8. Novembra 2009, vo veku 94 rokov, zomrel po dlhej nemoci Vitalij Lazarevič Ginzburg, významný ruský fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, ktorú mu udelili v roku 2003 za výsledky vo výskume supravodivosti - významný objav v kvantovej fyzike - správania hmoty pri extrémne nízkych teplotách.Rusko v ňom stráca významného vedca, ktorý bol označovaný za jedného z mála univerzálnych fyzikov. Bol zároveň neúnavným organizátorom, pedagógom a aktívnym občanom až do posledných dní svojho života, ktorý dokázal priamo a otvorene vyjadrovať svoje názory i na tie najháklivejšie spoločenské témy.
Som materialista a ateista, som prívržencom demokracie, demokracie a ešte raz demokracie. Čo sa týka profesionálnych otázok, na to dáva odpoveď Nobelova cena. - povedal o sebe v jednom z nedávnych rozhovorov pre média.
Humanisti, materialisti a ateisti, a nie len v Rusku, strácajú v Ginzburgovi významného bojovníka proti klerikalizmu, ktorý sa dokázal otvorene postaviť proti zavádzaniu náboženstva do škôl. Súčasne bol neúprosným kritikom pavied a šarlatánstva a obhajcom racionálneho myslenia a vedy.
Spoločnosť Prometheus so zármutkom prijala správu o smrti tohto veľkého vedca a humanistu, ktorého myšlienky si vysoko ceníme a sú inšpirujúce i pre členov našej spoločnosti, humanistov na Slovensku.
Pre tých, ktorí sa zaujímajú o názory V. L. Ginzburga odporúčame prečítať niektoré jeho vyjadrenia v článkoch: V škole sa nesmie učiť to, čo protirečí súčasnej vede, Náboženstvo a veda - rozum a viera. Informáciu o Ginzburgovi zverejnila aj slovenská tlač a oficiálnu informáciu aj so stručným životopisom nájdete na stránke ruských humanistov.
Odporúčame tiež knihu Adama Romana a Rastislava škodu (vyd.) Antológia moderného ateizmu (2005) v ktorej je preklad Ginzburgovho podnetného článku „Náboženstvo a veda – rozum a viera“.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára