19. 1. 2009

Aj mŕtvych naženú do katolíckeho košiara

Bezohľadnosť katolíckych aktivistov, bez ohľadu na to či sú to predstavitelia cirkevnej hierarchie, alebo radoví katolícki fundamentalisti nemá hraníc. Ukážkou je inštalácia krížov na pamätných miestach bojov druhej svetovej vojny. Koncom minulého roka na to upozornil prezidentský kandidát PhDr. Milan Sidor CSc. v rozhovore pre české Haló noviny keď reagoval na otázku o pamätníku na Dukle:

„Poviem vám niečo, čo Česi nevedia, ale myslím si, že by mali vedieť. Všetci si pamätáme, že na každom pomníku bolo meno, text a červená hviezda. Červená hviezda bola symbolom, pod ktorým vojaci bojovali, bez ohľadu na národnosť a náboženstvo. Nebojovali tam len katolíci, pravoslávni, ale aj židia a ateisti. Stalo sa niečo neuveriteľne bezcitné a to bez súhlasu ich najbližších. Hviezdy boli odtrhnuté a na pomníky bol umiestnený drevený kríž. Pritom podľa mien bolo zrejmé, že ide o židov alebo príslušníkov stredoázijských národov. Pod vplyvom religióznej vlny bol vlastne každý mŕtvy pokatoličtený. Pritom nikto z nich nešiel bojovať ani umierať pod symbolom kríža.“ (Celý text rozhovoru si môžete prečítať na stránke Halo novín.)

To o čom hovorí Sidor však nie je ojedinelý prípad. Podobné besnenie sa udialo na symbolickom partizánskom cintoríne pod Roháčmi na Orave. Takto jednoducho a bezohľadne začlenili všetkých do katolíckej cirkvi.

Aktéri iste majú len tie „najčestnejšie“ úmysly, podobne ako sa zvykne hovoriť, že moslim ktorý zabije neveriaceho psa mu vlastne pomáha dostať sa do moslimského neba. Pravda, stavanie krížov nie je vražda, ale nehorázna bezohľadnosť k mŕtvym i pozostalým. Svoj hlas na protest by mali pozdvihnúť aspoň ľudia zo Zväzu protifašistických bojovníkov, alebo že by o tom nevedeli? Minimálne o tej Dukle je to však všeobecne známe.

Spoločnosť Prometheus