PF 2009

Mier, lásku a dôstojný život v novom roku 2009 prajeme všetkým. Veríme, že k tomu prispejú dobrí ľudia bez ohľadu na rasu, farbu, pohlavie, vzdelanie, náboženskú i politickú príslušnosť. Urobme všetko pre to, aby ľudské zlo nevíťazilo nad ľudským dobrom!

Tešíme sa na stretnutia s Vami v novom roku 2009 na tomto blogu i na stránke Spoločnosti Prometheus.

S úctou Spoločnosť PROMETHEUS

Informácia - upozornenie!

Vážení návštevníci nášho blogu Prometheus,

ďakujeme Vám za vernosť a chceme Vás informovať, že sa mení adresa oficiálnej internetovej stránky Spoločnosti Prometheus.

Nová adresa je http://prometheus.unas.cz a bude sa Vám ľahšie pamätať. Do adresného okna prehliadača stačí napisať: www.prometheus.unas.cz ba aj úplne jednoducho: prometheus.unas.cz.

Doterajšia adresa pravdepodobne čoskoro zanikne. Ešte to nie je definitívne, čakáme informácie od správcov servera.

Radi sa s Vami stretávame na tomto blogu a ďakujeme za každý Váš komentár, ktorý nám k príspevkom napíšte. Zároveň Vás pozývame aj na návštevu našej oficiálnej stánky a odteraz už na novej adrese, ktorá je uvedená vyššie.

PhDr. Roman Hradecký
Predseda Spoločnosti Prometheus

Zomrel ruský pápež

5. decembra zomrel 15. patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Alexij II. Vlastným menom Alexej Ridiger. Pikantné na jeho osobe bola skutočnosť, že bol spolupracovníkom KGB. Dobre vychádzal s predstaviteľmi moci, ktorí po neúspešnej perestrojke v ZSSR nabrali smer na spoluprácu s cirkvou. To sa týka aj oboch posledných prezidentov Putina a Medvedeva. Títo nie sú v skutočnosti takí horliví pravoslávni veriaci, ako sa tvária, ale uvedomujú si, že nemôžu isť proti cirkvi, ak chcú získať hlasy veriacich a podporu cirkvi, aby mohli realizovať svoje zámery na rozvoj Ruska po rozpade ZSSR, ak ho chcú vytiahnuť z blata do ktorého padlo vďaka politike Gorbačova a Jelcina.

Prezident Medvedev vyhlásil na deň pohrebu Alexija II. štátny smútok na čo negatívne reagoval vo svojom blogu známy ruský dizajnér Artemij Lebedev. Označil takýto prístup za klerikálne besnenie a pripomenul, že v prípade smrti najvyšších predstaviteľov iných náboženstiev štát, ktorý sa tvári ako neideologický a svetský, takto nepostupoval. „Považujem celoruský smútok kvôli úmrtiu a pochovávaniu cirkevného náčelníka za urážlivý, uráža to moje ateistické cítenie.“ Napísal Lebedev a k textu pripojil obrázok patriarchu od iného blogera pod ktorým je napísané: Nečakane povolalo náčelníctvo.

Tento mierny individuálny protest vyvolal búrlivú reakciu medzi poslancami ruského parlamentu, predstaviteľmi pravoslávnej cirkvi a ďalšími všeobecne známejšími osobnosťami. Niektorí dokonca začali volať po potrestaní opovážlivca, čo len podčiarkuje stupeň klerikalizácie súčasného Ruska. Lebedev na to v ďalšom príspevku uviedol niektoré citáty svojich kritikov, ktorí sa postavili na stranu cirkvi a napísal: „Ešte pred nejakými 25 rokmi by za také slova, na ochranu cirkvi, každého autora citátov vyhnali zo strany. A dnes je u nás náboženstvo ľubovôňa a požehnanie...“ Pre tých čo si môžu myslieť, že Lebedev je starý komunista treba vedieť, že je to mladý 30-ročný podnikateľ, ktorý sám tvorí a zároveň vlastní dizajnerské štúdio. Nikdy nebol komunistom a ku komunizmu sa stavia kriticky.

Otravní agenti pravdy a lásky

Kto už len môže milovať reklamu? Malé deti, reklamné agentúry a výrobcovia, ktorí potrebujú predať svoje obyčajné výrobky, ako zázračné. Väčšine ľudí ide reklama na nervy a hľadajú všetky možné cesty ako sa jej vyhnúť, zbaviť, nepočuť, nevidieť...

Existuje však ešte jedna zvláštna skupina, ktorá miluje reklamu a tlačí informácie o svojej výnimočnosti a nenahraditeľnosti (predovšetkým v oblasti morálky) všade, kde len to je možné. Je to rímskokatolícka cirkev – jej pyramídová hierarchia, platení ideológovia-apologéti a časť radových veriacich všetkých vekových kategórií, ktorí cítia potrebu nás ostatných poučiť o správnej viere a priviesť na cestu spásy.

Ani ja nemám rád reklamu, preto sú mi Svedkovia Jehovovi milší ako rímskokatolícka cirkev. Svedkovia Jehovovi vás oslovia na ulici, ale vy si ich nemusíte všímať a idete ďalej. Ak vám zazvonia pri dverách bytu nemusíte otvoriť, alebo im slušne poďakujete a oni odídu. Prípadne si od nich zoberiete zadarmo Prebuďte sa, kde sa môžete dočítať o histórii metra, pestovaní banánov, a iných zaujímavostiach, aké určite nenájdete v platených Katolíckych novinách.

Rímskokatolíckej cirkvi sa nezbavíte! Jej otravná reklama je všade: v malých - regionálnych aj veľkých - celoštátnych novinách, v rozhlase aj v televízii, na bilbordoch aj pri štátnych ceremóniách, pri kladení základných kameňov, pri otváraní školského roka, či nového úseku štátnej cesty. Už sa bojím, že jedného dňa vyskočí na mňa z chladničky, keď si pôjdem zobrať dobré chladené pivo, ktoré si chcem vypiť aby som sa vyhol reklame v televízii.

Em Twein

Slovenská Matka Tereza nenarodených

Ing. Jana Tutková chce pomáhať, podľa nej „najchudobnejším z chudobných“ – embryám, ktorým je údajne zima a sú v tme. Pani inžinierka zrejme nevie, že embryá v mamičkinom brušku sú v tepľúčku a je im tam dobre. Oveľa lepšie ako deťom, ktoré sa narodia do skutočnej chudoby. V chudobe umierajú od hladu, smädu, či ľahko liečiteľných chorôb, na ktoré ich rodiny nemajú peniaze.

Voľakedy pani inžinierka tušila, čo je to chudoba, lebo ako sama o sebe tvrdí: „... sa vrátila na Slovensko s predsavzatím budovať sieť mimovládnych rozvojových organizácií, ktoré by používali prostriedky európskych daňových poplatníkov na projekty kvalitného vzdelávania pre chudobné krajiny.“ To jej však vydržalo len dva roky. Nuž, bojovať so skutočnou chudobou je ťažšie ako s vymyslenou, a človek sa navyše ani nedostane do pozornosti médií.

Mala však šťastie, stretla Grega a Luisu, ktorí majú peniaze. Nemajú peniaze na narodené, chudobné deti v Amerike, Afrike, či inde vo svete, ale chcú nastoliť spravodlivosť pre nenarodené deti (Čert ber práva žien - matiek.). Na boj proti interrupciám v Európe radi prispejú. Tak sa pani inžinierka stala riaditeľkou, či presnejšie vedením CBR Europe, čo nie je zlý džob. Nepomáha síce vzdelávať v chudobných krajinách, ale robí verejné vzdelávanie o realite potratu na kresťanskom a bohabojnom Slovensku.

Pani inžinierka bojuje udatne ako Don Quijote proti dôsledkom a nie proti príčine. Má blízko k Bohu, ktorý je však ďaleko, aby ho požiadala o pomoc, aj keď sa k nemu určite modlí. Oveľa bližšie má k pápežovi, ktorého by mohla poprosiť, aby už nestál v čele náboženského boja proti používaniu antikoncepcie. Ale pani inžinierka vie, že ten by ju nepočúval. A tak nám rastie slovenská Matka Tereza nenarodených, ktorá si zrejme uvedomuje, že jej tikajú biologické hodiny, preto, ako sama hovorí „sníva, že jedného dňa adoptuje pár embryí“.

Em Twein

Ateistická kampaň

Britská humanistická spoločnosť pripravuje v Londýne vizuálnu ateistickú kampaň počas ktorej chce širokej verejnosti poskytnúť iný pohľad, protiváhu k obrovskému množstvu všetkých foriem reklamy propagujúcej náboženstvo.

Na Londýnskych autobusoch sa objavia nápisy: „Nijaký boh pravdepodobne neexistuje. Prestaňte sa báť a užívajte si život.“ Kampaň bude podľa Richarda Dawkinsa, známeho anglického evolučného biológa, týmto sloganom nabádať ľudí k premýšľaniu, nakoľko premýšľanie je podľa Dawkinsa prekliatím pre náboženstvo.

Informácie o pripravovanej aktivite sa objavili aj v slovenských médiách a môžete si o nich prečítať v internetovom vydaní Pravdy i v ďalšom médiu – SME tiež na internete. Obsiahlejšia informácia je na stránke guardian.co.uk a podrobnosti, vrátane obrázkov sloganu, fotografie autobusu so sloganom a fotografii aktérov – tvorcov kampane – ateistov Ariane Sherine (spisovateľka) a Jon Worth (politický bloger) nájdete na stránke atheistcampaign.org. Stránka pre záujemcov o podporu kampane aj s menami doterajších darcov má adresu: http://www.justgiving.com/atheistbus

Hádanka nielen pre veriacich:Ktorý pápež bol pirátom?

Na pápežskom stolci sedeli rôzne osobnosti a „osobnosti“. Dnes známy oficiálny zoznam pápežov, ktorý možno vidieť aj vo Vatikáne, v Bazilike sv. Petra, je prečistený a veľa „osobnosti“ z neho odstránili z rôznych dôvodov.

O mnohých pápežoch nie je známe takmer nič a javia sa skôr vymyslenými legendami, ako skutočnými osobami na Petrovom stolci. Napríklad údajná pápežka Jana. Iní sú dostatočne známi a neodškriepiteľní, ale cirkev o nich taktne mlčí.

Ak máte záujem môžete si vyskúšať svoje vedomosti z histórie cirkvi. Odpovedzte na otázku ktorá je uvedená v titulku, ale pre istotu ju opakujeme: Ktorý z pápežov v rímskokatolíckej cirkvi bol pirátom? Ako pomôcku uvádzame, že hľadať treba v 15. storočí.

Odpovede môžete písať do komentárov k tomuto textu alebo zasielať elektronickou poštou na e-mail: secular@pobox.sk. Odpoveď na hádanku uverejníme na tomto mieste a výhercu, ktorý správne odpovie odmeníme zaujímavou knihou. V prípade viacerých správnych odpovedí výhercu vylosujeme. Nakoľko odpovede môžu byť aj anonymné, ak máte záujem o výhru uveďte aj svoj e-mail, aby sme mohli s vami komunikovať, kam máme výhru zaslať.

11.11.2008
Odpoveď na našu hádanku:
Baltasaro Cossa, ktorý sa stal pápežom Janom XXIII. bol bývalým neapolským pirátom a ukázalo sa že aj po vstupe na pápežský trón naďalej ostal pirátom. Bojoval s neapolským kráľom, okrádal a zabíjal pokojné obyvateľstvo. Na koncile v Kostnici sa zriekol pápežskej hodnosti a utiekol aby unikol pred trestom, ktorý koncil vyriekol. Neskôr bol zadržaný a uväznený (1415) a prepustený v roku 1418 po zaplatení 38 tisíc florinov. Napriek všetkým predchádzajúcim „dobrým skutkom“ bol menovaný za kardinála a stal sa tuskulánskym biskupom. Po smrti mu „vďačná cirkev“ a rodina Mediciovcov postavili pomník vo Florencii.

Víťazom našej hádanky sa stal „filip„, ktorý odpovedal ako prvý a zároveň najpresnejšie, najkomplexnejšie zo všetkých, ktorí zaslali svoju odpoveď. Preukázal tým tiež, že na internete je naozaj všetko. Jeho odpoveď je v komentároch k hádanke. Odmenu za hádanku sme už odoslali. Dúfame, že sa jej „filip„ potešil a že má na prelome rokov 2008-2009 čas na čítanie zaslanej literatúry :-)

Bravo BeBa! - Poklona veriacej

Zvykne sa hovoriť: Dávaj pozor na to kto ťa chváli. Preto sa obavám, že moje Bravo! pre Alžbetu Patayovú, blogerku na blogu SME bude v očiach iných veriacich vyzerať ako argument, že to čo píše určite nie je dobré pre cirkev, keď ju chváli aj ateistický blog.

Na BeBin blog som natrafil náhodou. Zaujali ma Detské hlášky z kostola aj mimo neho a preto som si pozrel viacero príspevkov. Podotýkam, že som nečítal všetky a niektoré tiež len zbežne. Ak sú všetky také ako tie ktoré som čítal, musím povedať že BeBin pohľad na život je skvelý, optimistický a viera je jej presvedčením, ktoré nevnucuje ostatným.

Využíva svoje právo a vychováva svoje deti tak, ako to považuje za správne. Nemá problémy s objektívnym pohľadom na otázku interrupcii, chápe čo je to manipulácia médiami a neodkladá svoje deti k televízoru. Nehanbí sa dojčiť dieťa na verejnosti! Moderná emancipovaná a sebavedomá žena.

Tak v mojej predstave vyzerá úprimný, veriaci človek, na rozdiel od bigotných fanatikov, ktorí by najradšej všetkých navliekli do jedného vreca. Aj keď je popri náboženstve určite dosť vecí, pri ktorých by sme mali rozdielne pohľady a názory, dokázali by sme sa o nich porozprávať s pochopením. Bravo BeBa! Želám vám v živote veľa šťastia.

A tak si tu sviatkujeme

Žijeme v „slobodnom demokratickom štáte, ktorý neovláda žiadna ideológia“. Výborne, tak prečo potom máme štátny sviatok Sedembolestnej Panny Márie? Kresťanstvo je predsa najflagrantnejší príklad ideológie. Na Slovensku je to tak! – vysvetlí všetko „klasik“

Karta sa otočila, voľakedy museli kresťania oslavovať s komunistami VOSR, (vysvetlenie tým čo nevedia, alebo zabudli: Veľká októbrová socialistická revolúcia – 1917) tak nech teraz komunisti, bývalí aj súčasní, a s nimi (keď sa rúbe drevo lietajú triesky – vysvetlí iný klasik) judaisti, muslimovia, budhisti, ateisti a všetci čo nevyznávajú kresťanskú katolícku vieru - na revanš - oslavujú s RKC! Nie sme ako oni...

A tradície pokračujú, z médií sa dozvedáme že : ...cirkev prežíva Rok svätého Pavla, v ktorom sú okrem farských chrámov určené aj štyri pútnické miesta, kde sa dajú získať plnomocné odpustky. Je to kresťanská forma bonusu pre veriacich, niečo na spôsob moderných vernostných kariet v obchodných reťazcoch. Kto má chuť, môže získať bonus. Je to pokrok, už sa nekupujú za peniaze ako voľakedy, ale zadarmo to nie je.

Nuž a počas sviatkov sa sem tam dozvieme múdrosť, ktorá sa zíde veriacim i neveriacim. Arcibiskup Zvolenský, (teda bratislavský, ktorý sa volá Zvolenský) povedal v Šaštíne, že televíziu by sme nemali pozerať viac ako dve hodiny denne. Svätá pravda! Majitelia televízii na Slovensku sa však nemusia obávať, veriaci biskupa nepočúvnu a ak by počúvli tí ostatní, potom sledovanosť pri vysokom počte veriacich aj tak nepoklesne.

Em Twein

10. výročie Zošitov humanistov (ZH)

V týchto dňoch odišlo do distribúcie septembrové číslo ZH s poradovým číslom 72. Práve na desiate výročie vydávania tohto skvelého dvojmesačného periodika s podtitulom: Proti vojnám. Proti náboženstvám. Proti kapitalizmu. (ZH vychádzajú od jesene 1998.)

ZH - Rasťa Škodu, ktorý sa rozhodol priblížiť slovenskému mysliacemu čitateľovi zahraničnú tlač a ukázať svet pod iným zorným uhlom ako naše „nezávisle“ MM, (čítaj manipulatívne média) sa predávajú za socialistické ceny a môže si ich dovoliť kúpiť každý, (aj dôchodca). Ak ste tak dosiaľ neurobili, či snáď ani neviete že také niečo existuje, potom navštívte ich stránku, (link je uvedený nižšie) kde sa dozviete viac.

Osobne ma v najnovšom čísle zaujali všetky uverejnené články, ale špeciálne esej čínskeho disidenta Wan Runnana Prečo čínski komunisti, ešte nie sú odsúdení na zánik? Nájdete tam staručký ale aj na dnešnú dobu aktuálny text Alberta Einsteina Prečo socializmus? A na pokračovanie sú uverejnené kapitoly 7 a 8 z knihy Stephena Lawa Boj o myslenie deti. Viac si už vyhľadajte a prečítajte priamo v ZH č. 72.

A to najdôležitejšie nakoniec: ZOŠITY HUMANISTOV sú už dostupné na internete - majú vlastnú stránku. Blahoželáme!

Aj cirkev je bezmocná

Mnohí „bezbožníci“ sa priznávajú k pocitu bezradnosti, keď zistia opäť a možno už po stý raz, že žiadne rozumné argumenty, pokus racionálne hovoriť s veriacimi ľuďmi neprináša nijaké výsledky. Nie sú ochotní ani zapochybovať a to aj napriek tomu, že niektorí peklo považujú za výmysel cirkvi a iným môže byť pápež ukradnutý... ale Boh je istý, večný, všemohúci...

„Bezbožníci“! Neklesajte na duchu. Viera je slepá a táto sleposť viery rozčuľuje aj cirkevnú hierarchiu od kaplána po pápeža ale nemôžu si pomôcť. Ich teší viera veriacich v poveru, vďaka ktorej poberajú svoje platy ale znepokojuje ich viera ovečiek v iné povery. Jednou z takých vier - povier je viera v pravdivosť astrológie. Viera pevná, neotrasiteľná...

Cirkev počas celej svoje histórie bojovala s inými poverami, aby upevňovala vieru v tú jednu, jedinú, vďaka ktorej si cirkevní potentáti môžu vypásať svoje brušká. Dnes už ich netrápia povery typu mačka cez cestu - stretne ťa nešťastie. Ale viera v pravdivosť astrológie im hýbe žlčou. Bojujú proti tomuto predsudku všetkými silami veriaci vedci, i „vedci“ teológovia ale márne. Národ si ďalej verí v svoje povery. Národu sa to tak páči...

Nuž teda milí „bezbožníci“ neklesajte na duchu, veriaci veria v kadečo. Ak by verili už len v to jedno jediné – cirkev svätú všeobecnú, či ako sa teraz označuje ta jediná pravoverná, bolo by to možno alarmujúce. Pobavte sa pre potešenie a zábavu s veriacimi o ich vierach a ak sa chcete vyzbrojiť pomôžte si takými užitočnými zdrojmi, ako Kapišinského Niekoľko viet o astrológii, či Heřtových 33 argumentov proti astrológii v spravodaji Sisyfos 2/2008 na strane 9. Predtým však odporúčam overiť si v horoskope, či je na to vhodný čas :-)

Em Twein

O potrebe vystúpenia z ilegality a spájania sa

Medzi ateistami, humanistami, agnostikmi a ďalšími ľuďmi, ktorí rôzne označujú svoj nenáboženský svetonázor akosi neexistuje pocit potreby organizovať sa, spájať sily na svoju obranu proti klerikalizmu, tlaku cirkví, cirkevnej hierarchie a jej prisluhovačov vrátane politikov. Existuje zrejme viacero dôvodov prečo je to tak.

Jeden z možných dôvodov je, že medzi ľuďmi bez náboženského svetonázoru sú pravičiari i ľavičiari a tieto dva pohľady na usporiadanie spoločnosti sú také protikladné, že prekážajú tomu aby sa v oblasti postoja voči náboženstvu tieto dve skupiny dokázali zjednotiť.

Tlak sa však zvyšuje a mnohí sa začínajú zamýšľať nad potrebou takéhoto spájania. Jedným z nich je aj americký filozof Daniel Clement Dennett, ktorý vo svojej eseji Kategória – Brajti napísal:

„Ako dospelý, ženatý, finančne zabezpečený beloch nemám vo zvyku hlásiť sa za člena akejkoľvek menšiny v očakávaní, že mi ako protislužbu poskytne ochranu. Vždy som si myslel, že ak je v našej spoločnosti vôbec niekto „na koni“ sú to ľudia ako ja. Teraz cítim, že začína byť horúco, a hoci to zatiaľ nie je nepríjemné, uvedomil som si, že je čas biť na poplach.“

Skutočnosť, že ľudia bez náboženského svetonázoru sa často boja vyjadriť svoj pohľad na svet – na rozdiel od veriacich, ktorí sa svojou vierou neraz až chvastajú – neochota spájať sa a brániť svoje záujmy sú jednou z príčin súčasného rozmachu cirkví a jej snahy ovplyvňovať verejný život podľa svojich náboženských predstáv a hodnôt.

Tradícia pečenia moriaka a tradícia viery v Boha

Autor použitej ilustratívnej fotografie: Jaro Nemčok © nemcok.sk

Je nad slnko jasnejšie, že v katolíckej rodine nevyrastie moslim, rovnako ako v moslimskej rodine nevychovajú katolíka. Viera v bohov je rodinná a spoločenská tradícia. Jej skutočné dôvody sú zahmlené vzdialenou minulosťou. Je to trochu ako v príbehu o pečení tradičného amerického moriaka.

Mladá Američanka sa chystá piecť sviatočného moriaka, vyberie ho z igelitového obalu a vloží do rúry. Pozoruje ju pri tom svokra, ktorá je na návšteve a hneď začne rozdávať rady:
– Takto sa moriak nepečie miláčik, najskôr musíš odrezať krídla a stehná.
Mladá Američanka sa čuduje:
– A to už prečo?
– Lebo tak sa má správne piecť tradičný americký moriak, – odvetí svokra. – Tak ho piekla moja mama aj stará mama. Tak je to správne.
Nevesta sa však stále pýta na dôvody a preto na vyjasnenie zavolajú svokrinu mamu. Lenže tá odpovedá v podobnom duchu ako svokra. Nakoniec to skúsia ešte u svokrinej starej mamy, ktorá im prezradí tajomstvo rodinnej tradície:
– Nuž viete, keď sme sa s Johnom zobrali mali sme takú malú rúru na pečenie, že sa do nej moriak nepomestil, preto sme vždy museli stehná a krídla odrezať.

Nuž tak je to s tradíciami, vrátane tradičnej náboženskej viery. Ak sa dôsledne pátra, možno sa dopátrať k dôvodom. V prípade náboženskej viery však už nemáme možnosť zavolať dávnym predkom, ktorí by nám vniesli viacej svetla do tejto tradície. Preto aj keď dnes už máme dostatočne veľkú rúru, mnohí ešte stále pečú tradičného náboženského moriaka.

Em Twein

List poslancom Národnej rady SRk návrhu školského zákona

V Bratislave 1. mája 2008

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

dovoľte mi, aby som Vám predložil na prečítanie a zamyslenie reč veľkého francúzskeho spisovateľa Victora Huga, liberálneho poslanca francúzskeho parlamentu, pri prerokúvaní návrhu školského zákona 15. januára 1850. Kedysi ho mali aj Slováci veľmi radi, lebo jeho láska k chudobným im bola blízka.

Pomery sa zmenili, často k lepšiemu; v našich končinách bieda už nie je taká strašná, ako bývala za jeho čias. No nie natoľko, aby stratila platnosť jeho oduševnená výstraha pred ovládnutím školstva klerikálnou stranou a jej reprezentantmi – Hugo ich volá delegátmi biskupov.

Prosím a vyzývam Vás, aby ste dali do návrhu školského zákona, že ako má veriaca väčšina národa právo na náboženskú výchovu a cirkvami ovplyvňované školy, tak isto má aj neveriaca tretina národa ľudské právo na svetskú výchovu a  svetské školy. Nech je Vám vzorom, napríklad, belgická ústava a jej články o školstve.

S prejavom úcty a prianím úspechu Vašej práci

Rastislav Škoda.

Doplňujúca informácia

Reč Victora Huga bola poslaná vo forme celého Zošitu humanistov číslo 70 na osobnú adresu každého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v jeho poslaneckom klube, a to so sprievodným listom ktorý tu uvádzame.

Na náklady s akciou spojené prispel osobitným darom Dr. Jozef Bobok z banskobystrického klubu Prometheus. Ak zareaguje niektorý poslanec vyplnením priloženej prihlášky za abonenta, bude to spomenuté v júlovom čísle ZH.

Reč Victora Huga uverejnil v plnom znení aj s komentárom z Wikipédie o jeho náboženstve týždenník SLOVO v dvojčísle 18-19 dňa 30. apríla 2008 na s. 10-11 a dalo ju aj na svoju web-stránku

Kto koho ohrozuje?

Bacily kričia z celého hrdla: Antibiotiká nás ohrozujú, musíme pripraviť opatrenia proti tejto hrozbe! Tak by sa dala analogicky charakterizovať reakcia katolíckych biskupov na vývoj v modernej spoločnosti a teda aj na Slovensku.

Pluralitný sekularizmus vplýva na slovenskú spoločnosť a ničí jej kresťanské hodnoty. Zhodujú sa na tom biskup Žilinskej diecézy Tomáš Galis a spišský diecézny biskup František Tondra, ale niet pochybností, že túto tézu uznávajú aj ostatní predstavitelia katolíckej cirkvi na Slovensku. Vyjadrili to v súvislosti s pastoračným plánom katolíckej cirkvi na konferencii v Ružomberku.

Zaujímavé je, že vysoký stupeň religiozity v USA a samotní katolícki farári tiež ničia kresťanské hodnoty. Kto tomu neverí, nech si pozorne prečíta informácie o kajaní a priznaniach, ktoré musel urobiť súčasný rímsky papá počas svojho pobytu v Amerike v súvislosti s pedofilnými aférami.

V skutočnosti sú cirkvi, rakovinou, metastázujúcou vo väčšom čí menšom rozsahu v mnohých krajinách sveta. Chceli by rozhodovať o verejnom i súkromnom živote nie len svojich ovečiek ale aj ostatných členov spoločnosti, ktorí neveria na ich staroveké báchorky. To spoločnosť by mala kričať: Pozor duchovná rakovina! A mala by hľadať liek na túto nákazu.

Našťastie v európskych pomeroch sú to viaceré štáty a samotní poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sa nemienia poddať požiadavkám cirkevnej hierarchie a prijímajú rozhodnutia, ktoré zodpovedajú potrebám súčasnej spoločnosti a rešpektujú práva občana ženy, muža i dieťaťa.

Em Twein

Perestrojka cirkvi? Ani náhodou

Pri sledovaní posledných aktivít súčasného pápeža človek môže nadobudnúť dojem, že katolícka cirkev začala perestrojku. Po smrti Jána Pavla II., ktorého by sme mohli prirovnať k Brežnevovi, Andropovovi a Černenkovi dokopy by mal Ratzinger analogicky byť niečím na podobu Gorbačova, ale je to len povrchné zdanie.

Pápež síce ohlásil bombastické až šokujúce zámery, ako napríklad rehabilitáciu Martina Luthera, ktorý bol exkomunikovaný z katolíckej cirkvi pápežom Levom X. v roku 1521, či postavenie sochy Galilea Galileiho, (ktorého takmer postihol podobný osud) priamo vo Vatikáne. Na druhej strane však podporuje vzdelávanie exorcistov a sám (podľa oficiálnych informácii z Vatikánu) sa touto aktivitou zaoberá. Zdanlivo modernistickým je vyhlasovanie nových smrteľných hriechov. V skutočnosti je to ale prejav stredovekých praktík, kedy cirkev bola „garantom“ spoločenských hodnôt, noriem, morálky.

Premaľovávanie fasády niektorými modernými prístupmi má vyvolať zdanie uvoľňovania za ktorým sa však reálne upevňuje totalita Vatikánu napríklad aj v podobe nových diecéz – zvyšovaním počtu pevne ovládaných nástrojov akými sú biskupi. K tomu pridajme médiá označované za boží dar, ktoré katolícka cirkev využíva na svoju apologetickú i politickú propagandu a rozširuje ich množstvo i formy, (na Slovensko po rádií Lumen prichádza televízia Lux).

Možno preto oprávnene urobiť záver, že katolícka cirkev je stará skostnatená štruktúra zodpovedajúca úrovni monarchistických režimov. Neprispôsobila sa v tomto zmysle ani kapitalizmu – nezaviedla reálne ani formálne demokratické procedúry – a jej modernizácia prebieha s obrovským meškaním za spoločenským vývojom v 21. storočí. Monarcha a jeho prisluhovači veľmi dobre vedia kam vedie perestrojka – k rozpadu ako v Rusku – a to poučení príkladom nechcú a nemôžu dopustiť. Jednoducho povedané realita potvrdzuje, že starého psa novým kúskom nenaučíš.

Koľko hlúpostí ešte ... vo výchove a vzdelávaní

Ak človek načisto nestratil pamäť musí veľmi trpieť pri sledovaní vývoja našej spoločnosti v postnežnorevolučnom období, keď je svedkom ako vplyvní „mudrci“ likvidujú to čo sme roky budovali, čo nám závideli aj na bohatom Západe a o niekoľko rokov to opäť začíname budovať ako objav novej doby.

Jednou z oblastí, ktorá v novej dobe bola zásadne revidovaná bolo predškolské vzdelávanie. Najskôr prišlo odmietanie komunistického kolektivizmu a v tej súvislosti hromadné likvidovanie predškolských zariadení – materských škôl. Boli v tom zaangažovaní viacerí komunistobijci vrátane politikov KDH. Métou sa stala výchova doma – pri maminej sukni. Svojim dielom prispeli „ekonomickí experti“ i „skvelý“ vývoj ekonomiky, predovšetkým makroekonomických ukazovateľov, čo sa však akosi neprejavilo v ekonomike obcí a tie priam sériovo zatvárali a likvidovali materské školy.

Dnes človek s pamäťou trpí keď číta o tom ako švajčiarski vedci dokázali, že predškolská výchova je skvelá vec. Zistili totiž, že deti, ktoré chodili do materských škôl majú väčšiu šancu na lepšie vzdelanie a následne na lepšie zamestnanie ako tie, ktoré boli vychovávané v domácom prostredí. Ale vedia to aj v konzervatívnom Anglicku a v ďalších rozvinutých krajinách.

Naša stoosemdesiatročná tradícia predškolskej výchovy najskôr musela byť zabudnutá aby sme „objavili Ameriku“ a pod vplyvom kritiky zo Západu aj nášho revolučného vytriezvenia začali budovať takmer od nuly to čo tu bolo súčasťou bežného života. Ostáva len dúfať, že mnohé „nové“ trendy vo výchove ako sú napríklad aj waldorfské školstvo, či učenie deti doma, v rodine bez školskej dochádzky, ktoré rezonujú v určitých spoločenských kruhoch nedostanú najskôr široký priestor, aby sme ich o niekoľko rokov nemuseli trápne revidovať.

Na margo sporu Holováč verzus cirkev

Autor knihy Tradičné kresťanské hodnoty, alebo asertivita naruby má iste svoje dôvody, prečo dohnal cirkev (dokonca dve) až k súdu. A súd zrejme tiež rozhodoval v rámci možností, ktoré mu dávajú zákony Slovenskej republiky pri rešpektovaní žaloby. Holováč žiadal anulovanie platnosti krstu a cirkevných sviatostí. Pravoslávni kňazi pred súdom tvrdili, že sviatosť krstu je nezmazateľná a že Holováč ich žiada o to, čo urobiť nemôžu.

Žalovať cirkev je na Slovensku veľmi neobvyklé a v slovenských pomeroch sa žalobca môže stať rýchlo predmetom posmechu. Zaujímavé je však niečo iné, a totiž skutočnosť, že krstom sa človek stáva nezmazateľne členom cirkvi a tak napriek svojmu prípadnému nesúhlasu je počítaný za ovečku, ktorá zvyšuje počet ovečiek v košiari.

Keďže cirkvi nevedú iný zoznam svojich členov, (aspoň verejne o tom nič nehovoria, ani ho nezverejňujú) je jediným dokladom o počte členov cirkvi zápis o krstení. Pri takomto postupe nikto netuší, koľko má ktorá cirkev skutočne členov. V zozname sa každý nachádza od pokrstenia až do úmrtia (aj to len v prípade, ak úmrtie niekto cirkvi oznámi). Bolo by preto vhodné tieto počty spresniť. A zdalo by sa, že nikto nemá dôvod byť proti, ale ukazuje sa že má. Kto? Nuž cirkev samotná.

Do sčítania ľudu v roku 2001 si síce cirkev (predovšetkým katolícka) presadila kolónku o vierovyznaní a malo to niekoľko dôvodov, ale ani jeden nebol o snahe pravdivo zistiť počet ovečiek. Jeden dôvod napríklad je, že katolícka cirkev chcela ukázať svoju početnú prevahu nad ostatnými cirkvami a cirkvičkami. Druhý, že takéto deklarovanie náboženského vyznania prinieslo politické body – niečo ako výkrik: Pozrite sme tu a sme silní! Neveriaci čušte, tu sme pánmi mi! Jednoducho povedané, za štátne peniaze sa spropagovala sila cirkví. Sú to však počty nespoľahlivé. Občan a jeho vyznanie nie je to isté, čo chladnička, ktorá mu stoji v kuchyni, či auto v garáži.

Ak by cirkev musela svoj početný stav preukázať na základe nejakých hodnoverných dokladov, napríklad počtom overených čestných prehlásení o príslušnosti k cirkvi predložených občanmi, až potom by nastal problém. Najskôr politický, potom ideologický a samozrejme aj organizačný... Keď si uvedomíme, že cirkev dostáva cca miliardu korún na svoju činnosť od štátu a pritom nikto nehovorí o efektivite (koľko farárov na koľko ovečiek...) je až zarážajúce ako sa hospodári s peniazmi štátu v tomto prípade. A nakoniec, prečo má štát platiť kazateľov pre milovníkov reliktných tradícii?

Dobrá a demokratická, ale nehumánna?

Študent strednej školy napadol počas vyučovania spolužiaka a po vyučovaní v šatni pokračoval v mlátení rovesníka aj s takzvaným boxerom na ruke. Spolužiak ktorého poranil sa liečil 8 dní.

Dvaja školáci samovraždu. Jeden sa obesil, druhý skočil do výťahovej šachty.

Psychologička sa vyjadrila, že je to dané dobou, ktorá je ťažká a zlá. Jedni rodičia sú pracovne preťažení a nevenujú svojim deťom dostatok pozornosti, iní rodičia nemajú prácu a deti žijú v ťažkých rodinných podmienkach.

Minulý týždeň, a predminulý tiež, boli na Slovensku spáchané úkladné - niekým objednané a naplánované vraždy.

Cestujúci v mestskej hromadnej doprave sú znechutení, z toho, že bezdomovci, ktorí sa v nich vozia zapáchajú a cestovať v takýchto dopravných prostriedkoch sa poriadnym občanom nepáči.

...

Prečo sa v dobrej a demokratickej spoločnosti dejú dennodenne takéto smutné, a nehumánne udalosti?
Prečo v dobrej a demokratickej spoločnosti jedni ľudia objednávajú a iní vykonávajú úkladné vraždy?
Prečo sa v dobrej a demokratickej spoločnosti deti k sebe správajú horšie ako krvilačné šelmy?
Prečo v dobrej a demokratickej spoločnosti deti páchajú samovraždy?
Prečo v dobrej a demokratickej spoločnosti existujú bezdomovci?
Prečo v dobrej a demokratickej...?
...

A je to vôbec dobrá a demokratické spoločnosť???

EmTwein