoja zvedavci celý deň, než sa im podarí na okamih uzrieť relikviu a pobozkať skrinku v ktorej je uložený tento kúsok látky. V Rusku sa pri tom mlčí, že bozky státisícov veriacich sú zároveň dobrým zdrojom šírenie všetkým možných druhov nemoci.

Viacero detailnejších fotografii opasku si môžete pozrieť na stránke blogerky marinni.
Informácia o tejto udalosti, takej významnej pre Ruskú pravoslávnu cirkev a masy jej veriacich je i na stránke TK KBS.

100 názorov na boha, cirkev (život?) a smrť.

Posledným dňom októbra spustil portál http://www.jetotak.sk/  v spolupráci s Azylom a Barusom Rattusom (tak to uvádzajú na svojom facebooku), nový projekt 100 názorov. Téma je boh, cirkev a smrť. Z pohľadu humanistov určite zaujímavá téma a všetci sme zvedaví na názory osobností, ktoré tam sú a budú prezentované.  Reklama znie: Osobnosti športu, politiky, umenia, televízie, biznisu, cirkvi, školstva, zdravotníctva, žurnalistiky a tretieho sektoru sa vyjadrujú k cirkvi, Bohu a smrti + Bonusy!

Na prvý pohľad  portál pôsobí objektívne. Môžeme samozrejme viesť diskusiu, kto je a kto nie je osobnosť, ale to nie je podstatné.  Napriek všeobecnému trendu zachovať rovnosť pohlaví je na portáli zatiaľ menej žien ako mužov.  V Športe ani jedna a rovnako v Politike a Umení. Prvé tri sa objavia v TV a Rozhlase. V Biznise aspoň jedna.  V Cirkvi prirodzene opäť ani jedna.  V Školstve a vede dve. V Zdravotníctve vládnu opäť iba muži.  Tri ženy stretneme v Žurnalistike a tiež v Inštitúciách. No a nakoniec v Bonusoch ešte jedna.

Dávame tento portál do pozornosti každého kto sa o danú tému zaujíma  a budeme dúfať, že nás myšlienky osobností, ktoré sa tam budú prezentovať oslovia.

Odvážna výstava vo Východoslovenskej galérii Košice

Peter Valiska – Timečko – P®ASCE

Na nábožnom Slovensku sa nie často, ale predsa len občas niekto odváži na hrdinský čin – vyjadriť sa nahlas, slovom, obrazom, prípadne aj iným spôsobom, ironicky, posmešne, kriticky na adresu u nás takmer nedotknuteľného subjektu – cirkvi, jej potentátov, či jej aktivít.

Nedávno sme sa dočítali o výstave v bratislavskej River Gallery v River Parku na Dvořákovom nábreží. Taliansky sochár Paolo Schmidlin zobrazil pápeža Benedikta XVI. Sochu s úchylným pohľadom a ružovou sponkou vo vlasoch nazval Miss Kitty.

Najnovšie sa medzi odvážlivcov zaradila Východoslovenská galéria Košice inštalovaním výstavy Petra Valisku – Timečka – P®ASCE. Podľa autora je Koncepciou výstavy P®ASCE idea sociálnej pasce. Napriek písmenu ® v názve však každý prečíta slovo PRASCE.

Konkrétnym terčom autora sú pedofilní kňazi. Podľa autora „Tento výber šiestich kňazov zodpovedá kresťanskej symbolike čísla šesť. Títo šiesti duchovní predstavitelia oblečení v kňazských rúchach sú príkladom veľkého hriechu a zla. Predstavujú výber závažných prípadov sexuálneho zneužívania. Výber sa vzťahuje na kňazov narodených od roku 1927 až do roku 1946, ktorí pôsobili v úlohe kňaza prevažne v 2 polovici 20 storočia. Kňazi pochádzajú z rôznych krajín a farností.“

Výstavu si môžete pozrieť v Košiciach na Hlavnej 27. Odporúčame predbežne sa oboznámiť s touto i ďalšími výstavami na stránke galérie. Konkrétne o koncepcii
a zámere výstavy Petra Valisku – Timečka – P®ASCE si môžete prečítať text samotného jej autora.

Moslimský odkaz slovenským biskupom:

„Vy neveriaci psi! Prestaňte sa o občanoch bez náboženského vyznania vyjadrovať, ako o pohanoch!“

Rímskokatolícka cirkev sa rada oháňa tvrdeniami o tom, ako kresťanská viera prispieva k morálke, spolunažívaniu občanov a aké ešte všetky možné pozitívne vplyvy má na spoločnosť. Cirkev svoje vyhlásenia k verejnosti zvykne začínať láskavými slovami: „Bratia a sestry“. Napriek snahe vyvolať tento dojem, nedajme sa pomýliť, neplatí to na celú spoločnosť. Je to v skutočnosti oslovenie len

k veriacim svojej cirkvi. Dôkazom je aj text pastierskeho listu slovenských biskupov k veľkonočným sviatkom a sčítaniu v roku 2011. Hovorí sa v ňom napríklad toto:

Počas ateizovania našej spoločnosti si tisíce občanov dávali krstiť deti akoby potichu a tajne, lebo nechceli, aby ostali nepokrstenými pohanmi.

Tak tu ho máš, brat môj, sestra moja. Ak si nepokrstený, nie si ani brat, ani sestra, si jednoducho POHAN.

Takto sa vyjadrujú o viac ako 13 percentách spoločnosti, o druhej najpočetnejšej svetonázorovej skupine po katolíkoch, o občanoch bez náboženského vyznania, ktorí nie sú pokrstení, slovenskí biskupi. Hovoria to priamo, bez obalu a pľujú im do tváre pejoratívne, urážlivé: POHANIA.

Čo môže urobiť chudák „pohan“ právom sa cítiac urazený občan, ktorý žasne nad vyjadrovaním slovenských biskupov? Mohol by si vymyslieť nejakú podobnú urážku na veriacich občanov, alebo na ich biskupov s takýmto slovníkom
a takýmito predstavami o bratstve a sesterstve.

Občan bez náboženského vyznania – Humanista hlboko veriaci v človeka a ľudský rozum, s hlboko zakorenenou humanistickou morálkou však nie je ako oni – slovenskí biskupi. Ten si len pomyslí svoje a mlčky môže uvažovať napríklad takto:

Ak sa chce moslim hanlivo vyjadriť o kresťanovi povie:

„Ty neveriaci pes.“

Ak sa chce kresťan hanlivo vyjadriť o neveriacom, povie:

„Ty pohan.“

Kombináciou týchto dvoch vyjadrení môže jedno náboženstvo obhajovať pred iným náboženstvom občanov bez náboženského vyznania. Takto napríklad by potom znel aktuálny moslimský odkaz slovenským biskupom:

„Vy neveriaci psi! Prestaňte sa o občanoch bez náboženského vyznania vyjadrovať, ako o pohanoch!“

Em Twein