12. 2. 2009

Dôvod k častejšiemu pripomínaniu Darwina

Dnes som sa rozprával s jednou mladou dámou, (budem netaktný, prezradím vek – 30 ročnou) ohľadom na googli vystaveného obrázku k 200 ročnici narodenia Darwina, a v tejto súvislosti sa priznala, že ani netuší kto to je. Dal som niekoľko pomocných otázok - nezabralo. Tak som rozhovor otočil na vieru - je evanjelička. Na navádzaciu otázku, či vie, že podľa jej náboženstva človeka stvoril Boh súhlasne prikývla, ale z ďalšieho rozhovoru som zistil, že ani o tom „svojom“ náboženstve nevie takmer nič. Po chvíli sme sa vrátili k Darwinovi. Ukázalo sa, že o vývoji druhov čosi tuší, ale že o tom vieme vďaka Darwinovi sa ani potom nerozpamätala. Priznám sa, že ako humanista - ateista som z toho nemal veľkú radosť, a nemal by ju ani pán farár, ak by bol pri našom rozhovore. Potešilo ma, že v porovnaní s náboženstvom nie sme na tom horšie ako cirkev, aj keď tá má svoje propagandistické nástroje, metódy, peniaze a ľudí. Zároveň som sa uistil, že vedomosti národa sú chabé a pochopil som, že v duchu príslovia: „Opakovanie matka múdrosti“ treba evolúciu a Darwina pripomínať častejšie, ako raz v roku.

Trochu netradične, ale k veci pripomínajú Darwina svojim obrázkom (nižšie) Richard Wiseman a Rob Jenkins. Obrázok je z Wisemanovho blogu.

Na obrázku sú dve opice. Pozerajte sa asi 30 sekúnd sústredene do stredu obrázka, potom sa pozrite na bielu stenu, alebo väčšiu bielu plochu a žmurkajte. Opice sa zmenia na perfektný obrázok Darwina.

Pre znalcov aj tých čo netušia, pre priaznivcov i oponentov uvádzam ešte niekoľko prepojení k aktuálnej téme: O nekončiacich sporoch o Darwina u nás i v zahraničí, ako spomínať na Darwina, pohľad na Darwina očami a vedomosťami profesora Fedora Čiampora, stránku venovanú výročiu narodenia Ch. Darwina v angličtine a nemožno zabudnúť na stránku R. Dawkinsa, ktorá je špeciálne venovaná tejto téme.

Prajem pekný Darwinov deň a všetky nasledujúce.

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

Nezoznámila sa s Darwinom. :-)

Ako hovorí Dawkins:

„Všetci musíme umrieť, to znamená, mali sme šťastie. Väčšina ľudí nikdy neumrie, lebo sa nikdy nenarodili. Mužov a žien, ktorí teoreticky mohli existovať, ale v skutočnosti nikdy neuzreli svetlo sveta, je viac, ako zrniek piesku na Sahare. Medzi týmito nenarodenými duchovnými bytosťami sú celkom iste väčší básnici ako Keats a väčší vedci ako Newton. To vieme, pretože počet ľudí, ktorí by mohli vzniknúť z našej DNA, je ďaleko väčší ako množstvo skutočných ľudí. A proti tejto mocnej pravdepodobnosti sme tu len Vy a ja v celej našej zvyčajnosti.”

My, pár vyvolených, sme v lotérii narodení oproti očakávaniu pravdepodobnosti predsa len vyhrali. Ako sa opovažujeme nariekať nad nevyhnutným návratom do toho predošlého stavu, z ktorého obrovská väčšina nikdy nevyšla?

Samozrejme existujú výnimky, ale ja si myslím, že väčšina ľudí sa nie preto upína na náboženstvo, že ich utešuje, ale pretože ich náš výchovný systém zanechal v štichu a ani nepomyslia, že neviera je vôbec možná. Istotne to platí pre väčšinu tých, čo sa považujú za kreacionistov. Jednoducho sa dobre nezoznámili s Darwinovou úžasnou alternatívou. Pravdepodobne sa to dá povedať aj o zľahčujúcom mýte, že ľudia „potrebujú” náboženstvo.

Citované zo Zošitov humanistov: http://www.zosity-humanistov.sk/2008/12/doslov-knemeckemu-vydaniu/