6. 11. 2007

List čitateľky

Napísala nám čitateľka. Je to smutné čítanie. Posúďte sami.

Som veľmi rada, že som Vás našla a pri čítaní Vášho časopisu a článkov na internete sa držím zdravého rozumu.

Tu na východe je už nemožné ani dýchať, všetko majú pod kontrokou, školy, úrady, ak k nim nepatríte a dáte to mierne najavo - zbohom práca škola priatelia...

Ale to by som písala všeobecne, to mnohí poznajú, netýka sa ich to bezprostredne. Najhoršie je ak to prežívate v každodennom manželskom živote s fanatikom. Neustály psychický teror, vydieranie, bezhraničná nadutosť, bohorovnosť, arogancia, pokrytectvo... Náboženstvo urobilo po 17. novembri z našej lásky hotové peklo, nič, ani zdravie našich detí a moje nebolo tak dôležité ako kostol a nie len každodenné omše ale aj stretnutia s rodinami...

Majú veľkú moc. Veď také prepieranie mozgov má tento systém dokonale prepracované - aj myšlienky vám kontrolujú, sú ako strašná choroba...

Nemienila som mať 8 - 9 detí, (dvoch synov som porodila len po 8 mesačnej hospitalizácii a operáciách) chcela som učiť, chcela som si v nedeľu ráno pospať, chodiť do prírody, športovať, čítať čo ma zaujíma, stretávať sa s priateľmi...

Nedalo sa, začal nútiť deti, volať k nám "sväté rodiny" skoro exorcistov. Pred nástupom deti do školy som podala o rozvod skoro ma opľúvali na ulici, bola som na dne. Musel sa odsťahovať, ostala som sama a deti mi boli všetkým. Nechodili na náboženstvo lebo sami nechceli, otca rešpektovali ale len preto lebo sú veľmi inteligentní. Postaral sa o to aby som prišla o prácu a nikde ma nezamestnali, posielal mi 1000 Sk a ak kúpil deťom oblečenie mohli ho nosiť len keď boli u neho.

Po 7 rokoch som musela ustúpiť a dovoliť aby sa vrátil, bola som bez práce, bez peňazí a bez šance. Dala som si podmienku že nás nebude nútiť chodiť do kostola. Fungujeme ako firma, robím mu papiere a slúžku. Peniaze nedostávam, účty platí on, som zatvorená v trojizbovom byte, nemám priateľov, kamarátky, deti sú na výškach (našťastie nie teologických ako by si prial)

Mám 42 a som troska, nemám nič len svoju vnútornú slobodu o ktorú som roky
bojovala, dvoch synov, ktorí si ma majú radi a vážia si ma nie preto, že to prikazuje biblia, a hlavne nechcú o náboženstve ani počuť, vedie na vlastnej koži čo to je...

To čo som Vám napísala je len mizivé percento zo skúseností ktoré mám s
náboženstvom. Roky som hovorila to, čo som si u Vás prečítala, mohla som byť tak šťastná keby nebolo náboženstva, žiaden iný problém sme nikdy nemali.

Alkoholik vytriezvie a je OK, ale fanatik nikdy nevytriezvie a nikdy
neustúpi, náboženstvo mu dovoľuje všetko, aj to najhoršie, veď účel svätí prostriedky. Pre mňa ja najvyššou hodnotou sloboda, sloboda v myslení. Všetko Vám môžu vziať ale myšlienky nie, to ich strašne mrzí k tomu slúži ideológia, ovládať myšlienky.

Držím palce a budem podporovať v rámci svojich možností.

Podpis