Prometheus

Opasok panny Márie v Rusku

2011-11-23T21:29:00.003+01:00

V týchto dňoch vrcholí v Rusku ošiaľ z možnosti dotknúť sa údajného osobného opasku matky Ježiša Krista – panny Márie. Opasok prišiel na letisko Pulkovo v bývalom Leningrade, teraz Petrohrade, privítať osobne ruský premiér Vladimír Putin a ako prvý sa dotkol tejto relikvie. Jeden ruský bloger napísal: „Predsa len sú v Rusku veriaci ľudia. A to je dobre. Jeden a pol kilometra za hodinu, takou rýchlosťou sa pohybuje rada ľudí, ktorí chcú vidieť opasok a dotknúť sa skrinky v ktorej je uložený.“

V súčasnosti je opasok v Moskve a rad ľudí je dlhý už viac ako päť kilometrov. Dostať sa do Chrámu Krista spasiteľa, kde je opasok umiestnený, si vyžaduje neobyčajnú výdrž. V mrazoch, ktoré sú už v súčasnosti v Moskve dosť výrazné stoja zvedavci celý deň, než sa im podarí na okamih uzrieť relikviu a pobozkať skrinku v ktorej je uložený tento kúsok látky. V Rusku sa pri tom mlčí, že bozky státisícov veriacich sú zároveň dobrým zdrojom šírenie všetkým možných druhov nemoci.

Viacero detailnejších fotografii opasku si môžete pozrieť na stránke blogerky marinni.
Informácia o tejto udalosti, takej významnej pre Ruskú pravoslávnu cirkev a masy jej veriacich je i na stránke TK KBS.

100 názorov na boha, cirkev (život?) a smrť.

2011-11-06T23:02:00.001+01:00

Posledným dňom októbra spustil portál http://www.jetotak.sk/ v spolupráci s Azylom a Barusom Rattusom (tak to uvádzajú na svojom facebooku), nový projekt 100 názorov. Téma je boh, cirkev a smrť. Z pohľadu humanistov určite zaujímavá téma a všetci sme zvedaví na názory osobností, ktoré tam sú a budú prezentované. Reklama znie: Osobnosti športu, politiky, umenia, televízie, biznisu, cirkvi, školstva, zdravotníctva, žurnalistiky a tretieho sektoru sa vyjadrujú k cirkvi, Bohu a smrti + Bonusy!

Na prvý pohľad portál pôsobí objektívne. Môžeme samozrejme viesť diskusiu, kto je a kto nie je osobnosť, ale to nie je podstatné. Napriek všeobecnému trendu zachovať rovnosť pohlaví je na portáli zatiaľ menej žien ako mužov. V Športe ani jedna a rovnako v Politike a Umení. Prvé tri sa objavia v TV a Rozhlase. V Biznise aspoň jedna. V Cirkvi prirodzene opäť ani jedna. V Školstve a vede dve. V Zdravotníctve vládnu opäť iba muži. Tri ženy stretneme v Žurnalistike a tiež v Inštitúciách. No a nakoniec v Bonusoch ešte jedna.

Dávame tento portál do pozornosti každého kto sa o danú tému zaujíma a budeme dúfať, že nás myšlienky osobností, ktoré sa tam budú prezentovať oslovia.

Odvážna výstava vo Východoslovenskej galérii Košice

2011-05-19T10:19:00.006+02:00

Peter Valiska – Timečko – P®ASCE

Na nábožnom Slovensku sa nie často, ale predsa len občas niekto odváži na hrdinský čin – vyjadriť sa nahlas, slovom, obrazom, prípadne aj iným spôsobom, ironicky, posmešne, kriticky na adresu u nás takmer nedotknuteľného subjektu – cirkvi, jej potentátov, či jej aktivít.

Nedávno sme sa dočítali o výstave v bratislavskej River Gallery v River Parku na Dvořákovom nábreží. Taliansky sochár Paolo Schmidlin zobrazil pápeža Benedikta XVI. Sochu s úchylným pohľadom a ružovou sponkou vo vlasoch nazval Miss Kitty.

Najnovšie sa medzi odvážlivcov zaradila Východoslovenská galéria Košice inštalovaním výstavy Petra Valisku – Timečka – P®ASCE. Podľa autora je Koncepciou výstavy P®ASCE idea sociálnej pasce. Napriek písmenu ® v názve však každý prečíta slovo PRASCE.

Konkrétnym terčom autora sú pedofilní kňazi. Podľa autora „Tento výber šiestich kňazov zodpovedá kresťanskej symbolike čísla šesť. Títo šiesti duchovní predstavitelia oblečení v kňazských rúchach sú príkladom veľkého hriechu a zla. Predstavujú výber závažných prípadov sexuálneho zneužívania. Výber sa vzťahuje na kňazov narodených od roku 1927 až do roku 1946, ktorí pôsobili v úlohe kňaza prevažne v 2 polovici 20 storočia. Kňazi pochádzajú z rôznych krajín a farností.“

Výstavu si môžete pozrieť v Košiciach na Hlavnej 27. Odporúčame predbežne sa oboznámiť s touto i ďalšími výstavami na stránke galérie. Konkrétne o koncepcii
a zámere výstavy Petra Valisku – Timečka – P®ASCE si môžete prečítať text samotného jej autora.

Moslimský odkaz slovenským biskupom:

2011-05-04T19:57:00.015+02:00

„Vy neveriaci psi! Prestaňte sa o občanoch bez náboženského vyznania vyjadrovať, ako o pohanoch!“

Rímskokatolícka cirkev sa rada oháňa tvrdeniami o tom, ako kresťanská viera prispieva k morálke, spolunažívaniu občanov a aké ešte všetky možné pozitívne vplyvy má na spoločnosť. Cirkev svoje vyhlásenia k verejnosti zvykne začínať láskavými slovami: „Bratia a sestry“. Napriek snahe vyvolať tento dojem, nedajme sa pomýliť, neplatí to na celú spoločnosť. Je to v skutočnosti oslovenie len

k veriacim svojej cirkvi. Dôkazom je aj text pastierskeho listu slovenských biskupov k veľkonočným sviatkom a sčítaniu v roku 2011. Hovorí sa v ňom napríklad toto:

Počas ateizovania našej spoločnosti si tisíce občanov dávali krstiť deti akoby potichu a tajne, lebo nechceli, aby ostali nepokrstenými pohanmi.

Tak tu ho máš, brat môj, sestra moja. Ak si nepokrstený, nie si ani brat, ani sestra, si jednoducho POHAN.

Takto sa vyjadrujú o viac ako 13 percentách spoločnosti, o druhej najpočetnejšej svetonázorovej skupine po katolíkoch, o občanoch bez náboženského vyznania, ktorí nie sú pokrstení, slovenskí biskupi. Hovoria to priamo, bez obalu a pľujú im do tváre pejoratívne, urážlivé: POHANIA.

Čo môže urobiť chudák „pohan“ právom sa cítiac urazený občan, ktorý žasne nad vyjadrovaním slovenských biskupov? Mohol by si vymyslieť nejakú podobnú urážku na veriacich občanov, alebo na ich biskupov s takýmto slovníkom
a takýmito predstavami o bratstve a sesterstve.

Občan bez náboženského vyznania – Humanista hlboko veriaci v človeka a ľudský rozum, s hlboko zakorenenou humanistickou morálkou však nie je ako oni – slovenskí biskupi. Ten si len pomyslí svoje a mlčky môže uvažovať napríklad takto:

Ak sa chce moslim hanlivo vyjadriť o kresťanovi povie:

„Ty neveriaci pes.“

Ak sa chce kresťan hanlivo vyjadriť o neveriacom, povie:

„Ty pohan.“

Kombináciou týchto dvoch vyjadrení môže jedno náboženstvo obhajovať pred iným náboženstvom občanov bez náboženského vyznania. Takto napríklad by potom znel aktuálny moslimský odkaz slovenským biskupom:

„Vy neveriaci psi! Prestaňte sa o občanoch bez náboženského vyznania vyjadrovať, ako o pohanoch!“

Em Twein

Výzva občanom bez náboženského vyznania

2011-04-18T20:29:00.011+02:00

Prihláste sa k svojmu pohľadu na svet bez náboženstva, prihláste sa
k svojmu humanizmu!

V duchu hesla našich priateľov, anglických humanistov: „Neveríš v Boha? Nie si sám!“ začala Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov na Slovensku kampaň na povzbudenie tých spoluobčanov, ktorí sa ostýchajú, či obávajú otvorene prihlásiť k svojmu nenáboženskému pohľadu na svet.

Na internetovej stránke www.prometheus.sk zverejňujeme náhodný výber Slovákov bez náboženského vyznania, aby sme ukázali, že žiť bez náboženstva je také prirodzené a správne, ako nepiť, nefajčiť, neužívať drogy – nepodliehať žiadnym zlozvykom, predsudkom a poverám. Na uvedenej stránke nájdete i Dvoranu slovenského humanizmu – informácie o humanistoch, ale aj organizáciách, ktorí pre šírenie svetského humanizmu urobili aj niečo viac.

V súvislosti so sčítaním 2011 pripravujeme ďalšie aktivity, vrátane informácii formou letákov, a v obmedzenej miere aj bilbordov. Prvou lastovičkou sú dva bilbordy, ktoré kultivovane, bez agresivity voči cirkvám a náboženstvám prizývajú všetkých, ktorí žijú svoj plnohodnotný a morálny život bez náboženstva, aby v sčítacích hárkoch pri otázke č. 23 označili BEZ VYZNANIA. Bilbordy sú umiestnené v Prešove. (Kliknutím na obrázok si ho môžete zobraziť na celú obrazovku.)

Viac informácií o sčítaní, našich odporúčaniach, výhradách k otázke v sčítaní i ďalšie súvisiace informácie k sčítaniu 2011 si tiež môžete pozrieť na internetovej stránke venovanej uvedenej tematike.

Propagujete informáciu o sčítaní a potrebe prihlásiť sa svojmu humanistickému pohľadu na svet.

Získajte svojich príbuzných, priateľov, známych, kolegov, známych
i neznámych spoluobčanov, aby sa nebáli v sčítaní označiť kolónku:
BEZ VYZNANIA.

Spoločnosť Prometheus

Traja prví: Gagarin, Remek, Bella

2011-04-12T09:13:00.001+02:00

Prvý človek vo vesmíre - ZSSR

Jurij Gagarin 12. apríla 1961

Prvý československý kozmonaut

Vladimír Remek 2. – 10. marca 1978

Prvý slovenský kozmonaut

Ivan Bella 20. – 28. február 1999

Na margo 50. výročia prvého letu človeka do vesmíru

Kone, vesmír a neexistujúci boh

Kôň je ušľachtilé zviera a dlhé historické obdobie bol najrýchlejším dopravným prostriedkom po tomto svete, ktorý jedni označujú za slzavé údolie, iní za miesto dočasného pobytu pred odchodom k Manituovi a ďalší za jediné miesto, kde môže človek vytvoriť svoj raj.

Kone sa však časom presťahovali pod kapoty automobilov, svet sa scvrkol. Svet za najbližším kopcom už nepovažujeme za vzdialený. Vieme, že sa nedá dôjsť na koniec sveta, lebo nič také neexistuje.

Ale koňom to nestačilo, spod kapoty automobilov sa presťahovali do motorov kozmických lodí, ktoré na svoju plavbu vesmírom nepotrebujú more. Človek zistil, že nebeská klenba je len obrovský neútulný vesmírny priestor, v ktorom by nevydržal ani pánboh, tak by mu tam bolo otupno.

A tak kone, ktoré niekedy dávno niesli na svojich chrbtoch križiakov šíriacich mečom kresťanstvo, vyniesli človeka priamo do neba, predpokladaného miesta trvalého pobytu Pána Boha a prispeli k poznaniu, že žiadneho Boha niet.

Richard Dawkins sedemdesiatročný

2011-03-26T19:12:00.005+01:00

Dnes, 26. marca 2011 má narodeniny známy etológ, evolucionista a popularizátor vedy Richard Dawkins. Clinton Richard Dawkins sa narodil 26. marca 1941 a v súčasnosti je jedným z najznámejších ateistov. Dawkins sa stal známym v roku 1976, keď vydal knihu Sebecký gén, ktorá populárnou formou vysvetľovala evolúciu z pohľadu génu a v ktorej bol do terminológie zavedený pojem mem a načrtnutý nový vedecký smer memetika. V roku 1982 významne prispel k teórii evolúcie ďalšou knihou — Rozšírený fenotyp. Odvtedy Richard Dawkins napísal niekoľko populárno-vedeckých kníh o evolúcii a vystupoval v mnohých televíznych a rozhlasových reláciách o evolučnej biológii, kreacionizme a náboženstve. Známe sú tiež jeho knihy Slepý hodinár a Boží blud, (The God Dellusion) v ktorých vystupuje proti náboženstvu a považuje ho za nebezpečný jav, ktorý obmedzuje myslenie ľudí.

Srdečne a s veľkou radosťou pozdravujeme Richarda Dawkinsa pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín, želáme mu veľa zdravia a tvorivých úspechov v propagácii vedy i nenáboženského pohľadu na svet — ateizmu.

Zaujíma vás, akí sú Arabi a ako ich ovplyvňuje islam?

2011-02-11T22:24:00.007+01:00

Emíre Khidayer, mladá, šarmantná žena s trochu exotickým vzhľadom vás spočiatku pomýli. Všetci si pri prvom stretnutí kladú otázku, kto je to, odkiaľ pochádza? Dokonca aj keď prehovorí stále ste na pochybách. Až bližšie zoznámenie s autorkou kníh Arabský svet iná planéta? a Život po arabsky začne snímať pláštik tajomnosti. Pri prvom počutí krásnej slovenčiny to ešte stále nie je jasné. Je to arabská žena, ktorá ovláda skvelo slovenčinu? Alebo Slovenka, ktorá sa vydala za araba?

Emíre je dcéra Slovenky a Iračana. Otca nepoznala, a pod vplyvom životných okolností sa rozhodla študovať arabistiku. Keď sa dostala do arabského sveta otca už nestretla živého, ale má troch bratov, ktorí pochádzajú z otcovho manželstva v Iraku a udržiava s nimi dobré vzťahy. Dlhodobo sa zdržiavala v arabskom svete a vďaka znalosti jazyka i silnej osobnej motivácii spoznala dôsledne život arabov.

Emíre Khidayer o sebe araboch i muslimskom náboženstve

Vďaka Emíre môžeme my na Slovensku z jej dvoch kníh spoznať ten exotický svet, ktorý sa pre nás často spája s terorizmom. Autorka dokázala napísať, ako to sama hovorí – arabskú bibliu – ako by bez emócií i keď to nie je celkom pravda, ale
s nadhľadom a zároveň s hlbokým poznaním, bez prikrášľovania a bez zdôrazňovania negatív – objektívne.

Dve skvelé knihy o reálnom svete a živote arabov – o ich vzťahoch k ženám,
o vplyve islamu na ich život, o hygiene, zvykoch, sviatkoch, mnohoženstve... Nájdete v nich neskreslené informácie o všetkom čo vás na araboch muslimoch môže zaujímať. Všetko čo v takejto podobe nenájdete ani v desiatkach kníh, ktoré píšu
o tejto téme. A v týchto knihách vám Emíre potvrdí, že kombinácia nevzdelaní ľudia a náboženstvo, ktoré sa pre nich stane filozofiou, vedou i vysvetlením okolitého sveta je výbušnou bombou, ktorá plodí veľa negatív, vrátane terorizmu.

Pozrite si tiež video o knihe Arabský svet iná planéta? Rozhovor s Emire si môžete prečítať na internetovej stránke lesk.sk. Viac a nie len o araboch, ale o celom oriente si môžete prečítať na blogu Orient.

Profesor Duluman o komunizme a kresťanstve

2011-01-22T17:21:00.002+01:00

Do pozornosti záujemcov o túto kontroverznú tému dávame prednášku prof. Dulumana, človeka s neobyčajným životným osudom. Profesor Duluman vyštudoval najskôr teológiu, bol kandidátom bohoslovia, ale na základe poznania cirkvi a jej dogiem, po racionálnom zvažovaní dospel k ateizmu.

Vrátil sa do civilného života a neskôr po rôznych peripetiách vyštudoval filozofiu. Je profesorom filozofie, ktorú aktívne prednáša aj v súčasnosti, napriek vysokému veku na univerzite v Kyjeve. Má vlastný internetový portál, ktorý mu opakovane napadli hackeri a zlikvidovali. Na súčasnom obnovenom portáli sú popri jeho textoch preklady zo zahraničnej literatúry a najnovšie aj videa, na ktorých voľným spôsobom hovorí na rôzne témy — o morálke, cirkvi, ateizme...

Pozrite si sami — hoci v ruskom jazyku jedno z jeho vystúpení. Kto má trpezlivosť a poradí si z jazykom čoskoro zistí, že Duluman je tolerantný, ale ako sám o sebe hovorí patentovaný ateista bez akýchkoľvek pochybností o tom, že náboženstvá sú blud a prekážajú rozvoju ľudstva v súčasnej etape. Ešte s jedným paradoxom sa pri Dulumanovi musíte vyrovnať — je to jeho postoj v ktorom sa hlási ku komunizmu, ale nechváli deformáciu akou prešiel v Sovietskom zväze. S Dulumanom možno nesúhlasiť , ale treba si ho vypočuť.

Kristus ako ideálny reklamný symbol

2010-11-07T14:16:00.005+01:00

V týchto dňoch v Poľsku dokončujú najväčšiu sochu Krista na svete. Mesto Prešov, konkrétne primátor Hagyari mal pred časom v rámci záchvatu gigantománie zámer postaviť najväčšieho Krista práve v tomto meste. Dosiaľ svoj zámer nerealizoval, ale je možné, že to bol len vyčkávaci manéver, aby mohol prekonať poľský rekord a nakoniec bude mať najväčšieho Krista na svete práve Slovensko.

Veriaci, či neveriaci, si v tejto súvislosti — pri pozorovaní pretekov o to, kto má najväčšieho — zrejme položí otázku, prečo to je dôležité. A koľko ľudí, toľko názorov, každý má iste svoje vysvetlenie. Jedno je však zrejmé, že vôbec nejde o zbožnosť a vieru, hoci cieľovou skupinu sú veriaci ľudia, kresťania, ktorí budú prichádzať a míňať peniažky. Veď aj zo Swiebodzina prichádza informácia, že občania tohto mesta očakávajú zvýšenú návštevnosť vďaka tejto novej atrakcii.

Ozrutní Kristovia majú spravidla dosť štandardný postoj. S rozpaženými rukami, ako by chceli vzlietnuť z vysokého podstavca na ktorom stoja. Vykladači však zvyknú vysvetľovať tento postoj ako gesto lásky — všeobjímajúci Kristus, nás všetkých miluje. Ten Prešovský, v modeli vysokom iba 3,3 metra však má ruky akosi rozpačito spustené na úroveň pása a do strán s dlaňami obrátenými nahor, ako by nimi bezradne rozhodil pri sledovaní súčasného sveta. Iná interpretácia by mohla byť, že naťahuje obe ruky k okolo prechádzajúcim s nevyslovenou prosbou: „Pomôžte, dajte aspoň euro.“

Stále sú to však gesta v súlade s princípmi cirkvi, ktorá Krista využíva ako marketingový nástroj na udržanie svojej popularity a teda aj moci nad masou, ktorá je ochotná nechať sa ňou viesť. A popri cirkvi slúži tento marketingový nástroj dobre aj politikom, ktorí potrebujú väčšinu na zvolenie, aby ju mohli následne ignorovať až do budúcich volieb.

Kristus je dobrá reklama, bolo by ju načim do každej dediny, na každý vŕšok a na iný vŕšok obrovský kríž a najlepšie na nejaký ďalší vŕšok kostol. A títo Kristovia, kríže a kostoly by mali byť jeden od druhého väčšie a väčšie. Tieto preteky by boli prospešné rozvoju ekonomiky, lebo by stimulovali výrobu, vznikali by nové pracovné miesta, konečne by sa ekonomika rozbehla na plné obrátky. Dúfajme, že si vplyvní uvedomia túto šancu, chopia sa jej a naštartujú cestu k našej šťastnej budúcnosti v symbióze cirkvi a politiky.

Tak vám Kristus pomáhaj.

Em Twein

S. Harris: Na to, aby sme boli morálni nepotrebujeme náboženstvo.

2010-10-23T21:40:00.008+02:00

Sam Harris patrí medzi popredných členov takzvaného Nového ateistického hnutia spolu s Richardom Dawkinsom, Danielom Dennettom a Christopherom Hitchensom, ktorí požadujú skutočne oddelenie cirkvi od štátu, občianske práva pre ateistov a slobodu otvorene kritizovať náboženskú vieru.

Harris je autorom bestsellerov Koniec viery a List kresťanskému národu. Knihe Koniec viery bola v roku 2005 udelená cena PEN Award za literatúru faktu a jeho knihy boli vydané v preklade do viac než pätnástich jazykov. V súčasnosti vychádza jeho najnovšia kniha The Moral Landscape": Why science should shape morality (Morálny priestor: Prečo by veda mala určovať morálku) v ktorej rozoberá obvyklé zdôvodnenia náboženskej viery, že morálny systém nemôže byť založený na vedeckých poznatkoch a argumentuje v prospech morálky založenej na vedeckých základoch.

Vydaniu knihy predchádzalo publikovanie viacerých článkov a prednášok, pričom niektoré sú dostupné aj na videu. Na stránke Spoločnosti Prometheus nájdete jeho preklad textu z knihy Koniec viery i video s prednáškou, Veda vie dať odpoveď na morálne otázky, ktorú urobil pre TED. Pred spustením videa si v časti View Subtitles môžete nastaviť sprievodné české titulky. Pod týmto videom uverejňujeme aj slovenský preklad prednášky.

Rozhovor s Harrisom o práve vydávanej knihe si môžete v angličtine prečítať na stránke Salon.com a viac o samotnej knihe, ktorú si môžete aj objednať nájdete na stránke Barnes a Noble. Odporúčame tiež navštíviť stránku Reason Project, ktorej spoluzakladateľom a vedúcim projektu je práve Sam Harris.

Odkaz Bertranda Russela budúcim pokoleniam

2010-10-10T15:19:00.003+02:00

Novinár: Posledná otázka. Pán Russell, predstavte si, že tento film uvidia naši potomkovia, ako svedkovia mŕtveho mora, o tisíc rokov. Čo si myslíte, že by bolo potrebné povedať tomu pokoleniu o vašom živote a niektorých skúsenostiach, ktoré ste si z neho osvojili.

Russell: Chcel by som povedať dve veci. Prvá je intelektuálna a druha morálna. Intelektuálna otázka, o ktorej by som im chcel hovoriť je takáto: Keď študujete nejaký problém, alebo skúmate nejakú filozofiu, pýtajte sa iba, aké sú fakty a aké pravdy z tých faktov vyplývajú. Nikdy nepodľahnite tomu v čo by ste chceli veriť, alebo tomu, aké by podľa vás boli pozitívne následky takej viery. Pozerajte výlučne iba na fakty. To je intelektuálna otázka, ktorú by som chcel zdôrazniť.

Mravný problém, o ktorom by som im hovoril je veľmi jednoduchý. Povedal by som im: láska je múdra, nenávisť je hlúpa. V tomto svete, ktorý je stále viac a viac prepojený sa musíme naučiť chápať jeden druhého. Musíme sa naučiť byť chápaví k tomu, že iní ľudia môžu hovoriť to, čo sa nám nebude páčiť. Len tak potom dokážeme žiť všetci spolu, ak chceme spoločne žiť a nie spoločne zomrieť. Musíme sa naučiť takej dobrosrdečnosti a chápavosti, ktorá je mimoriadne dôležitá na prežitie ľudstva na tejto planéte.

Kto pomáha Spoločnosti Prometheus poukazovať na excesy katolíckej cirkvi?

2010-09-29T12:20:00.007+02:00

Spoločnosť Prometheus pozoruje a podporuje činnosť humanistických organizácií vo svete, ktoré v poslednom období stupňujú svoje aktivity v ktorých kritizujú cirkvi. Naša, slovenská organizácia humanistov, ktorej cieľom je ochrana demokracie, vrátane ochrany práv občanov bez náboženského vyznania, propagácia pokrokových vedeckým myšlienok a v tej súvislosti aj kritika dogiem a archaických názorov cirkví nemá zdroje na finančne náročné kampane a preto volí iné formy činnosti vrátane propagácie svojich aktivít, či kritiky cirkvi.

Snaha prívržencov cirkví bagatelizovať kritiku cirkvi onálepkovaním kritikov a ľudí bez náboženského vyznania nálepkou „komunisti“ už na Slovenskú nefunguje, čoraz viac sa medzi kritizovanými smermi objavuje kritika liberalizmu a liberálov, ako jedného z ďalších „nepriateľov“ náboženstva a v našich podmienkach predovšetkým katolíckej cirkvi. S potešením ale v poslednom období pozorujeme, že ku kritike cirkvi sa pripájajú aj samotní slovenskí veriaci.

V osobných rozhovoroch, na internetových blogoch, na facebooku, v internetových diskusiách sa objavuje stále viac názorov veriacich občanov, ktorí sa nestotožňujú s politikou cirkví, teda s postojmi, formami pôsobenia a tlačením sa cirkví do verejného priestoru od násilného vnucovania náboženstva do škôl, do médií, až po snahu o ovplyvňovanie politiky a vládnutia na Slovensku.

Novým fenoménom je bilbordová kampaň realizovaná v okolí Rožňavy. Košická organizácia umiestnila na svoje panely cirkev škandalizujúce bilbordy od neznámeho klienta, ktorý si ich dal vylepiť. Cirkevní predstavitelia sú prirodzene „šokovaní“, veď ktože si už len na nich dovolí poukazovať? Na Slovensku na to treba odvahu, ktorú má málo kto. A tak môžeme len dúfať, že odvážlivci (treba povedať, že to nebola Spoločnosť Prometheus) nestiahnu bilbordy hneď po ataku katolíckej cirkvi, ktorej sa to nepáči.(Ilustračné foto je z článku, z ktorého sme čerpali informáciu. Odporúčame tiež čítať diskusiu, ktorá k nemu na stránke prebieha.)

Máme v tejto súvislosti prosbu k čitateľom. Ocenili by sme, ak by niekto vedel poskytnúť viac použiteľných fotografii spomínaných bilbordov, prípadne i názov organizácie, ktorej patria panely a tiež informáciu, kto dal bilbordy vylepiť. Nepredpokladáme, že to však niekto bude chcieť zverejniť.

Dvanásť tisíc občanov protestovalo proti pápežovi v Londýne

2010-09-26T22:38:00.004+02:00

Pôvodný zdroj: http://www.iheu.org/twelve-thousand-protest-pope-london

Protestného pochodu proti pápežovej návšteve sa v Londýne, oproti Downing Street, sa 18. septembra, 2010 zúčastnilo desaťkrát viac ľudí než sa očakávalo. Britské médiá oznámili počty dvanásťtisíc ľudí na zhromaždení, organizovanom koalíciou v ktorej sa zúčastnili aj členovia IHEU v Británii. Protestujúci mali námietky proti tomu, že vláda platila výlohy za návštevu pápeža a kritizovali stanoviská Vatikánu voči plánovanému rodičovstvu, homosexualite, používaniu kondómov, ženským právam a škandálu okolo sexuálneho zneužívania detí v cirkvi.

Terry Sanderson, prezident Národnej sekulárnej spoločnosti (National Secular Society- NSS) vyjadril radosť mnohých nad popularitou tohto zhromaždenia a povedal: „Dnešný deň bol azda bodom obratu v sekularistickom hnutí Británie, keď konečne ľudia prejavili na uliciach svoj nesúhlas s dotieravosťou cirkvi. Dúfajme, že zanietenie, ktoré sme dnes videli vyústi v posilnenie a rozšírenie sekulárneho hnutia v Británii a vláda si uvedomí, že každý pokus vnútiť náboženstvo do nášho života sa stretne so silným odporom.“

Medzi rečníkov na zhromaždení patrili Andrew Copson, generálny riaditeľ Britskej humanistickej asociácie a podpredseda IHEU, ateistický autor Richard Dawkins; Maryam Namazie, hovorkyňa za členskú organizáciu IHEU „Rovnaké zákony pre všetkých“; Terry Sanderson, prezident Národnej sekulárnej spoločnosti a bojovník za ľudské práva Peter Tatchell.

Pripomínajúc čo povedali predstavitelia Vatikánu o v súvislosti s návštevou pápeža v Británii — ako napríklad, že príchod do Británie pripomína „pristatie v krajine tretieho sveta“ alebo, že „Krajina je zemou morálneho úpadku“ Copson poznamenal, že pápež navyše včera vo Westminster Hall, vyjadril pochybnosť o tom, či sekulárna demokracia má vôbec nejaké hodnoty.

Copson pokračoval vo svojom prejave nasledujúcimi myšlienkami, ktoré si zasluhujú, aby boli citované:

„Podporujeme rovnosť všetkých.“
„Podporujeme ľudské práva.“
„Podporujeme sekulárnu a liberálnu demokraciu.“
„A podporujeme spravodlivosť, dokonca aj keď je táto nepríjemná pre moc a reputáciu cirkví a kňazov.“

Ďalšie informácie si môžete pozrieť na: http://www.secularism.org.uk/protest-the-pope-rally-sees-thou.html

Hawking: Na vznik Vesmíru nebol boh potrebný

2010-09-19T20:15:00.008+02:00

V týchto dňoch vyšla kniha 68 ročného Stephena Hawkinga The Grand Design, ktorú napísal v spolupráci s fyzikom Leonardom Mlodinowom.

Hawkinga považujú po Einsteinovi za najpopulárnejšieho a najčítanejšieho vedca našej doby. „Chcem aby sa moje knihy predávali na letiskách rovnako ako thrillery“, vyhlasoval. A dosiahol to! Jeho Stručnej histórie času vydanej v roku 1988 sa predalo deväť miliónov exemplárov. Je to fantastický rekord pre odbornú prácu. Nepochybne tu určitú úlohu zohral aj Hawkingov osud. Jeho telo je absolútne paralyzované Lou Gehrigovým syndrómom (ALS), ale jeho mozog touto nemocou nebol zasiahnutý. Porovnávajú ho s leteckou „čiernou skrinkou“, ktorá poskytne informáciu dokonca aj vtedy, keď z lietadla ostali iba trosky.

Hawking nikdy nepúšťal boha blízko k vede. V memoároch jeho ženy čítame, že bol vždy ateistom. V najnovšej knihe sa s bohom vysporiadal definitívne. Skúmajúc históriu pôvodu nášho, rovnako ako iných vesmírov (Hawking je prívržencom teórie mnohých vesmírov), prišiel k záveru, že na ich vznik „nie sú potrebné nadprirodzené sily, alebo boh“. (V celej knihe sa „boh“ píše s malým písmenom.)

V knihe je príbeh o tom ako v jednom talianskom meste pred niekoľkými rokmi vydali nariadenie zakazujúce držať zlaté rybky v okrúhlych nádobách. Písalo sa v ňom, že je to k ním kruté, lebo ryby dostávajú „falošnú predstavu o okolitej realite“. Nuž, pokračujú autori knihy, naše pocity a názory sú obmedzené a zdeformované čočkami, cez ktoré pozeráme — interpretačnou štruktúrou nášho ľudského mozgu.

Mal som to šťastie stretnúť sa a diskutovať so Stephenom Hawkingom. Pri príležitosti stého výročia Alberta Einsteina sme sa s Hawkingom ocitli pri jednom stole počas záverečného banketu. Neostýchal som sa využiť túto výnimočnú príležitosť, hoci som sa hanbil mučiť človeka, ktorý komunikuje so svetom prostredníctvom akéhosi prístroja vloženého do hrdla. Zvukom, ktoré vydával rozumela iba vedcova asistentka, ktorá sa neskôr stala jeho druhou manželkou. Ona nám prekladala jeho odpovede. Keď sme zahovorili o bohu a o tom, že Najvyšší možno potrestal vedca za jeho ateizmus, Hawking pri odpovedi rýchlo zachraptil.

Jeho chrapot rozšifrovala asistentka takto:

— Ak je to boží trest, potom Stvoriteľ nepozná anatómiu svojho stvorenia. Postihnutý mal byť môj mozog, nie moje telo.

— Ale v takom prípade by ste nevedeli, že vás postihol boží trest.

— Boh je nesmrteľný. Mohol pokojne počkať kým prídem do pekla.

— Ale on vás chcel ukázať na zemi, ako živý príklad.

— V tom prípade dosiahol iba opačný účinok. Ako s Galileim ...

(Spracované podľa článku Melora Sturuu Veľký dizajnér Vesmíru)

Tvorivá aktivita Milana Kohouta, reakcia na pálenie Koránu

2010-09-15T19:11:00.008+02:00

„Tí, ktorí začínajú pálením kníh, neskôr pokračujú pálením ľudí“, napadne človeka v súvislosti s pripravovaným pálením Koránu, ktoré ale nakoniec pastor Terry Jones neuskutočnil. Pálenie sa však udialo na iných miestach a nielen v USA. Jedna skupina kresťanských extrémistov pre zmenu trhala Korán pred Bielym domom. Je to jeden z mnohých prejavov militantného správania náboženských — cirkevných predstaviteľov a prakticky otvoreným prejavom vojny medzi náboženstvami, ktorá prebieha latentne v rámci celkovej hlbokej krízy, ktorá otriasa všetkými náboženstvami a cirkvami vo svete.

Proti páleniu Koránu kreatívne zareagoval výtvarník českého pôvodu Milan Kohout, ktorý žije a prednáša v USA (viac si o ňom prečítajte v jeho profile na Britských listoch), prišiel s myšlienkou, ktorá nie je agresívna, ale jej podstata je zrejmá: Prestaňte čítať nezmyselnú náboženskú literatúru.

Milan Kouhout vyšiel do ulíc a rozdával letáky s textom: Bezplatná náhrada náboženských kníh. Navštívim vás doma, vyhádžem z okna všetky vaše náboženské knihy a nahradím ich zadarmo novými nenáboženskými publikáciami.

Podobnú, už tradičná aktivitu majú aj neteisti na Purduovej univerzite, kde v jarnom období organizujú zábavné podujatie Fikcia za fikciu — vymeň náboženskú literatúru za román.

Kto sa zaujíma o vzťah Milana Kohouta k náboženstvám a cirkvám môže si pozrieť stránku, na ktorej je popísaná ďalšia z jeho aktivít proti pedofilom v katolíckej cirkvi, alebo dokonca všetky jeho texty na stránke Britských listov.

Prvotná idea boha...

2010-09-05T14:15:00.006+02:00

Prvotná idea boha bola takáto: nechať človeka samého so svojimi trápeniami a ťažkosťami tohto sveta, aby oľutoval, že ochutnal zo stromu poznania a priplazil sa k svojmu bohu na kolenách, aby mu tento prepudroval mozog a prijal naspäť k sebe. Nuž a čakal.

Ale človek sa nepriplazil. Najskôr si vymyslel celú kopu rôznych bohov. potom si vymyslel vedu a zmiernil ťažkosti sveta. Vymyslel medicínu a zmiernil nemoci a utrpenie.

Boh sa rozzúril a odišiel do domova dôchodcov. Hovoria, že premýšľa nad menej ambicióznym projektom.

To je preklad anekdoty z blogu ukrajinského ateistu Alexeja Raju, pôvodne veriaceho človeka - kňaza, či diakona, nie je to z jeho vyjadrení jasné - ktorý o sebe hovorí:

Hlavné hodnoty, ktoré som získal tým, že som sa vzdal náboženstva sú morálne hodnoty. Nemusím sa teraz pozerať na zlo a hovoriť si, „Ak tak prikázal Boh, potom to je dobro“.

Tiež slobodu myslenia. Nemusím svoje chápanie reality prispôsobovať dogmám – ale podľa vzoru vedcov sa snažím svoj svetonázor zjednotiť s faktami.

Slobodu svedomia. Mám právo na svoj názor, a považujem za nedopustiteľné, aby človeka prenasledovali za jeho názor.

A nakoniec som jednoducho získal slobodu byť človekom. Áno, som potomkom opíc – evolucionizovaný cicavec. To vysvetľuje moje silné i slabé stránky. Som slobodný od hysterických obviňovaní o hriešnosti a ničotnosti človeka z jednej strany a vyzdvihovania človeka ako „vrcholu stvorenia“ z druhej strany, podľa toho kam veje náboženský vietor. Všetky tieto veci sa mi stali veľmi cenné.

Boh obrátil svoju lásku na sochu svojho syna Ježiša a spálil ju bleskom

2010-06-16T08:50:00.006+02:00

Udalosti, javy, prírodné a iné úkazy... To všetko slúži na dôkaz existencie Boha a jeho nekonečnej lásky k človeku. Nech sa udeje čokoľvek, šamani — predovšetkým šamani rímskokatolíckej cirkvi u nás i inde vo svete a potom kmeňoví šamani niekde na druhom konci zemegule to dokážu umne využiť v prospech posilňovania viery v neexistujúci všemohúci a vševediaci nezmysel.

Koľko ekonomických zdrojov a ľudskej energie bolo zmrhaných na vybudovanie všetkých tých možných aj nemožných symbolov Boha, jeho syna Ježiša i Ducha svätého len aby poverčivé, dôverčivé a nevedomé masy ale aj vzdelaní jednotlivci ešte viac prehĺbili svoju lásku k ničomu, čo sa nachádza nikde.

A tak sa budujú kríže, kaplnky, kostoly, sošky, sochy a sochyská obrovských, obludných rozmerov i vzhľadov . K ním potom putujú veriaci i neveriaci. Každý to chce vidieť, rovnako ako všetci pribehnú na miesto havárie, aby sa nasýtili pohľadom na to, čo nevidia denne a čo neuveriteľne priťahuje to zvedavé zviera, ktoré sa volá človek.
Nech sa s týmito „relikviami“ udeje čokoľvek — začnú slziť, alebo krvácať, naklonia nečakane „zázračne“ svoju polohu, alebo hoci aj zhoria od úderu blesku, stále je to zázrak, ktorý je „jasným“ dôkazom existencie božej vôle, božej moci. V žiadnom prípade nie sily, surovosti, ľahostajnosti a náhody v prírode, ktorá funguje podľa prírodných zákonov.

Ako by bolo možné presvedčiť tie milióny pomýlených vo svete o tom, že nie ľudia, ktorí nepotrebujú náboženstvo, ale oni so svojimi tisíckami rôznych náboženstiev sú pomýlení a mali by využiť rozum, ktorým ich obdarila príroda vo svoj prospech, vie to niekto? Odpoveď je jasná, to vie iba Boh :-)

Všetko je dôkazom Boha — narodenie, smrť, úspech, neúspech, láska, nenávisť, potopa, požiar, skvelé vedomosti i nekonečná hlúposť. Aj úder blesku do plastového Ježiša v americkom štáte Ohio, po ktorom sa tento symbol obetovaného syna nezmenil na popol, lebo dočista zhorel a ostala iba kovová kostra, určite bude vykladaný vševediacimi šamanmi, ako výstraha milujúceho, všemocného všetkým, veriacim i neveriacim, aby sa polepšili, čo títo budú opätovne ignorovať.

Pozrite si aj ďalšie stránky o tomto božom úkaze: prvá, druhá, tretia, štvrtá, piata a bojte sa Boha, ktorý vás miluje a preto vás krížom navštevuje.

Em Twein

Prometheus – skutočne elektronický časopis

2010-05-27T21:29:00.002+02:00

Pravidelní návštevníci našej internetovej stránky i tohto blogu už vedia, že si môžu časopis Prometheus stiahnuť bezplatne z našej stránky vo formáte pdf.

Od prvého čísla v tomto roku chceme časopis poskytovať aj v exkluzívnejšej — elektronickej podobe — ako časopis v ktorom si možno skutočne listovať (a pri zapnutom zvuku v počítači aj počuť listovanie papiera), robiť si do neho záložky, poznámky alebo vyfarbiť časti textu pre zvýraznenie toho, čo vás zaujalo (ak si však tieto chcete označiť trvalejšie, je potrebné stiahnuť si časopis do počítača).

Pre tých, ktorí ovládajú angličtinu nebude problém pochopiť na čo slúžia jednotlivé ikony v elektronickej verzii časopisu. Pre tých, čo si s angličtinou nerozumejú sme pripravili príručku, ako si správne časopis nastaviť na prehliadanie. Prajeme Príjemné čítanie.

We're sorry, your browser doesn't support IFrames. You can still visit this item., however.
Listujte, alebo si otvorte časopis do nového okna

Homosexuáli, cigáni, ateisti, Maďari a kto ešte?

2010-05-23T22:56:00.005+02:00

Dnes som stretol na hrádzi Liptovskej Mary dvoch cyklistov. Viedli hlasitý rozhovor, nebolo možné ho nepočuť. Jeden z nich vyhlásil: „Cirkev mala proti tomu viac vystupovať, aj KDH.“ Z hlasného rozhovoru bolo jasné, že hovoria o pochode Dúhový PRIDE, ktorý sa uskutočnil v sobotu v Bratislave.

Neodolal som, musel som sa im prihovoriť: „Neonacisti môžu a homosexuáli nie?“ Pristavili, zosadli z bicyklov a druhý hovorí: „S cigánmi by bolo treba porobiť poriadok.“ Pýtam sa: „Aj tak, ako navrhujú oni — zlikvidovať?“ Neodpovedal. Prvý pokračoval: „Homosexuáli tu nemajú čo robiť pohoršenie, sme kresťanský štát.“ „A keď farári zneužívajú deti, tak to nie je pohoršenie?“ Spýtal som sa ja. Vymenili sme si ešte niekoľko replík, ale rýchlo nasadli na bicykle s neoblomným postojom, že teplí tu nemajú čo robiť pochody.

Priviedlo ma to k zamysleniu, či títo predstavovali Slovákov ako celok. Nemám pochybnosti, že nie. Jednotlivci, — raz ich je viac, raz menej — majú jasno, kto robí problémy v „ich“ štáte. Takí sú všade vo svete.

Sme rôzni, rozdielni, ako odtlačky prstov. Mnohí ľudia na Slovensku majú problém so skupinami uvedenými v titulku. Ale nie sú to všetci Slováci. Nemáme seriózny prieskum, ktorý by to mohol tvrdiť. Aj v Amerike majú isté skupiny občanov „problémy“: s černochmi, homosexuálmi, neveriacimi... veľmi podobné „problémy“ nájdeme všade vo svete.

Tak prečo hádzať všetkých do jedného vreca? Politici využívajú takéto skupiny vo svojom boji o moc, vydavatelia novín potrebujú pikošky, aby boli noviny čítanejšie a tak sa dozvedáme len jeden uhol pohľadu — ľudia na Slovensku sú homofóbni, xenofóbni... Nemôžem s tým súhlasiť.

Napríklad humanisti na Slovensku, ku ktorým sa hlásim, ja osobne, naša rodina a veľké množstvo našich známych, kolegov i ďalších ľudí nemá problémy ani s cigánmi, ani s homosexuálmi, ani s Maďarmi ani ... Máme problémy s hlupákmi, ktorí škatuľkujú ľudí a sú to hlupáci v politike, médiách ale aj v rôznych komunitách. Napriek tomu, že sú to politici, novinári, hlupáci slovenskí, nechystáme sa tvrdiť, že všetci politici, novinári na Slovensku sú hlupáci.

Sme rôznorodí, rôzni, chápme to a pomôžme to pochopiť tým, ktorí s tým majú problémy. Nech si ľudia pochodujú, nech si v duchu demokracie propagujú svoje názory, len nedovoľme v mene demokracie tým druhým hádzať do nich kamene.

Ateistka Barbie, alebo nie len veriaci sa môžu zabávať.

2010-04-17T09:16:00.004+02:00

Barbie je fenomén, ktorý sa dotkne v detstve takmer každého dievčaťa. O to prekvapivejšie je vyhlásenie mladej Američanky: „Nikdy som nebola fanúšikom Barbie (viem, že ste šokovaní). V rodine mi ju vždy chceli kúpiť, ale ja som si neželala nič iné, než hrať sa celý deň s Legom.“ Takáto „čudáčka“ sa volá Jen McCreight. Je študentkou, ktorá sa pripravuje na štátnice z dvojodboru genetika a evolúcia a na jeseň bude pokračovať v doktorandskom štúdiu genetiky na univerzite vo Washingtone.

Jen, ktorá o sebe s humorom hovorí, že je liberálka, čudácka, hlúpučká a perverzná ateistka so sklonom k vede, sa pohrala s Barbie, aby ironizovala trápne obliekanie tejto dievčenskej hračky, ktoré vymýšľajú náboženskí bigoti a zároveň sa vysmiala z toho, ako títo obvykle vidia ateistov. Na svojom blogu píše: „...prečo by iba veriaci ľudia mali mať zábavu? Chcem mať svoju ateistickú Barbie.“ Vyrobila si ju (my vám ju ponúkame s prekladom popisu na obrázku) a dodáva: „Konečne je tu Barbie, ktorá charakterizuje môj život počas celého dňa...“

Ateistická Barbie nie je jediný z nápadov o ktoré sa Jen delí na svojom blogu. Na inom mieste píše o jarnej aktivite neveriacej komunity, ktorá organizuje zábavné podujatie Fikcia za fikciu — vymeň náboženskú literatúru za román. Cieľ tejto aktivity je zrejmý z názvu. Jen píše, že ľudia sa na nich usmievajú, mávajú, prídu podiskutovať, alebo sa s nimi fotografujú. Počas tohtoročnej akcie vraj vyzberali peknú kôpku Biblií a inej náboženskej literatúry.

Dobré nápady od amerických ateistov by sa možno oplatilo aj „odpísať“, keď už Ameriku kopírujeme v prípade mnohých hlúpostí. Nie je to ale nevyhnutné. Mladí ľudia bez náboženského vyznania na Slovensku majú tiež zaujímavé a úsmevné nápady, len ich akosi ostýchavo a menej odvážne propagujú verejne. Na rozdiel od mnohých veriacich, ktorí svoje presvedčenie vystrkujú všade a vo všetkých podobách, od krížikov na krku, cez pátričky za predným oknom auta alebo symbol ryby na jeho kapote až po texty v blogoch a diskusie na internete.

Anton Rákay: lekár, spisovateľ humanista, aktuálne o katolíckej cirkvi

2010-04-06T20:51:00.005+02:00

Tento výborný lekár, špičkový odborník na liečbu pľúcnych chorôb, a ťažkých onkologických ochorení napísal viac ako sto odborných prác. Od roku 1991 sa zaradil medzi spisovateľov a „perom“ narába skvele. Na konte má takmer dvadsať literárnych diel. Patria medzi ne i tie s háklivými témami ako celibát (Hriech — 2005) alebo legendami opradené Turínske plátno (Portrét muža zo San Zena — 2006). Je členom Spoločnosti Prometheus a na jej internetovej stránke si môžete prečítať okrem iných aj text jeho prednášky o homosexualite, ktorú predniesol na seminári s názvom Reprodukčné zdravie občianskej rodiny po vstupe Slovenska do EÚ, ktorý sme organizovali v septembri 2004. Anton Rákay (1925) žije a tvorí v podtatranskej obci Štôla. Na tomto mieste prinášame jeho text, ktorý zverejnil denník Pravda v utorok 6.apríla 2010 na str. 37 v rubrike Názory, v stĺpčeku Listáreň.

Kto je vinný

V posledných rokoch katolícka cirkev nezastaviteľne stráca svoje postavenie a morálnu autoritu — a to vlastnou vinou, lebo tvrdošijne zotrváva na už prežitých a neudržateľných názoroch a praktikách. Preto mnohí súčasní veriaci v praktickom živote neraz nerešpektujú rigidné postoje cirkvi, napríklad v otázke interrupcie a antikoncepcie alebo uznávania manželských zväzkov výlučne pred oltárom či (ne)tolerancie homosexuality.

Najviac však dnes cirkev poškodzujú ohavné prečiny pedofilných kňazov, doživotne deformujúce psychiku dieťaťa. Ich infiltráciu do kňazského povolania uľahčuje fakt, že v súčasnosti je veľké množstvo neobsadených farností a klesajúci záujem o povolanie duchovného. Pre pedofila je kňazské rúcho zárukou existenčných istôt a navyše umožňuje bližší kontakt s deťmi v rôznych krúžkoch a táboroch. Reverenda dokáže neraz účinne zamaskovať pedofilné praktiky, a ak niečo prasklo, všemocná cirkev to mlčaním ututlala.

Keď sa prevalila lavína správ o hanebných skutkoch pedofilných kňazov, zasiahla tzv. Svätá inkvizícia. Na jej čele vtedy stál kardinál Ratzinger. Ten mal v roku 2001 nariadiť všetkým biskupom „zaoberať sa prípadmi pedofilných kňazov v najvyššom stupni utajenia... tak, aby to bolo považované za tajomstvo Svätej stolice pod hrozbou trestu exkomunikácie“. Takáto „kliatba“ zapečatila ústa tisícom čestných a čistých duchovných, ktorých Vatikán degradoval na trestne postihnuteľných spoluvinníkov, ktorí vedeli, ale nesmeli prehovoriť.

Anton Rákay, Štôla

Dve informácie zo života veriacich i neveriacich na Slovensku

2010-03-31T23:17:00.007+02:00

Teológom pri zápase s neveriacimi nepomohol ani Boh.

Banská Bystrica 1. apríla 2010 – Zástupcovia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) a Spoločnosti Prometheus - združenia svetských humanistov na Slovensku (SP) zohrali včera 31. marca 2010 priateľský futbalový zápas pod kupolou kostola Sv. Michala v Žiline.

Výsledok zápasu bol symbolický, ale v neprospech mužstva KBS. Konečný stav zápasu 3:0 asociuje tri božské osoby, ktoré sa počas hry obrátili chrbtom k slovenským zástupcom Boha na zemi. Na internetovej stránke KBS sa následne objavila informácia napísaná obvyklým jazykom teológie, ktorá interpretuje fakty všeobecne zaužívaným a storočiami osvedčeným spôsobom:

„KBS s potešením oznamuje, že tohtoročnú futbalovú sezónu zakončila na peknom druhom mieste tabuľky, keď prehrala len jedno jediné stretnutie. Mužstvu SP naproti tomu sezóna príliš nevyšla, keď dokázali zvíťaziť iba v jedinom zápase.“

Symbol ryby nemá s rímskokatolíckou cirkvou nič spoločné

Banská Bystrica 1. apríla 2010 – Na dopyt Spoločnosti Prometheus – združenia svetských humanistov na Slovensku ohľadom objavujúcich sa obrázkov ryby na niektorých motorových vozidlách sme dostali od KBS nasledovnú odpoveď:

„Štylizovaný obrázok ryby umiestnený spravidla na zadnej časti niektorých motorových vozidiel nie je obrazovou informáciou o tom, že majiteľ vozidla je rybár, ako ironicky tvrdia predstavitelia neveriacich na Slovensku. Tento symbol tiež neznamená, že by majiteľ takto chcel deklarovať svoju ochotu platiť cirkevnú daň, ako to požadujú niektorí odporcovia cirkvi, ktorá je morálnym vzorom v súčasnej nemorálnej spoločnosti.

Podľa informácie, ktorú KBS poskytol hovorca Vlády SR, je symbol ryby logom Operačného programu Rybné hospodárstvo v programovacom období 2007 – 2013. KBS v tejto súvislosti vyhlasuje, že rímskokatolícka cirkev na Slovensku nie je financovaná prostredníctvom tohto programu, ako by si želali mnohí členovia cirkvi, ktorí chodia do kostola, ale nechce sa im podporovať cirkev z vlastnej peňaženky a preto považujeme spájanie symbolu ryby s rímskokatolíckou cirkvou za neprijateľné.“

Nechajte maličkých ku mne prísť

2010-03-21T22:42:00.003+01:00

Najmorálnejšia z najmorálnejších inštitúcií na zemi, možno dokonca vo vesmíre o ktorom sa napriek svojmu odporu dozvedala od rôznych heretikov, ktorí sa nehodlali zmieriť s tým, čo čítali v knihe kníh o stvorení a obraze sveta, má o popularitu postarané.

Konečne po všetkých božích daroch ktoré uznala katolícka cirkev v histórii i v súčasnosti - pripomeňme si aspoň niektoré; hudba je dar boží, video je dar boží, televízia je dar boží, internetové blogy sú dar boží, a pravdaže peniaze sú dar boží... uznala táto globálna terapeutická spoločnosť za dar boží aj šírenie škandálov o sebe samej.

Veď ako ináč sa dá pochopiť fakt, že dnes už čítame, počúvame a pozeráme v médiách o škandáloch katolíckej cirkvi častejšie ako o excesoch nemorálnych celebrít. Tie už pred katolíckou cirkvou pochopili (ku komu asi na to chodia?), že keď sa o nich nešíria dobré chýry, nie je na škodu keď sa budú šíriť dokonca klebety, domysly, jednoducho pikošky - o popularitu bude postarané.

Jediná pravá a pravdivá cirkev na zemi, a možno dokonca vo vesmíre, však nemôže dopustiť aby sa o nej šírili klebety, výmysly, nepravdivé škandály. Preto ani neodmieta, že by snáď informácie, ktoré sa na nás dennodenne valia z médií a šíria zvesť, že tí čo vodu kážu víno pijú (myslíme, tie reči o morálke a mravoch, kým si oni užívajú s maloletými), nebola pravda. Je to pravda pravdúca!

Kto si dnes trúfne povedať, ako to všetko skončí? Veď tí najväčší hriešnici sa stávajú nakoniec svätcami. Tak sa im Vatikán zvykne odvďačiť za ich hriechy, pripadne za ich obrátenie po spáchaní hriechov. Alebo? Všetko je možné! Oznámi nám Vatikán nové pravidlá morálky?

V písme totiž čítame, ako veľký učiteľ a zakladateľ cirkvi - Ježiš hovorí: „Nechajte maličkých ku mne prísť.“ V katolíckej cirkvi majú právo interpretovať písmo iba hlavy pomazané, duchovní všetkých rangov. Nuž si svoj vzťah k maličkým vysvetlili po svojom. Inšpirovali sa Ježišom neobyčajne svojsky. A tak možno zabijú dve muchy jednou ranou: zvýšili upadajúcu popularitu cirkvi a možno zmenia morálne pravidlá platné stáročia. Konečne bude cirkev progresívna a nie spiatočnícka ako dosiaľ.

Tak im pánboh pomáhaj!

Em Twein

Richard Dawkins o možnom omyle ateistov

2010-03-07T12:10:00.003+01:00

Toto video je parafrázou na animovaný film South Park. Jeden z fanúšikov Richarda Dawkinsa upravil krátku epizódu zo skutočného videozáznamu jeho vystúpenia do tejto zábavnej obrazovej podoby, v ktorej ešte výraznejšie vystupuje do popredia skvelá argumentácia pri odpovedi na jednu z otázok prítomnej poslucháčky. Nižšie pod videom je preklad textu tohto krátkeho vystúpenia. Pôvodne video aj s českými titulkami si môžete pozrieť na You Tube.

„Toto bude pre vás asi ta najľahšia otázka: Čo ak sa mýlite?“

„Čo ak sa mýlim? Pozrite sa, každý sa môže mýliť. Možno sa všetci mýlime v súvislosti s lietajúcou špagetovou obludou, alebo ružovým jednorožcom, či lietajúcim čajníkom. Predpokladám, že vás vychovávali ako kresťanku. Viete aké to je nevyznávať nejaké náboženstvo, lebo nie ste moslimka, nie ste hinduistka. Prečo nie ste hinduistka? Lebo vás náhodou vychovávali v Amerika, nie v Indii. Ak by ste vyrastali v Indii, boli by ste hinduistkou, Ak by ste vyrastali v Dánsku v časoch Vikingov, verili by ste vo Wotana a Thora. Ak by sta vyrastali v klasickom Grécku, verili by ste v Dia. Ak by ste vyrastali v strednej Afrike, verili by ste vo veľkého Ju-Ju z Hory.

Neexistuje nijaký mimoriadny dôvod, prečo si vybrať práve žido-kresťanského boha, vieru v ktorej vás celkom náhodou vychovali a spýtať sa ma, čo ak sa mýlim. Čo keď sa mýlite vy v súvislosti s veľkým Ju-Ju z morského dna?“

Pat Condell: Sekulárny svet je rozumný svet

2010-01-24T17:33:00.006+01:00

Pat Condell sa narodil v roku 1949 v Anglicku a bol vychovaný v tradíciách rímskokatolíckej cirkvi. Je majstrom komediálnej improvizácie, spisovateľ a známa osobnosť na internete.

V 80-tých a 90-tých rokoch robil komediálnu show v Anglicku. Od roku 2007 zverejňuje na internete krátke videá na rôzne témy.

Je ateista a vzhľadom na ostrý slovník, ktorý používa YouTube jedno obdobie zablokovalo jeho kanál, ale po krátkej dobe ho opäť odblokovalo, za čo si vyslúžilo pochvalu od R. Dawkinsa.

Jeho internetová stránka obsahuje viac ako 60 krátkych satirických videí. Viac si o ňom môžete prečítať na agnlickej wikipédii.

Tento príspevok s českými titulkami uverejňujeme vďaka nadšencom, ktorí ho preložili a umiestnili na YouTube. Na uvedenom kanáli môžete nájsť viacero príspevkov Pata Condella v preklade do češtiny, ale aj niektoré ďalšie zaujímavé videa.

Zbožné príklady pre neveriacich

2010-01-12T22:21:00.005+01:00

Ateista sa musí obzerať po svete, aby v zbožných krajinách, medzi zbožnými ľuďmi bral príklady morálky, keďže ako bezbožník žiadnu nemá. Musia to byť krajiny zbožné, blízke i vzdialenejšie, ľudia cirkvi alebo politiky, muži alebo ženy... Výber je veľký. Možno si zvoliť tak, že si otvoríte mapu sveta, zatvoríte oči a zapichnete prst len tak naslepo. Lepšie však je vybrať si zmysluplne, logicky napríklad takú zbožnú krajinu ako je Írsko.

Je to krajina, kde si aj napriek nášmu posmechu ctia staré, skoro stredoveké zákony aby boli morálni a nerúhali sa. Aby boli aktuálni tak nedávno dokonca prijali nový zákon proti rúhaniu. Pravda zatiaľ chránia iba veriacich ľudí, a bez ohľadu na demokraciu ignorujú práva bezbožníkov, tých sa dá urážať, čo hrdlo ráči, možno aspoň pochytia niečo z náboženskej morálky.

Skutočne také Írsko by malo byť pre nášho bezbožníka príkladom. Nenamietajte, že ste o Írsku počuli kadečo nepekné, buď sú to klebety bezbožníkov, alebo mediálny bulvár. Veď kto že by už len veril, že tam katolícki duchovní zneužívali deti a dokonca, že to cirkev kryla za udatnej pomoci biskupov.

Nuž stať sa môže kadečo, ale uznajte aby nemali morálku politici, dokonca ženy a dokonca veriace? Nezmysel! Veď kto by už len uveril že si krásna Iris Robinsonová zbožná protestantka, manželka premiéra Severného Írska a sama politička narazí výrazne mladšieho milenca a ešte bude pre neho aj podvodnými cestami od podnikateľov získavať peniaze na jeho podnikanie? Veď sa len pozrite na tu zbožnú, šťastnú tvár a krížiček takmer medzi mliečnymi žľazami, ktorými určite odchovala ďalších zbožných Írov.

Nuž a keď už viete, kde brať príklady pre morálku tak sa nechajte poučiť. A nie, že budete pohŕdať náboženstvom, arcibiskup Zvolenský, ten z Bratislavy, to nemá rád.

Tak Vám pánboh pomáhaj!

Em Twein

Aká je VAŠA životná filozofia, priatelia?

2009-12-20T18:26:00.004+01:00

V Ostrave zamrzli traja bezdomovci. Už je to opäť tu a to zima ešte ani poriadne nezačala! Nuž, nie sme v Afrike aby u nás zomierali ľudia od smädu. Sme na severe a je prirodzené, že tu býva mráz. Máme slobodu a demokraciu, každý môže byť milionárom, ministrom, podnikateľom študentom, učiteľom alebo bezdomovcom. Môžeme si slobodne zvoliť. Tí traja sa rozhodli byť bezdomovcami nuž splnili si svoj sen a teraz sa splnila vôľa božia a už sú v ...

Nedávno sme sa mohli dočítať v nezávislej tlači o jednom priateľskom vzťahu, nič bulvárne, seriózna informácia o tom ako sa manželka francúzskeho prezidenta spriatelila s bezdomovcom. Občas sa sním stretne a porozprávajú si o hudbe a literatúre. Medzi pani Carlou a Denisom je akési intelektuálne puto. Ona a bezdomovec – ona v kategórii milionárov, on slobodne žije na ulici. V slobodnom svete si každý žije slobodne a navzájom si neprekážajú.

Priatelia radím vám zvoľte si správnu životnú filozofiu, zmysluplný spôsob existencie. Ak chcete môžete byť aj bezdomovcom. Nemyslite si, že je to niečo podradné. Je to životná filozofia rovnako, ako byť depešákom alebo budhistom. Neverte neprajníkom a pohrobkom komunizmu, ktorí kritizujú, že v našej demokratickej a slobodnej spoločnosti existujú bezdomovci. Jednoducho odmietajú pochopiť, že ich totalitné predstavy niektorí ľudia neakceptujú a chcú sa realizovať na ulici.

Mimochodom pani prezidentova je z demokratickej krajiny a tá má pre bezdomovcov pochopenie. Hovorila o Denisovi ako o svojom priateľovi aj v televízii. Denník Le Parisien jej ponúkol, že bezdomovca na zimu ubytujú v hoteli. "Nikdy by nesúhlasil s tým, že by mal opustiť ulicu," uviedla. Ľudia by sa podľa nej nemali o bezdomovcov starať a zachraňovať ich proti ich vôli, musia rešpektovať ich voľbu.

Ľudia, nikoho si nevšímajte, na nikoho neberte ohľad, starajte sa len sami o seba, lebo každý je svojho šťastia strojcom tak prečo mu prekážať v realizovaní jeho predstavy šťastia.

Šťastné a veselé Vianoce, veď aj život pod mostom je krásny keď žijeme v slobodnej krajine.

Em Twein

Kostoly a krčmy – kultúrne stánky: minulosť a budúcnosť

2009-12-05T20:38:00.003+01:00

Kostoly a krčmy sa stali akousi nerozlučnou kultúrno-spoločnenskou inštitúciou a historicky i v súčasnosti koexistujú spravidla vedľa seba. Nie je pri tom ale celkom jasné pre koho z tejto dvojice je existencia toho druhého prospešnejšia, či krčma kostolu, alebo kostol krčme. Jedno je isté, že dosahujú spolu väčší synergický efekt.

Po revolúcií v Rusku, v rámci boja proti náboženstvu boli mnohé kostoly zrúcané, ponechané napospas prírodným živlom, alebo sa začali využívať napríklad ako sklady pre poľnohospodárstvo. Najvyšším stupňom ich využitia v oblasti kultúry bola ich premena na múzea a sprievodcovia v nich na úvod obvykle hovorili: Tento kostol bol po revolúcií na želanie robotníckej triedy prebudovaný na toto krásne múzeum...

Po „revolúcií“ u nás sa veci vyvíjali inakšie. Začali sa stavať nové kostoly, reštaurovať dokonca aj niektoré zrúcaniny za ktoré nemohol komunizmus ale samotná cirkev, ktorá ich ignorovala už pred komunizmom. Tam kde kostol nebol a počet ovečiek nestačil financovanie stavby veľkého kostola nastúpila iná premena, ako fénix z popola dočasne povstali nové „kostoly“ z garáži na hasičskú techniku alebo boli využité iné „nepotrebné“ objekty.

Na Západe nemali ani komunizmus ani nežnú revolúciu ale podobne ako po tej ruskej aj oni začali v nedávnej, či vzdialenejšej minulosti prebudovávať kostoly. V mnohých prípadoch skončila synergia v neprospech kostola. Keď už cirkev nebola schopná udržať ho v chode, premenil sa veru v mnohých prípadoch na krčmu. Pravda nie len takú obyčajnú, ale často fajnovú, vyššej cenovej skupiny, ktorá ponúka skvelé služby v skvelom prostredí.

A tak by si ani ateisti na Slovensku nemali zúfať, až raz budeme mať taký rozvinutý kapitalizmus, ako v Západnom svete, aj tie naše pekné kostoly budú pripravené na svoju skvelú premenu. Zatiaľ, na inšpiráciu pre fajnšmekrov i projektantov, na ktorých táto úloha v budúcnosti čaká, ponúkame niekoľko internetových prepojení na krčmy v kostole. Niektoré môžu poslúžiť napríklad ako tip pri vašej najbližšej dovolenke. Nuž pokochajte sa:

The Old church, restaurant & bar / The church, caffe, bar, restaurant, Club, Tourist atraction / Church, music, food, booze / The church, bar & restaurant / The church restaurant, The Belfry / a ešte jeden The church, bar & restaurant.

Nuž, nazdravie bratia v Kristu, vy ktorí nepotrebujete Boha i vy veriaci najrozmanitejších náboženstiev, cirkví a siekt, dovidenia v nejakej skvelej kostolo-krčme, kde sa na vás nebude mračiť žiadny vypasený a lenivý pánko, ktorý sa rozhodol živiť šírením báchoriek o milom a všadeprítomnom... a budú tam možno tancovať dlhonohé krásavice.

Em Twein

Hranice náboženskej „tolerancie“

2009-11-18T22:11:00.003+01:00

Židovský rabín Jicak Šapiro si myslí, že Židia môžu beztrestne zabíjať nežidov, ktorí predstavujú hrozbu pre Izrael, informuje o tom internetová stránke Haaretz.com.

Len pár týždňov po tom, čo zatkli údajného židovského teroristu Jakova Teitela, vychádza kniha rabína zo Západného brehu Jordánu, kde sa píše, že Židia majú dovolené zabíjať ne-Židov, ohrozujúcich Izrael.

Rabín Jicak Šapiro, šéf ješiva Od Josef Chai v osídlení Jichár, vydal v pondelok knihu pod názvom "Kráľov Toráh", kde píše, že dokonca aj ženy a deti možno zabíjať, ak predstavujú hrozbu pre krajinu. "Keď zabijeme ne-Žida, ktorý zhrešil alebo porušil jedno zo siedmich prikázaní - keďže my si tie prikázania ctíme - na takej vražde nie je nič zlé.

Niekoľko popredných rabínov - vrátane rabína Jicaka Ginzburga a rabína Jakova Josefa - medzitým už odporučilo knihu svojim študentom a stúpencom.

Zdroj:
Haaretz: "West Bank rabbi: Jews can kill Gentiles who threaten Israel"

Naša poznámka:
Uverejnenie tohto textu môže byť pre niekoho, kto chce manipulovať verejnú mienku, dôvodom na obvinenie z antisemitizmu. Kto však pozorne prečíta túto informáciu a pochopí jej obsah, ten vie, že článok je len ďalšou z ukážok náboženskej „tolerancie“ a v tomto prípade sa židovský fundamentalizmus nelíši od ostatných náboženstiev. To je aj dôvod prečo sme informáciu zaradili do nášho blogu.

Zomrel významný fyzik a humanista V. L. Ginzburg

2009-11-10T20:20:00.004+01:00

8. Novembra 2009, vo veku 94 rokov, zomrel po dlhej nemoci Vitalij Lazarevič Ginzburg, významný ruský fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, ktorú mu udelili v roku 2003 za výsledky vo výskume supravodivosti - významný objav v kvantovej fyzike - správania hmoty pri extrémne nízkych teplotách.

Rusko v ňom stráca významného vedca, ktorý bol označovaný za jedného z mála univerzálnych fyzikov. Bol zároveň neúnavným organizátorom, pedagógom a aktívnym občanom až do posledných dní svojho života, ktorý dokázal priamo a otvorene vyjadrovať svoje názory i na tie najháklivejšie spoločenské témy.

Som materialista a ateista, som prívržencom demokracie, demokracie a ešte raz demokracie. Čo sa týka profesionálnych otázok, na to dáva odpoveď Nobelova cena. - povedal o sebe v jednom z nedávnych rozhovorov pre média.

Humanisti, materialisti a ateisti, a nie len v Rusku, strácajú v Ginzburgovi významného bojovníka proti klerikalizmu, ktorý sa dokázal otvorene postaviť proti zavádzaniu náboženstva do škôl. Súčasne bol neúprosným kritikom pavied a šarlatánstva a obhajcom racionálneho myslenia a vedy.

Spoločnosť Prometheus so zármutkom prijala správu o smrti tohto veľkého vedca a humanistu, ktorého myšlienky si vysoko ceníme a sú inšpirujúce i pre členov našej spoločnosti, humanistov na Slovensku.

Pre tých, ktorí sa zaujímajú o názory V. L. Ginzburga odporúčame prečítať niektoré jeho vyjadrenia v článkoch: V škole sa nesmie učiť to, čo protirečí súčasnej vede, Náboženstvo a veda - rozum a viera. Informáciu o Ginzburgovi zverejnila aj slovenská tlač a oficiálnu informáciu aj so stručným životopisom nájdete na stránke ruských humanistov.

Odporúčame tiež knihu Adama Romana a Rastislava škodu (vyd.) Antológia moderného ateizmu (2005) v ktorej je preklad Ginzburgovho podnetného článku „Náboženstvo a veda – rozum a viera“.

Ďalšia morová rana kreacionistom

2009-11-04T21:40:00.003+01:00

Vedci objavili chýbajúci medzičlánok vo vývoji človeka. Táto Informácia bola zverejnená v špeciálnom vydaní časopisu Science koncom októbra 2009. Dozvedeli sme sa, že našou prababičkou bola Ardi a žila takmer pred 4,5 miliónmi rokov. Tento objav sa v paleontológii považuje za jeden z najvýznamnejších a jeho význam spočíva aj v tom, že vyplnil medzeru a stal sa chýbajúcim medzičlánkom vo vývoji človeka. Pre tých, ktorí radi spochybňujú vedecký výskum a jeho výsledky treba dodať, že pod túto informáciu sa podpísalo 47 vedcov z rôznych krajín sveta.

Podľa vykonanej rekonštrukcie nájdených pozostatkov bola Ardi vysoká 120 centimetrov a vážila 50 kilogramov, chodila vzpriamene, ale skvelo mohla liezť po stromoch. Pozostatky boli nájdené v Etiópii, pomerne neďaleko od hlavného mesta Addis Abeba. Podľa vedcov žila Ardi so svojimi príbuznými v lesoch a v skupinách. Územie, ktoré obývala bolo chladnejšie a vlhkejšie ako v súčasnosti.

Aj keď tomuto objavu nevenovali naše média až takú pozornosť, akú zvyknú venovať tomu, keď sa v niektorom kúte našej malej krajiny pobijú dvaja pripití spoluobčania, predsa len neunikol ich pozornosti. Rozsiahlejšie články si môžete prečítať na stránkach Pravdy aj SME. Pre jazykovo zdatnejších odkazujeme na internetovú stránku Science kde sa nachádza i video o analýze Ardipithecus ramidus, ako sa náš najstarší známy predok nazýva v odbornej terminológií.

Kondolujeme slovenským i svetovým odborníkom na spochybňovanie evolučnej teórie, ktorá týmto bola opäť potvrdená a želáme im veľa úspechov pri tvorivom hľadaní nových argumentov, nakoľko doterajší o neexistujúcom medzičlánku vo vývoji človeka je už nepoužiteľný. Pri tejto príležitosti môžeme zároveň poznamenať, že kreacionistov postihla ďalšia morová rana. Tak ako boh medzier je neobhájiteľný, tak ani medzery vo výskume vývoja prírody nikdy nemôžu byť dôkazom na podporu kreacionizmu proti vede.

Zle preložená Biblia - Boh nestvoril svet!

2009-11-01T20:12:00.004+01:00

Perestrojka cirkvi je nevyhnutná! Už len na Slovensku sa snáď veriaci a cirkev pridržiavajú tradičných tvrdení o neomylnosti Biblie, stvorení človeka kresťanským bohom a ďalších mýtov, ktoré sú v súčasnosti ďalej neudržateľné.

Pred časom Ján P. II. Zasadil úder kreacionistom aj vlastnej cirkvi, hovoriac futbalovým žargónom „strelil gól do vlastnej bránky“, keď musel uznať neodškriepiteľný fakt, že Darwinova evolučná teória nie je len teória ale dokázaná skutočnosť.

Najnovšie prišiel úder prišiel od iného veriaceho človeka, autority ktorá je uznávaná aj v náboženských kruhoch. Profesorka Ellen van Woldeová z Holandska tvrdí, že prvá veta Genesis „na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ je zle preložená z hebrejčiny!

Podľa Woldeovej hebrejské sloveso „bara“, ktoré sa používa v prvej vete Genesis, neznamená „vytvoriť“, ale „priestorovo oddeliť“. Prvá veta Genesis by teda mala znieť „na počiatku Boh oddelil nebo od zeme“.

Woldeová je uznávanou znalkyňou Starého zákona a ako veriaca priznáva, že to otriaslo aj ňou samotnou. Hovorca Univerzty v ktorej Woldeová pracuje povedal, že nový preklad je kompletnou rošádou príbehu o stvorení.

Preklad Woldeovej vyvolal už búrlivé reakcie, ale apologéti kresťanstva a Biblie už majú argumenty typu: Tento preklad vôbec nie je dôkazom, že boh neexistuje, aký použil vo svojom článku George Pitcher z Telegraph Media. Možno má pravdu, ale treba priznať, že tento preklad zmenil takzvané Božie slovo na obyčajný mýtus, aký môžeme čítať u starých Grékov alebo Rimanov.

Ako je však známe, ľudia často radšej strkajú hlavu do piesku, než by mali uznať do oči bijúcu pravdu. V náboženskom prostredí je to ešte vypuklejšie a v prípade príchodu Krista na zem by tento určite nebol pred náboženskou hierarchiou schopný obhájiť svoju autenticitu. Napríklad ak by sa pokúsil obhájiť svoje pôvodné učenie, ktoré je údajne opísané v Novom zákone povedzme napríklad v takej ošemetnej veci ako je vzťah cirkvi k majetku. Ale nakoľko sú to všetko mýty, nič podobné reálne nehrozí.

Švédski luteráni povedali áno pre manželstvá párov s rovnakým pohlavím

2009-10-22T20:44:00.002+02:00

Švédski luteráni - Najväčšia Švédska cirkev, (hlási sa k nej 74 % Švédov) schválila sobáše medzi pármi rovnakého pohlavia. Toto rozhodnutie bolo schválené v cirkevnej synode, kde za povolenie týchto sobášov hlasovalo vo štvrtok 21. 10. 2009 celkom 176 z 249 hlasujúcich členov. Švédsko sa tak stalo jednou z prvých krajín, v ktorej sa vykonávajú sobáše medzi pármi rovnakého pohlavia v najväčšej cirkvi v krajine. Rozhodnutie prišlo len tri dni po 30. výročí od dátumu, odkedy vo Švédsku prestala byť homosexualita považovaná za nemoc.

Je len prirodzené, že sa toto rozhodnutie nepáči menšinovým cirkvám vo Švédsku, medzi ktoré patrí aj katolícka cirkev. Vikár Fredrik Emanuelson z katolíckej cirkvi a otec Misha Jaksic, koordinátor rodiny pravoslávnych cirkví v kresťanskej rade Švédska, v spoločnom vyhlásení označili toto rozhodnutie za krok späť, ktorý bude mať negatívny dopad na názory na manželstvo nie len v kresťanskej tradícií ale aj v ostatných veľkých svetových náboženstvách.

Súčasné cirkevné postupy pri sobášení sa budú musieť čiastočne modifikovať. Napríklad pri sobášení páru rovnakého pohlavia budú slová „muž a žena“ nahradené slovami „plnoprávni manželia“. Mala by sa tiež v určitom zmysle zachovať sloboda svedomia, (Áno, sloboda svedomia v cirkvi!) čo znamená, že individuálny pastor by mal mať možnosť odmietnuť vykonávať obrady pre páry s rovnakým pohlavím.

Z tohto všetkého je však zrejme, že trendy vo svete postupne prevalcujú skostnatenú katolícku cirkev aj s jej „tradíciami“. Ako je všeobecne známe príklady priťahujú a tak po krajinách ako Holandsko, Belgicko, Španielsko a Nórsko, kde môžu uzavrieť oficiálne sobáš páry rovnakého pohlavia, budú postupne pribúdať aj ďalšie krajiny. Podobné zákony sa pripravujú v Juhoafrickej republike, Kanade a štyroch amerických štátoch. V každom prípade však je príklad Švédskych luteránov svetlým príkladom medzi cirkvami. Je to výzva aj pre slovenských zákonodarcov. Od Slovenskej katolíckej cirkvi totiž takéto salto mortále nemožno očakávať ani pri veľkej naivite alebo obrovskom optimizme.

Celibát – utajená sexualita – morálka a farizejstvo cirkevnej hierarchie

2009-10-22T11:15:00.004+02:00

Úspešne napredovanie vedy, ktorá postupne spochybnila a zlikvidovala všetky základné postuláty o Bohu, ako stvoriteľovi ostáva cirkám a RKC špeciálne, veľmi malé pole pôsobnosti, na ktorom môžu legitimizovať svoju existenciu. Vzhľadom na to, že Vatikán musel pod tlakom reality uznať evolúciu ako fakt, vyprchal ako gáfor z otvorenej fľaše biblický „fakt“ o stvorení človeka, čo vo veriacej verejnosti, vzhľadom na meškanie vedomia za bytím, ešte nenašlo adekvátnu reflexiu. Cirkevná hierarchia nezdôrazňuje dôsledky uznaného faktu pre dôveryhodnosť Biblie a laikom to ešte nedošlo.

Jedna z mála oblastí, ktorá cirkvi ostáva a ona ju dôsledne využíva, je póza o morálnom vzore, ktorý nám údajne viera prináša. V realite však konkrétne činy mnohých významných i menej významných predstaviteľov, od biskupov po najnižšie stupienky cirkevnej hierarchie, nehovoriac už o stáde, sú v príkrom rozpore s „teóriou“ dokonalej kresťanskej morálky, ktorú nám zvestováva a vnucuje cirkev.

Zaujímavým príbehom, ktorý ukazuje jeden konkrétny prípad takejto „morálky“ je kniha Farárova milenka, požehnaný celibát ktorú vydal Eko-konzult. Je to životný príbeh ženy, ktorá bola milenkou farára a ako zistila vôbec nie jedinou. Jeden s názorov na takúto „morálku“ si možno prečítať na blogu Evy Fulajtárovej. Knihu si môžete objednať napríklad v internetovom kníhkupectve.

Odkaz pápežovi: Predajte Vatikán a nakŕmte svet!

2009-10-11T20:22:00.004+02:00

Sarah Silvermanová, známa americká herečka, ktorá pochádza z americkej židovskej rodiny s rusko-poľskými koreňmi, spisovateľka, speváčka, hudobníčka a komediálna satirička, ktorá si berie na mušku také sociálne tabu témy ako rasizmus, sexizmus, náboženstvo... si zobrala na mušku pápeža a prostredníctvom tejto osoby Vatikán a kresťanstvo vôbec.

V piatkovom programe (9. 10. 2009) "Real Time with Bill Maher" predviedla svoj anti-teisticky postoj uvedením videa Predajte Vatikán a nakŕmte svet. Vo svojom videu hovorí (v prepojení je nižšie pod reklamou a videom je text jej vyhlásenie v angličtine), že svet potrebuje hrdinov a takým hrdinom môže byť aj pápež. Silvermanová s ním súhlasí keď hovorí o pokore a preto mu radí aby predal dom, ktorý je mestom a za peniaze ktoré získa môže nakŕmiť hladný svet.

Pozrite si video (preklad žiaľ nemáme) a zabavte sa:

Aj v tomto videu Silvermanová potvrdzuje to, čo je o nej známe, že jej satira je o to účinnejšia o čo väčší rozpor je medzi jej vzhľadom a tým čo hovorí a ako hovorí. Treba tiež povedať, že Sarah Silvermanová jednoducho opäť trafila klinec po hlavičke.

Knihy, ktoré treba prečítať

2009-09-23T22:31:00.008+02:00

Vďaka priekopníckemu činu Rasťa Škodu mali priaznivci R. Dawkinsa možnosť čítať jeho knihu The God Dellusion v slovenčine už v roku 2007. Oficiálne vydavateľstvá „zaspali“ a to nie len na Slovensku. Teraz konečne vyšiel i český preklad vo vydavateľstve Academia, v edícií Galileo, pod Názvom Boží blud. Leto prinieslo túto knihu aj k nám, na Slovensko, ale nepovaľuje sa na pultoch, ako niektoré „bestsellery“, budete sa preto musieť snažiť, aby ste sa k nej dostali. V Artfore sú ochotní ju pre vás objednať, v predajni ju nemali. Martinus ako internetové knihkupectvo, by mal byť bez problémov a kto by bol celkom bezradný odporúčam skúsiť u Škodu, snáď ešte má k dispozícií niekoľko exemplárov a dostanete ju za ľudovú cenu :-)

Česke vydanie je avizované textom „Zatím poslední kniha britského evolučního biologa R. Dawkinse odmítá náboženský fundamentalismus a kritizuje všechny ostatní, i umírněné podoby náboženství. Považuje je za nebezpečný jev, který omezuje svobodné myšlení lidí. Být o něčem přesvědčen na základě víry je podle Dawkinse v ostrém rozporu s přesvědčením na základě racionálních argumentů.“

To že je to „zatím poslední kniha…“ nie je pravda, a ukazuje to, ako vo vydávaní dobrej literatury nedržíme tempo zo svetom, na rozdiel od rychlého dovozu iných „žiadanejších“ tovarov.

Dawkins popri aktivizme, který vyvíja v Anglicku i USA, ale aj v iných krajinách, kde vystupuje so svojin přednáškami, naďalej píše a v súčasnosti je na trhu (pravda u nás ešte nie) jeho nová kniha The Greatest Show on Earth: The Evidence for Evolution (Najväčšia šou na Zemi: Dôkazy evolúcie) a drží sa vo Veľkej Británii v prvej desiatke najpredávanejších kníh. Treba dúfať, že táto kniha uzrie svetlo sveta v našich končinách skôr, ako to bolo v prípade predchádzajúcej The God Dellusion.

Beh vďaky, mieru a svornosti

2009-09-13T22:27:00.004+02:00

V kalendári Slovenských humanistov a Spoločnosti Prometheus má Slovenské národné povstanie významné miesto a venujeme mu náležitú pozornosť.

V tejto súvislosti vás chceme upozorniť na Program 38. ročníka Štafetového behu vďaky, mieru a svornosti B. Bystrica – Brezno – Vernár – Giraltovce - Kalinov ktorý bude prebiehať od 16. do 19. Septembra 2009.

Štafetový beh už tradične pripomína heroické dni SNP a Karpatsko-duklianskej operácie v predpríprave ktorej sa oddielom Červenej armády 21. sept. 1944 podarilo oslobodiť obec Kalinov.

Podrobné informácie o organizátoroch, priebehu i programe celej aktivity nájdete na stránke KSS, ale neklesajte na duchu, nie je to ideologická akcia komunistov na manipulovanie verejnosti a KSS je len jedná z množstva zapojených organizácií. Nakoniec prečítajte si a uvidíte sami.

Religiozita je povrchný jav

2009-09-02T22:28:00.003+02:00

Gregory Paul, nezávislý americký výskumník uverejnil v časopise Evolutionary Psychology výsledky výskumu, ktorého cieľom bolo overenie dvoch alternatívnych hypotéz o vplyve masovej nábožnosti na blahobyt spoločnosti. Pri výskume boli použité údaje zo 17 krajín tzv. „prvého sveta“, konkrétne USA, Írska, Talianska, Rakúska, Švajčiarska, Španielska, Kanady, Nového Zélandu, Austrálie Holandska, Nórska, Anglicka, Nemecka, Francúzka, Dánska, Japonska, Švédska. Krajiny sú zoradené od najreligióznejšej po najviac svetskú, pri rešpektovaní komplexného ukazovateľa religióznosti obyvateľstva.

Výskum pochoval väčšinu známych tvrdení, ktoré sa zvyknú uvádzať v prospech religióznosti. Z výskumu napríklad vyplynulo, že: Čím je v krajine vyššia religióznosť, tým vyššia je detská úmrtnosť. Počet potratov medzi neplnoletými je nižší v svetských krajinách, ako v krajinách religióznych. Percento chudobných je v religióznych krajinách podstatne vyššie. Výskum ukázal, že hypotézu o silnom pozitívnom vplyve masovej religióznosti na sociálno-ekonomický blahobyt spoločnosti možno presvedčivo odmietnuť.

Výskum ďalej potvrdil, že proces sekularizácie prebieha za posledné desaťročia prakticky vo všetkých krajinách „prvého sveta“. Napríklad aj v najreligióznejšej zo skúmaných krajín – v USA stúpol počet ľudí, ktorí neveria v Boha od konca druhej svetovej vojny takmer trojnásobne a úmerne sa znížil počet veriacich.

Paul zdôrazňuje, že neviera v Boha je jediný druh svetonázoru, ktorý sa v súčasnosti rozširuje konverziou, t.j. obrátením (presvedčením sa) prívržencov iných názorov. Dynamka počtu prívržencov náboženstiev závisí predovšetkým od pôrodnosti medzi veriacimi a od migračných procesov.

Výsledky podľa amerického vedca svedčia o tom, že religióznosť je relatívne „povrchný“ pružný, premenlivý psychologický mechanizmus, ktorý pomáha vyrovnávať sa so stresom a obavami v málo efektívnej spoločnosti s nízkou úrovňou sociálno-ekonomickej stability a ochrany. Masový odklon od viery v Boha-stvoriteľa je potom len prirodzenou reakciou ľudí na zlepšenie životných podmienok.

Článok bol uverejnený 29. Júla 2009 na internetovej stránke www.epjournal.net. Celý rozsiahly materiál (v angličtine) si môžete stiahnuť vo formáte pdf.

O viere a triumfe nerozumu

2009-08-20T18:56:00.004+02:00

V súčasnosti v Amerike prebieha besnenie bezradných Republikánov, ktorí sa snažia zablokovať reformy vlády prezidenta Obamu. Organizujú protestné zhromaždenia, vymýšľajú nezmysly o životopise prezidenta a šíra rôzne nezmysly ktorým veria ich priaznivci. Pritom o Republikánoch a ich sympatizantoch je známe, že patria do kategórie bigotných veriacich.

Johann Hari v The Independent analyzuje príčiny, prečo sú ľudia tohto politického razenia ochotní veriť nezmyslom a popri inom píše:

Ako sa dokážu vytrénovať aby boli takí imúnni voči realite? Predpokladám, že to začína náboženstvom. Od detstva ich učia, že je dobre mať vieru – čo je podľa definície presvedčenie bez akéhokoľvek dôkazu. Neveríte, že existuje Austrália, alebo že oheň horí – máte dôkazy. Vieru potrebujete aby ste uverili v nepravdu alebo niečo nedokázateľné. Skutočne, učia ich, že viera je najvyšší cieľ a najušľachtilejšia vec. Môžeme potom byť prekvapení, že sa to prenáša do ich politických vzhľadov? Myslenie založené na viere sa rozširuje a kontaminuje racionálne uvažovanie.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že tak ako v minulosti voči Sovietskemu zväzu, tak aj dnes voči Amerike existuje isté presvedčenie, klišé o dokonalosti. Mocní, ktorí majú v rukách média a politickú moc nás presviedčali vtedy a iní to robia teraz, aké je to u veľkého brata skvelé. V čase perestrojky vyšlo najavo, a teraz po nástupe Obamu do prezidentskej funkcie podobne, sa odhaľuje krutá pravda a našťastie priamo z územia nášho veľkého brata, v jeho vlastných médiách, alebo v médiách spriaznených krajín.

Vďaka tejto „glasnosti“ môžeme analyzovať podobné fenomény aj u nás a prísť na kĺb veciam, ktoré sa zdajú nepochopiteľné. Napríklad, že výchova k viere spôsobuje zakrnutie schopnosti analyzovať veci racionálne aj v politickom živote. Vedie k nerozumu.

Poznáte týchto ateistov?

2009-07-26T15:22:00.001+02:00

Kresťanstvo, reklama a komunizmus

2009-07-17T20:24:00.004+02:00

(Nápis na dome: Pokoj a šťastie je v Ježišovi Kristovi.)

Čo má spoločné kresťanstvo a „komunizmus“? Rovnaké metódy: viera v krajšiu budúcnosť, sväté relikvie a heslá na stenách. A ešte jednu vlastnosť má kresťanstvo navyše, schopnosť robiť reklamu, v čom „komunizmus“ nebol úspešný.

Podľa Marca Blocha reklamu vymyslela katolícka cirkev. V epoche temného stredoveku chudobní dedinskí duchovní vytvárali plnohodnotné reklamné buklety, ktoré by aj dnes robili česť významným agentúram. Vysvetľovali v nich, že práve v ich kostole je palec svätého, ktorý má liečivý účinok a lieči oveľa účinnejšie než konkurenčné v susedných farnostiach, ktoré sú proti nemu len úbohí šarlatáni.

Cirkev využívala pútnikov ako nosičov drahocenných suvenírov, fragmentov ostatkov svätých, zázračných ikon a podobne. A ľudia, kvôli tomu aby ich mohli vlastniť, boli ochotní robiť ľubovoľné útraty.

Na začiatku 18. storočia keď sa stal módnym ateizmus a individualizmus cirkev ustúpila, ale nie náhodou a nie hocikomu, ale parížskym modistkám a výrobcom valónskych čipiek. Nakoniec aj zaužívaný výraz „ikona štýlu“ sa svojho času neobjavil len tak náhodou. A dnes sa cirkev opäť stáva módnou.

Ako ľudia „veria“ v Darwina

2009-05-24T22:32:00.004+02:00

Napriek zúrivému odporu kreacionistov fakt všeobecného uznania Darwinovej evolučnej teórie je nesporný.

V Rusku sa nedávno odohral Opičí proces nie nepodobný tomu z minulého storočia v Amerike - ruská pravoslávna cirkev a ruskí zástancovia Inteligentného Dizajnu sa snažili, ale márne.

Fakt, že aj Vatikán sa poddal a uznal Darwinovu evolučnú teóriu je mnohovravný. Je však zaujímavé, že tí, ktorí sa v iných súvislostiach bez výhrady pripájajú k postojom a dogmám svätej stolice sa teraz nechcú dať zlomiť - jednoducho chcú byť pápežskejší ako pápež.

To ako akceptujú Darwinovu teóriu vo svete čiastočne ilustruje uverejnený obrázok s grafom. Graf predstavuje postoje ľudí vo vybraných krajinách, k tejto teórii. Ale žiaľ Slovensko tam nenájdeme. Vzhľadom na to, že obrázok je zmenšený, nie je dobre čitateľný. Kliknite naň aby sa zobrazil vo väčšej - čitateľnej verzii.

Žltá farba v grafe vyjadruje súhlas, pravdivosť teórie, zelená - nie je to celkom isté, hnedočervená znamená, že ju respondenti považujú za nepravdivú. Za pozornosť stojí umiestnenie USA, za ktorými (v tomto prehľade) už ostalo len Turecko.

Ján Sucháň o ľuďoch bez náboženstva

2009-04-26T14:00:00.005+02:00

V 16. čísle časopisu Život z 18. 4. 2009 je na stranách 22 až 25 uverejnený rozhovor s katolíckym duchovným Jánom Sucháňom. Vyberáme jeho odpoveď na jednu otázku novinárky Moniky Macháčkovej.

Čo si myslíte o neveriacich?

„V živote som stretol veľa takýchto ľudí a mám pred nimi úctu a rešpekt. Tým, s ktorými som hovoril záležalo na tom, aby v tom, čo žijú, hľadali odpovede na svoje otázky. Bolo mi s nimi dobre aj vďaka ich úprimnosti. Nešli za niečím, čo necítili v srdci a duši. Nechcem ublížiť ľuďom náboženstva, ale niekedy mám pocit, že sa môžeme učiť aj od neveriacich. Ich úprimnosti a priamosti v živote.“

To je ukážka schopnosti presne pomenovať veci, ktorú má tento duchovný. Zároveň si človek pri čítaní jeho odpovedí uvedomí, že Sucháň nie je zacyklený náboženský ideológ. Jeho ponímanie viery a postoj k ľuďom bez náboženskej orientácie by mohli byť príkladom pre celú katolícku (a nie len katolícku) hierarchiu. Tej sa to však nepáči a tak je skoro isté, že Sucháň nepostúpi po rebríčku a nikdy nebude biskupom.

Záujemcom o názory Jána Sucháňa odporúčame aj jeho odpovede v debate Pravdy z roku 2005.

Veľkonočná erotika pre všetkých

2009-04-12T21:40:00.007+02:00

Tradície, sviatky, rituály... Veľká noc patrí do tejto kategórie. Cirkev samozrejme zdôrazňuje práve ten sviatok. Národ však v 21. storočí napriek všetkej „zbožnosti“ uprednostňuje aj iné aspekty sviatkovania. Tradícia je tradícia, ale keď už je voľno, netreba isť do práce, treba urobiť niečo pre rodinu. A tak som pri svojich prechádzkach na Veľký piatok i na Bielu sobotu videl, ako Slováci aj počas kresťanských sviatkov pracujú na svojom, podobne ako voľakedy počas sviatku 1. mája.

Najkrajšie na Veľkej noci sú samozrejme tradície polievania. Je to príležitosť na roztopašnosť, na erotiku pred verejnosťou – veď také mokré tričká na krásnych dievčatách stoja za to. Pokračuje to šibaním a neraz skončia aktéri aj v poveľkonočnom objatí.

Náboženstvo veľmi erotiku nepropaguje, ale príroda si žiada svoje. Nakoniec nezačali to všetko Adam s Evou? V detstve, keď sa živíme z materinských prsníkov, erotiku ešte nevnímame, ale neskôr, keď nám ich z prudérie začnú zakazovať, začne človiečika nahé telo priťahovať.

Človek nemusí nutne začať pozerať porno, ale pekné telá si pozrie každý rád (muži aj ženy) a zo skúsenosti viem, že neveriaci aj veriaci (potajomky samozrejme aj duchovní) preto na veľkonočné sviatky všetkým odporúčam zaujímavú internetovú stránku. Pozrite si, ako oblečenie mení človeka - „božie stvorenie“. Stačí kliknúť na postavu, ktorú si na uvedenej stránke vyberiete a pozerať:-)

Tondra súhlasí s odlukou cirkvi od štátu

2009-03-31T23:07:00.004+02:00

Tlačová správa Spoločnosti Prometheus

Žilina, 1.4. 2009

V utorok sa stretli na rokovaniach v Žiline zástupcovia Spoločnosti Prometheus a predstavitelia Konferencie biskupov Slovenska. Za Spoločnosť Prometheus viedol rokovania jej predseda PhDr. Roman Hradecký a za biskupskú konferenciu spišský diecézny biskup Mons. František Tondra. Hlavným bodom rozhovorov bola otázka odluky cirkvi od štátu, ktorú požaduje Spoločnosť Prometheus.

Obe strany sa zhodli na tom, že odluka je potrebná a nevyhnutná. Zástupcovia cirkvi však žiadali Spoločnosť Prometheus aby ustúpila z požiadavky realizovať odluku ešte do konca funkčného obdobia súčasnej vlády Róberta Fica. Cirkev podľa jej predstaviteľov nie je ešte pripravená na takúto „perestrojku“ ale robí všetky kroky k tomu, aby k odluke došlo najneskôr do roku 2015.

Podľa vyjadrenia jedného z účastníkov stretnutia cirkev na Slovensku údajne nepodporuje pápeža v jeho ťažení proti používaniu kondómov a pripravuje k tomu vlastné vyhlásenie. Spoločnosť Prometheus po skončení oficiálnych rokovaní deklarovala ochotu uznať historickú existenciu Ježiša Krista, nakoľko to potvrdzujú aj interné výskumy Spoločnosti Prometheus.

Rokovania sa uskutočnili v priateľskej atmosfére a účastníci na záver schválili harmonogram pravidelného stretávania oboch zúčastnených strán do roku 2015.

Náboženské obcikávanie územia

2009-03-11T20:48:00.003+01:00

Jednou z inštinktívnych potrieb v živočíšnej ríši je značene územia. Napríklad taký psík sa vyciká na viacerých miestach pozemku, ktorý považuje za svoj a ak do tohto územia vkročí niekto cudzí, bude na neho vedený útok s cieľom podriadiť si ho, alebo z územia vytlačiť. Ľudia však po odpútaní zo zvieracej ríše našli vhodnejšie metódy, ktoré nahradili intenzívne telesné pachy aj preto, že v evolučnom procese stratili schopnosť identifikovať čuchom svoj vlastný smrad. Najznámejšia metóda je postavenie plota. Štáty v tejto súvislosti inštinktívne značia svoje územia vytýčením hraníc.

RKC prešťala všetkých– používa kríže, ktoré sú univerzálne. Môžu byť nástrojom obrany, či útoku, symbolom lásky aj výstrahy, ale predovšetkým nahradili primitívny spôsob značenia územia obcikaním. Je to skutočne výborná metóda a cirkev ju využíva prebohato. Veď uznajte, akým močom by sa značilo územie cirkvi a keby sa aj našiel vhodný nebolo by to nič platné, ľudský čuch je mizerný a napríklad taký mohamedán by určite nerozoznal, že sa nachádza na mieste obcikanom rímskokatolíckou cirkvou.

Preto sa začali (predovšetkým v súčasnosti) stavať kríže nevídaných rozmerov. Akoby o preteky, kto a kde postaví väčší – trochu to pripomína chlapčenské súboje o to, kto ho má väčší ... ale to je už o inom inštinkte. Nuž a tak vám dnes môžu postaviť krížisko ako svet v meste, ale všetci a všade ho aj tak neuvidia – nezacítia pach cirkvi. Preto sa kríže sťahujú na kopce a končiare hôr. Keď sa postaví takýto kríž nad mestom hneď je každému jasné, kto je tu pánom. Ak ste žid, ateista, alebo hoci budhista, kríž nad mestom vám jasne hovorí, že ste na území, ktoré si obcikala cirkev svätá katolícka a vy sa máte podriadiť ak tu nechcete byť trpený ako votrelec.

Tak Vám pánboh pomáhaj.

Em Twein

Humanisti v slovenských médiách

2009-03-01T18:20:00.004+01:00

Uplynulé dni sa na humanistov, ateistov, agnostikov a vôbec ľudí bez osobného vzťahu k náboženstvu trochu akoby usmialo šťastie a zosypali netradičné informácie, ktoré narušili obvyklý prúd politických, bulvárnych, tragických a samozrejme náboženských tém. Do dvoch celoslovenských médií sa dostala aj téma ateizmus a humanizmus.

V časopise Žurnál dostala priestor téma ateizmus a slovenskí ateisti. Ak nebudeme myslieť na to, že text bol doplnený veľkými fotografiami a v úvode témy dokonca na celé dve strany, musíme ako ateisti povedať „pánboh zaplať“ aj za tých päť strán a snahu opísať veci objektíve, čo je zásluha autora článku Mariána Repu, ale treba povedať, že aj propagátora myšlienok humanizmu Rastislava Škodu s ktorým autor urobil rozhovor o živote ateistov na Slovenku.

V týždenníku Slovo zas „dostal slovo“ Eduard Chmelár a na neveľkom priestore, ale dokonca na pokračovanie obhajuje humanistov. V deviatom čísle Slova, v treťom pokračovaní s názvom Radosť svetáka hovorí o tom, že „skutočne sekulárny postoj by sa nemal vyčerpávať v ustavičnom boji s teizmom (i keď to neznamená, že bude ľahostajný k náboženským bludom)“. Sú to „sväté slová“ od človeka, ktorý sa „nepovažuje sa za vysloveného ateistu“ ako sa sám priznal na svojom blogu, ktorý uzavrel koncom minulého roka s uvedením presvedčivých argumentov, prečo to nemá zmysel, aj keď si myslíme, že je to škoda.

Tak si teda budeme pamätať dve slovenské periodiká, ktoré sa neboja dať priestor téme, ktorá by u nás mala byť okrajovou, i keď v skutočnosti nie je, napriek tomu, že mnohí, najmä cirkevní predstavitelia by si to želali. Dúfajme, že v budúcnosti bude podobných článkov a textov viac. Dúfajme, že i ďalšie nezávislé slovenské média dajú v budúcnosti priestor slovenským humanistom, ateistom, a iným, ktorí budú hovoriť o tom ...istom – o tom, že život človeka má zmysel, že človek je morálnym „zvieraťom“ aj bez nutnosti viery v bohov.

Dôvod k častejšiemu pripomínaniu Darwina

2009-02-12T18:52:00.007+01:00

Dnes som sa rozprával s jednou mladou dámou, (budem netaktný, prezradím vek – 30 ročnou) ohľadom na googli vystaveného obrázku k 200 ročnici narodenia Darwina, a v tejto súvislosti sa priznala, že ani netuší kto to je. Dal som niekoľko pomocných otázok - nezabralo. Tak som rozhovor otočil na vieru - je evanjelička. Na navádzaciu otázku, či vie, že podľa jej náboženstva človeka stvoril Boh súhlasne prikývla, ale z ďalšieho rozhovoru som zistil, že ani o tom „svojom“ náboženstve nevie takmer nič. Po chvíli sme sa vrátili k Darwinovi. Ukázalo sa, že o vývoji druhov čosi tuší, ale že o tom vieme vďaka Darwinovi sa ani potom nerozpamätala. Priznám sa, že ako humanista - ateista som z toho nemal veľkú radosť, a nemal by ju ani pán farár, ak by bol pri našom rozhovore. Potešilo ma, že v porovnaní s náboženstvom nie sme na tom horšie ako cirkev, aj keď tá má svoje propagandistické nástroje, metódy, peniaze a ľudí. Zároveň som sa uistil, že vedomosti národa sú chabé a pochopil som, že v duchu príslovia: „Opakovanie matka múdrosti“ treba evolúciu a Darwina pripomínať častejšie, ako raz v roku.

Trochu netradične, ale k veci pripomínajú Darwina svojim obrázkom (nižšie) Richard Wiseman a Rob Jenkins. Obrázok je z Wisemanovho blogu.

Na obrázku sú dve opice. Pozerajte sa asi 30 sekúnd sústredene do stredu obrázka, potom sa pozrite na bielu stenu, alebo väčšiu bielu plochu a žmurkajte. Opice sa zmenia na perfektný obrázok Darwina.

Pre znalcov aj tých čo netušia, pre priaznivcov i oponentov uvádzam ešte niekoľko prepojení k aktuálnej téme: O nekončiacich sporoch o Darwina u nás i v zahraničí, ako spomínať na Darwina, pohľad na Darwina očami a vedomosťami profesora Fedora Čiampora, stránku venovanú výročiu narodenia Ch. Darwina v angličtine a nemožno zabudnúť na stránku R. Dawkinsa, ktorá je špeciálne venovaná tejto téme.

Prajem pekný Darwinov deň a všetky nasledujúce.

Aj mŕtvych naženú do katolíckeho košiara

2009-01-19T21:10:00.008+01:00

Bezohľadnosť katolíckych aktivistov, bez ohľadu na to či sú to predstavitelia cirkevnej hierarchie, alebo radoví katolícki fundamentalisti nemá hraníc. Ukážkou je inštalácia krížov na pamätných miestach bojov druhej svetovej vojny. Koncom minulého roka na to upozornil prezidentský kandidát PhDr. Milan Sidor CSc. v rozhovore pre české Haló noviny keď reagoval na otázku o pamätníku na Dukle:

„Poviem vám niečo, čo Česi nevedia, ale myslím si, že by mali vedieť. Všetci si pamätáme, že na každom pomníku bolo meno, text a červená hviezda. Červená hviezda bola symbolom, pod ktorým vojaci bojovali, bez ohľadu na národnosť a náboženstvo. Nebojovali tam len katolíci, pravoslávni, ale aj židia a ateisti. Stalo sa niečo neuveriteľne bezcitné a to bez súhlasu ich najbližších. Hviezdy boli odtrhnuté a na pomníky bol umiestnený drevený kríž. Pritom podľa mien bolo zrejmé, že ide o židov alebo príslušníkov stredoázijských národov. Pod vplyvom religióznej vlny bol vlastne každý mŕtvy pokatoličtený. Pritom nikto z nich nešiel bojovať ani umierať pod symbolom kríža.“ (Celý text rozhovoru si môžete prečítať na stránke Halo novín.)

To o čom hovorí Sidor však nie je ojedinelý prípad. Podobné besnenie sa udialo na symbolickom partizánskom cintoríne pod Roháčmi na Orave. Takto jednoducho a bezohľadne začlenili všetkých do katolíckej cirkvi.

Aktéri iste majú len tie „najčestnejšie“ úmysly, podobne ako sa zvykne hovoriť, že moslim ktorý zabije neveriaceho psa mu vlastne pomáha dostať sa do moslimského neba. Pravda, stavanie krížov nie je vražda, ale nehorázna bezohľadnosť k mŕtvym i pozostalým. Svoj hlas na protest by mali pozdvihnúť aspoň ľudia zo Zväzu protifašistických bojovníkov, alebo že by o tom nevedeli? Minimálne o tej Dukle je to však všeobecne známe.

Spoločnosť Prometheus

PF 2009

2008-12-31T16:00:00.002+01:00

Mier, lásku a dôstojný život v novom roku 2009 prajeme všetkým. Veríme, že k tomu prispejú dobrí ľudia bez ohľadu na rasu, farbu, pohlavie, vzdelanie, náboženskú i politickú príslušnosť. Urobme všetko pre to, aby ľudské zlo nevíťazilo nad ľudským dobrom!

Tešíme sa na stretnutia s Vami v novom roku 2009 na tomto blogu i na stránke Spoločnosti Prometheus.

S úctou Spoločnosť PROMETHEUS

Informácia - upozornenie!

2008-12-18T22:11:00.005+01:00

Vážení návštevníci nášho blogu Prometheus,

ďakujeme Vám za vernosť a chceme Vás informovať, že sa mení adresa oficiálnej internetovej stránky Spoločnosti Prometheus.

Nová adresa je http://prometheus.unas.cz a bude sa Vám ľahšie pamätať. Do adresného okna prehliadača stačí napisať: www.prometheus.unas.cz ba aj úplne jednoducho: prometheus.unas.cz.

Doterajšia adresa pravdepodobne čoskoro zanikne. Ešte to nie je definitívne, čakáme informácie od správcov servera.

Radi sa s Vami stretávame na tomto blogu a ďakujeme za každý Váš komentár, ktorý nám k príspevkom napíšte. Zároveň Vás pozývame aj na návštevu našej oficiálnej stánky a odteraz už na novej adrese, ktorá je uvedená vyššie.

PhDr. Roman Hradecký
Predseda Spoločnosti Prometheus

Zomrel ruský pápež

2008-12-10T19:10:00.003+01:00

5. decembra zomrel 15. patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Alexij II. Vlastným menom Alexej Ridiger. Pikantné na jeho osobe bola skutočnosť, že bol spolupracovníkom KGB. Dobre vychádzal s predstaviteľmi moci, ktorí po neúspešnej perestrojke v ZSSR nabrali smer na spoluprácu s cirkvou. To sa týka aj oboch posledných prezidentov Putina a Medvedeva. Títo nie sú v skutočnosti takí horliví pravoslávni veriaci, ako sa tvária, ale uvedomujú si, že nemôžu isť proti cirkvi, ak chcú získať hlasy veriacich a podporu cirkvi, aby mohli realizovať svoje zámery na rozvoj Ruska po rozpade ZSSR, ak ho chcú vytiahnuť z blata do ktorého padlo vďaka politike Gorbačova a Jelcina.

Prezident Medvedev vyhlásil na deň pohrebu Alexija II. štátny smútok na čo negatívne reagoval vo svojom blogu známy ruský dizajnér Artemij Lebedev. Označil takýto prístup za klerikálne besnenie a pripomenul, že v prípade smrti najvyšších predstaviteľov iných náboženstiev štát, ktorý sa tvári ako neideologický a svetský, takto nepostupoval. „Považujem celoruský smútok kvôli úmrtiu a pochovávaniu cirkevného náčelníka za urážlivý, uráža to moje ateistické cítenie.“ Napísal Lebedev a k textu pripojil obrázok patriarchu od iného blogera pod ktorým je napísané: Nečakane povolalo náčelníctvo.

Tento mierny individuálny protest vyvolal búrlivú reakciu medzi poslancami ruského parlamentu, predstaviteľmi pravoslávnej cirkvi a ďalšími všeobecne známejšími osobnosťami. Niektorí dokonca začali volať po potrestaní opovážlivca, čo len podčiarkuje stupeň klerikalizácie súčasného Ruska. Lebedev na to v ďalšom príspevku uviedol niektoré citáty svojich kritikov, ktorí sa postavili na stranu cirkvi a napísal: „Ešte pred nejakými 25 rokmi by za také slova, na ochranu cirkvi, každého autora citátov vyhnali zo strany. A dnes je u nás náboženstvo ľubovôňa a požehnanie...“ Pre tých čo si môžu myslieť, že Lebedev je starý komunista treba vedieť, že je to mladý 30-ročný podnikateľ, ktorý sám tvorí a zároveň vlastní dizajnerské štúdio. Nikdy nebol komunistom a ku komunizmu sa stavia kriticky.

Otravní agenti pravdy a lásky

2008-11-24T22:07:00.007+01:00

Kto už len môže milovať reklamu? Malé deti, reklamné agentúry a výrobcovia, ktorí potrebujú predať svoje obyčajné výrobky, ako zázračné. Väčšine ľudí ide reklama na nervy a hľadajú všetky možné cesty ako sa jej vyhnúť, zbaviť, nepočuť, nevidieť...

Existuje však ešte jedna zvláštna skupina, ktorá miluje reklamu a tlačí informácie o svojej výnimočnosti a nenahraditeľnosti (predovšetkým v oblasti morálky) všade, kde len to je možné. Je to rímskokatolícka cirkev – jej pyramídová hierarchia, platení ideológovia-apologéti a časť radových veriacich všetkých vekových kategórií, ktorí cítia potrebu nás ostatných poučiť o správnej viere a priviesť na cestu spásy.

Ani ja nemám rád reklamu, preto sú mi Svedkovia Jehovovi milší ako rímskokatolícka cirkev. Svedkovia Jehovovi vás oslovia na ulici, ale vy si ich nemusíte všímať a idete ďalej. Ak vám zazvonia pri dverách bytu nemusíte otvoriť, alebo im slušne poďakujete a oni odídu. Prípadne si od nich zoberiete zadarmo Prebuďte sa, kde sa môžete dočítať o histórii metra, pestovaní banánov, a iných zaujímavostiach, aké určite nenájdete v platených Katolíckych novinách.

Rímskokatolíckej cirkvi sa nezbavíte! Jej otravná reklama je všade: v malých - regionálnych aj veľkých - celoštátnych novinách, v rozhlase aj v televízii, na bilbordoch aj pri štátnych ceremóniách, pri kladení základných kameňov, pri otváraní školského roka, či nového úseku štátnej cesty. Už sa bojím, že jedného dňa vyskočí na mňa z chladničky, keď si pôjdem zobrať dobré chladené pivo, ktoré si chcem vypiť aby som sa vyhol reklame v televízii.

Em Twein

Slovenská Matka Tereza nenarodených

2008-11-02T23:21:00.002+01:00

Ing. Jana Tutková chce pomáhať, podľa nej „najchudobnejším z chudobných“ – embryám, ktorým je údajne zima a sú v tme. Pani inžinierka zrejme nevie, že embryá v mamičkinom brušku sú v tepľúčku a je im tam dobre. Oveľa lepšie ako deťom, ktoré sa narodia do skutočnej chudoby. V chudobe umierajú od hladu, smädu, či ľahko liečiteľných chorôb, na ktoré ich rodiny nemajú peniaze.

Voľakedy pani inžinierka tušila, čo je to chudoba, lebo ako sama o sebe tvrdí: „... sa vrátila na Slovensko s predsavzatím budovať sieť mimovládnych rozvojových organizácií, ktoré by používali prostriedky európskych daňových poplatníkov na projekty kvalitného vzdelávania pre chudobné krajiny.“ To jej však vydržalo len dva roky. Nuž, bojovať so skutočnou chudobou je ťažšie ako s vymyslenou, a človek sa navyše ani nedostane do pozornosti médií.

Mala však šťastie, stretla Grega a Luisu, ktorí majú peniaze. Nemajú peniaze na narodené, chudobné deti v Amerike, Afrike, či inde vo svete, ale chcú nastoliť spravodlivosť pre nenarodené deti (Čert ber práva žien - matiek.). Na boj proti interrupciám v Európe radi prispejú. Tak sa pani inžinierka stala riaditeľkou, či presnejšie vedením CBR Europe, čo nie je zlý džob. Nepomáha síce vzdelávať v chudobných krajinách, ale robí verejné vzdelávanie o realite potratu na kresťanskom a bohabojnom Slovensku.

Pani inžinierka bojuje udatne ako Don Quijote proti dôsledkom a nie proti príčine. Má blízko k Bohu, ktorý je však ďaleko, aby ho požiadala o pomoc, aj keď sa k nemu určite modlí. Oveľa bližšie má k pápežovi, ktorého by mohla poprosiť, aby už nestál v čele náboženského boja proti používaniu antikoncepcie. Ale pani inžinierka vie, že ten by ju nepočúval. A tak nám rastie slovenská Matka Tereza nenarodených, ktorá si zrejme uvedomuje, že jej tikajú biologické hodiny, preto, ako sama hovorí „sníva, že jedného dňa adoptuje pár embryí“.

Em Twein

Ateistická kampaň

2008-10-22T22:14:00.004+02:00

Britská humanistická spoločnosť pripravuje v Londýne vizuálnu ateistickú kampaň počas ktorej chce širokej verejnosti poskytnúť iný pohľad, protiváhu k obrovskému množstvu všetkých foriem reklamy propagujúcej náboženstvo.

Na Londýnskych autobusoch sa objavia nápisy: „Nijaký boh pravdepodobne neexistuje. Prestaňte sa báť a užívajte si život.“ Kampaň bude podľa Richarda Dawkinsa, známeho anglického evolučného biológa, týmto sloganom nabádať ľudí k premýšľaniu, nakoľko premýšľanie je podľa Dawkinsa prekliatím pre náboženstvo.

Informácie o pripravovanej aktivite sa objavili aj v slovenských médiách a môžete si o nich prečítať v internetovom vydaní Pravdy i v ďalšom médiu – SME tiež na internete. Obsiahlejšia informácia je na stránke guardian.co.uk a podrobnosti, vrátane obrázkov sloganu, fotografie autobusu so sloganom a fotografii aktérov – tvorcov kampane – ateistov Ariane Sherine (spisovateľka) a Jon Worth (politický bloger) nájdete na stránke atheistcampaign.org. Stránka pre záujemcov o podporu kampane aj s menami doterajších darcov má adresu: http://www.justgiving.com/atheistbus

Hádanka nielen pre veriacich:Ktorý pápež bol pirátom?

2008-10-19T20:43:00.006+02:00

Na pápežskom stolci sedeli rôzne osobnosti a „osobnosti“. Dnes známy oficiálny zoznam pápežov, ktorý možno vidieť aj vo Vatikáne, v Bazilike sv. Petra, je prečistený a veľa „osobnosti“ z neho odstránili z rôznych dôvodov.

O mnohých pápežoch nie je známe takmer nič a javia sa skôr vymyslenými legendami, ako skutočnými osobami na Petrovom stolci. Napríklad údajná pápežka Jana. Iní sú dostatočne známi a neodškriepiteľní, ale cirkev o nich taktne mlčí.

Ak máte záujem môžete si vyskúšať svoje vedomosti z histórie cirkvi. Odpovedzte na otázku ktorá je uvedená v titulku, ale pre istotu ju opakujeme: Ktorý z pápežov v rímskokatolíckej cirkvi bol pirátom? Ako pomôcku uvádzame, že hľadať treba v 15. storočí.

Odpovede môžete písať do komentárov k tomuto textu alebo zasielať elektronickou poštou na e-mail: secular@pobox.sk. Odpoveď na hádanku uverejníme na tomto mieste a výhercu, ktorý správne odpovie odmeníme zaujímavou knihou. V prípade viacerých správnych odpovedí výhercu vylosujeme. Nakoľko odpovede môžu byť aj anonymné, ak máte záujem o výhru uveďte aj svoj e-mail, aby sme mohli s vami komunikovať, kam máme výhru zaslať.

11.11.2008
Odpoveď na našu hádanku:
Baltasaro Cossa, ktorý sa stal pápežom Janom XXIII. bol bývalým neapolským pirátom a ukázalo sa že aj po vstupe na pápežský trón naďalej ostal pirátom. Bojoval s neapolským kráľom, okrádal a zabíjal pokojné obyvateľstvo. Na koncile v Kostnici sa zriekol pápežskej hodnosti a utiekol aby unikol pred trestom, ktorý koncil vyriekol. Neskôr bol zadržaný a uväznený (1415) a prepustený v roku 1418 po zaplatení 38 tisíc florinov. Napriek všetkým predchádzajúcim „dobrým skutkom“ bol menovaný za kardinála a stal sa tuskulánskym biskupom. Po smrti mu „vďačná cirkev“ a rodina Mediciovcov postavili pomník vo Florencii.

Víťazom našej hádanky sa stal „filip„, ktorý odpovedal ako prvý a zároveň najpresnejšie, najkomplexnejšie zo všetkých, ktorí zaslali svoju odpoveď. Preukázal tým tiež, že na internete je naozaj všetko. Jeho odpoveď je v komentároch k hádanke. Odmenu za hádanku sme už odoslali. Dúfame, že sa jej „filip„ potešil a že má na prelome rokov 2008-2009 čas na čítanie zaslanej literatúry :-)

Bravo BeBa! - Poklona veriacej

2008-09-30T20:43:00.004+02:00

Zvykne sa hovoriť: Dávaj pozor na to kto ťa chváli. Preto sa obavám, že moje Bravo! pre Alžbetu Patayovú, blogerku na blogu SME bude v očiach iných veriacich vyzerať ako argument, že to čo píše určite nie je dobré pre cirkev, keď ju chváli aj ateistický blog.

Na BeBin blog som natrafil náhodou. Zaujali ma Detské hlášky z kostola aj mimo neho a preto som si pozrel viacero príspevkov. Podotýkam, že som nečítal všetky a niektoré tiež len zbežne. Ak sú všetky také ako tie ktoré som čítal, musím povedať že BeBin pohľad na život je skvelý, optimistický a viera je jej presvedčením, ktoré nevnucuje ostatným.

Využíva svoje právo a vychováva svoje deti tak, ako to považuje za správne. Nemá problémy s objektívnym pohľadom na otázku interrupcii, chápe čo je to manipulácia médiami a neodkladá svoje deti k televízoru. Nehanbí sa dojčiť dieťa na verejnosti! Moderná emancipovaná a sebavedomá žena.

Tak v mojej predstave vyzerá úprimný, veriaci človek, na rozdiel od bigotných fanatikov, ktorí by najradšej všetkých navliekli do jedného vreca. Aj keď je popri náboženstve určite dosť vecí, pri ktorých by sme mali rozdielne pohľady a názory, dokázali by sme sa o nich porozprávať s pochopením. Bravo BeBa! Želám vám v živote veľa šťastia.

A tak si tu sviatkujeme

2008-09-15T21:18:00.003+02:00

Žijeme v „slobodnom demokratickom štáte, ktorý neovláda žiadna ideológia“. Výborne, tak prečo potom máme štátny sviatok Sedembolestnej Panny Márie? Kresťanstvo je predsa najflagrantnejší príklad ideológie. Na Slovensku je to tak! – vysvetlí všetko „klasik“

Karta sa otočila, voľakedy museli kresťania oslavovať s komunistami VOSR, (vysvetlenie tým čo nevedia, alebo zabudli: Veľká októbrová socialistická revolúcia – 1917) tak nech teraz komunisti, bývalí aj súčasní, a s nimi (keď sa rúbe drevo lietajú triesky – vysvetlí iný klasik) judaisti, muslimovia, budhisti, ateisti a všetci čo nevyznávajú kresťanskú katolícku vieru - na revanš - oslavujú s RKC! Nie sme ako oni...

A tradície pokračujú, z médií sa dozvedáme že : ...cirkev prežíva Rok svätého Pavla, v ktorom sú okrem farských chrámov určené aj štyri pútnické miesta, kde sa dajú získať plnomocné odpustky. Je to kresťanská forma bonusu pre veriacich, niečo na spôsob moderných vernostných kariet v obchodných reťazcoch. Kto má chuť, môže získať bonus. Je to pokrok, už sa nekupujú za peniaze ako voľakedy, ale zadarmo to nie je.

Nuž a počas sviatkov sa sem tam dozvieme múdrosť, ktorá sa zíde veriacim i neveriacim. Arcibiskup Zvolenský, (teda bratislavský, ktorý sa volá Zvolenský) povedal v Šaštíne, že televíziu by sme nemali pozerať viac ako dve hodiny denne. Svätá pravda! Majitelia televízii na Slovensku sa však nemusia obávať, veriaci biskupa nepočúvnu a ak by počúvli tí ostatní, potom sledovanosť pri vysokom počte veriacich aj tak nepoklesne.

Em Twein

10. výročie Zošitov humanistov (ZH)

2008-09-02T23:00:00.003+02:00

V týchto dňoch odišlo do distribúcie septembrové číslo ZH s poradovým číslom 72. Práve na desiate výročie vydávania tohto skvelého dvojmesačného periodika s podtitulom: Proti vojnám. Proti náboženstvám. Proti kapitalizmu. (ZH vychádzajú od jesene 1998.)

ZH - Rasťa Škodu, ktorý sa rozhodol priblížiť slovenskému mysliacemu čitateľovi zahraničnú tlač a ukázať svet pod iným zorným uhlom ako naše „nezávisle“ MM, (čítaj manipulatívne média) sa predávajú za socialistické ceny a môže si ich dovoliť kúpiť každý, (aj dôchodca). Ak ste tak dosiaľ neurobili, či snáď ani neviete že také niečo existuje, potom navštívte ich stránku, (link je uvedený nižšie) kde sa dozviete viac.

Osobne ma v najnovšom čísle zaujali všetky uverejnené články, ale špeciálne esej čínskeho disidenta Wan Runnana Prečo čínski komunisti, ešte nie sú odsúdení na zánik? Nájdete tam staručký ale aj na dnešnú dobu aktuálny text Alberta Einsteina Prečo socializmus? A na pokračovanie sú uverejnené kapitoly 7 a 8 z knihy Stephena Lawa Boj o myslenie deti. Viac si už vyhľadajte a prečítajte priamo v ZH č. 72.

A to najdôležitejšie nakoniec: ZOŠITY HUMANISTOV sú už dostupné na internete - majú vlastnú stránku. Blahoželáme!

Aj cirkev je bezmocná

2008-08-09T22:27:00.004+02:00

Mnohí „bezbožníci“ sa priznávajú k pocitu bezradnosti, keď zistia opäť a možno už po stý raz, že žiadne rozumné argumenty, pokus racionálne hovoriť s veriacimi ľuďmi neprináša nijaké výsledky. Nie sú ochotní ani zapochybovať a to aj napriek tomu, že niektorí peklo považujú za výmysel cirkvi a iným môže byť pápež ukradnutý... ale Boh je istý, večný, všemohúci...

„Bezbožníci“! Neklesajte na duchu. Viera je slepá a táto sleposť viery rozčuľuje aj cirkevnú hierarchiu od kaplána po pápeža ale nemôžu si pomôcť. Ich teší viera veriacich v poveru, vďaka ktorej poberajú svoje platy ale znepokojuje ich viera ovečiek v iné povery. Jednou z takých vier - povier je viera v pravdivosť astrológie. Viera pevná, neotrasiteľná...

Cirkev počas celej svoje histórie bojovala s inými poverami, aby upevňovala vieru v tú jednu, jedinú, vďaka ktorej si cirkevní potentáti môžu vypásať svoje brušká. Dnes už ich netrápia povery typu mačka cez cestu - stretne ťa nešťastie. Ale viera v pravdivosť astrológie im hýbe žlčou. Bojujú proti tomuto predsudku všetkými silami veriaci vedci, i „vedci“ teológovia ale márne. Národ si ďalej verí v svoje povery. Národu sa to tak páči...

Nuž teda milí „bezbožníci“ neklesajte na duchu, veriaci veria v kadečo. Ak by verili už len v to jedno jediné – cirkev svätú všeobecnú, či ako sa teraz označuje ta jediná pravoverná, bolo by to možno alarmujúce. Pobavte sa pre potešenie a zábavu s veriacimi o ich vierach a ak sa chcete vyzbrojiť pomôžte si takými užitočnými zdrojmi, ako Kapišinského Niekoľko viet o astrológii, či Heřtových 33 argumentov proti astrológii v spravodaji Sisyfos 2/2008 na strane 9. Predtým však odporúčam overiť si v horoskope, či je na to vhodný čas :-)

Em Twein

O potrebe vystúpenia z ilegality a spájania sa

2008-06-29T21:44:00.002+02:00

Medzi ateistami, humanistami, agnostikmi a ďalšími ľuďmi, ktorí rôzne označujú svoj nenáboženský svetonázor akosi neexistuje pocit potreby organizovať sa, spájať sily na svoju obranu proti klerikalizmu, tlaku cirkví, cirkevnej hierarchie a jej prisluhovačov vrátane politikov. Existuje zrejme viacero dôvodov prečo je to tak.

Jeden z možných dôvodov je, že medzi ľuďmi bez náboženského svetonázoru sú pravičiari i ľavičiari a tieto dva pohľady na usporiadanie spoločnosti sú také protikladné, že prekážajú tomu aby sa v oblasti postoja voči náboženstvu tieto dve skupiny dokázali zjednotiť.

Tlak sa však zvyšuje a mnohí sa začínajú zamýšľať nad potrebou takéhoto spájania. Jedným z nich je aj americký filozof Daniel Clement Dennett, ktorý vo svojej eseji Kategória – Brajti napísal:

„Ako dospelý, ženatý, finančne zabezpečený beloch nemám vo zvyku hlásiť sa za člena akejkoľvek menšiny v očakávaní, že mi ako protislužbu poskytne ochranu. Vždy som si myslel, že ak je v našej spoločnosti vôbec niekto „na koni“ sú to ľudia ako ja. Teraz cítim, že začína byť horúco, a hoci to zatiaľ nie je nepríjemné, uvedomil som si, že je čas biť na poplach.“

Skutočnosť, že ľudia bez náboženského svetonázoru sa často boja vyjadriť svoj pohľad na svet – na rozdiel od veriacich, ktorí sa svojou vierou neraz až chvastajú – neochota spájať sa a brániť svoje záujmy sú jednou z príčin súčasného rozmachu cirkví a jej snahy ovplyvňovať verejný život podľa svojich náboženských predstáv a hodnôt.

Tradícia pečenia moriaka a tradícia viery v Boha

2008-06-10T21:19:00.005+02:00

Autor použitej ilustratívnej fotografie: Jaro Nemčok © nemcok.sk

Je nad slnko jasnejšie, že v katolíckej rodine nevyrastie moslim, rovnako ako v moslimskej rodine nevychovajú katolíka. Viera v bohov je rodinná a spoločenská tradícia. Jej skutočné dôvody sú zahmlené vzdialenou minulosťou. Je to trochu ako v príbehu o pečení tradičného amerického moriaka.

Mladá Američanka sa chystá piecť sviatočného moriaka, vyberie ho z igelitového obalu a vloží do rúry. Pozoruje ju pri tom svokra, ktorá je na návšteve a hneď začne rozdávať rady:
– Takto sa moriak nepečie miláčik, najskôr musíš odrezať krídla a stehná.
Mladá Američanka sa čuduje:
– A to už prečo?
– Lebo tak sa má správne piecť tradičný americký moriak, – odvetí svokra. – Tak ho piekla moja mama aj stará mama. Tak je to správne.
Nevesta sa však stále pýta na dôvody a preto na vyjasnenie zavolajú svokrinu mamu. Lenže tá odpovedá v podobnom duchu ako svokra. Nakoniec to skúsia ešte u svokrinej starej mamy, ktorá im prezradí tajomstvo rodinnej tradície:
– Nuž viete, keď sme sa s Johnom zobrali mali sme takú malú rúru na pečenie, že sa do nej moriak nepomestil, preto sme vždy museli stehná a krídla odrezať.

Nuž tak je to s tradíciami, vrátane tradičnej náboženskej viery. Ak sa dôsledne pátra, možno sa dopátrať k dôvodom. V prípade náboženskej viery však už nemáme možnosť zavolať dávnym predkom, ktorí by nám vniesli viacej svetla do tejto tradície. Preto aj keď dnes už máme dostatočne veľkú rúru, mnohí ešte stále pečú tradičného náboženského moriaka.

Em Twein

List poslancom Národnej rady SRk návrhu školského zákona

2008-05-13T21:24:00.005+02:00

V Bratislave 1. mája 2008

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

dovoľte mi, aby som Vám predložil na prečítanie a zamyslenie reč veľkého francúzskeho spisovateľa Victora Huga, liberálneho poslanca francúzskeho parlamentu, pri prerokúvaní návrhu školského zákona 15. januára 1850. Kedysi ho mali aj Slováci veľmi radi, lebo jeho láska k chudobným im bola blízka.

Pomery sa zmenili, často k lepšiemu; v našich končinách bieda už nie je taká strašná, ako bývala za jeho čias. No nie natoľko, aby stratila platnosť jeho oduševnená výstraha pred ovládnutím školstva klerikálnou stranou a jej reprezentantmi – Hugo ich volá delegátmi biskupov.

Prosím a vyzývam Vás, aby ste dali do návrhu školského zákona, že ako má veriaca väčšina národa právo na náboženskú výchovu a cirkvami ovplyvňované školy, tak isto má aj neveriaca tretina národa ľudské právo na svetskú výchovu a svetské školy. Nech je Vám vzorom, napríklad, belgická ústava a jej články o školstve.

S prejavom úcty a prianím úspechu Vašej práci

Rastislav Škoda.

Doplňujúca informácia

Reč Victora Huga bola poslaná vo forme celého Zošitu humanistov číslo 70 na osobnú adresu každého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v jeho poslaneckom klube, a to so sprievodným listom ktorý tu uvádzame.

Na náklady s akciou spojené prispel osobitným darom Dr. Jozef Bobok z banskobystrického klubu Prometheus. Ak zareaguje niektorý poslanec vyplnením priloženej prihlášky za abonenta, bude to spomenuté v júlovom čísle ZH.

Reč Victora Huga uverejnil v plnom znení aj s komentárom z Wikipédie o jeho náboženstve týždenník SLOVO v dvojčísle 18-19 dňa 30. apríla 2008 na s. 10-11 a dalo ju aj na svoju web-stránku

Kto koho ohrozuje?

2008-04-20T17:27:00.003+02:00

Bacily kričia z celého hrdla: Antibiotiká nás ohrozujú, musíme pripraviť opatrenia proti tejto hrozbe! Tak by sa dala analogicky charakterizovať reakcia katolíckych biskupov na vývoj v modernej spoločnosti a teda aj na Slovensku.

Pluralitný sekularizmus vplýva na slovenskú spoločnosť a ničí jej kresťanské hodnoty. Zhodujú sa na tom biskup Žilinskej diecézy Tomáš Galis a spišský diecézny biskup František Tondra, ale niet pochybností, že túto tézu uznávajú aj ostatní predstavitelia katolíckej cirkvi na Slovensku. Vyjadrili to v súvislosti s pastoračným plánom katolíckej cirkvi na konferencii v Ružomberku.

Zaujímavé je, že vysoký stupeň religiozity v USA a samotní katolícki farári tiež ničia kresťanské hodnoty. Kto tomu neverí, nech si pozorne prečíta informácie o kajaní a priznaniach, ktoré musel urobiť súčasný rímsky papá počas svojho pobytu v Amerike v súvislosti s pedofilnými aférami.

V skutočnosti sú cirkvi, rakovinou, metastázujúcou vo väčšom čí menšom rozsahu v mnohých krajinách sveta. Chceli by rozhodovať o verejnom i súkromnom živote nie len svojich ovečiek ale aj ostatných členov spoločnosti, ktorí neveria na ich staroveké báchorky. To spoločnosť by mala kričať: Pozor duchovná rakovina! A mala by hľadať liek na túto nákazu.

Našťastie v európskych pomeroch sú to viaceré štáty a samotní poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sa nemienia poddať požiadavkám cirkevnej hierarchie a prijímajú rozhodnutia, ktoré zodpovedajú potrebám súčasnej spoločnosti a rešpektujú práva občana ženy, muža i dieťaťa.

Em Twein

Perestrojka cirkvi? Ani náhodou

2008-03-16T21:54:00.001+01:00

Pri sledovaní posledných aktivít súčasného pápeža človek môže nadobudnúť dojem, že katolícka cirkev začala perestrojku. Po smrti Jána Pavla II., ktorého by sme mohli prirovnať k Brežnevovi, Andropovovi a Černenkovi dokopy by mal Ratzinger analogicky byť niečím na podobu Gorbačova, ale je to len povrchné zdanie.

Pápež síce ohlásil bombastické až šokujúce zámery, ako napríklad rehabilitáciu Martina Luthera, ktorý bol exkomunikovaný z katolíckej cirkvi pápežom Levom X. v roku 1521, či postavenie sochy Galilea Galileiho, (ktorého takmer postihol podobný osud) priamo vo Vatikáne. Na druhej strane však podporuje vzdelávanie exorcistov a sám (podľa oficiálnych informácii z Vatikánu) sa touto aktivitou zaoberá. Zdanlivo modernistickým je vyhlasovanie nových smrteľných hriechov. V skutočnosti je to ale prejav stredovekých praktík, kedy cirkev bola „garantom“ spoločenských hodnôt, noriem, morálky.

Premaľovávanie fasády niektorými modernými prístupmi má vyvolať zdanie uvoľňovania za ktorým sa však reálne upevňuje totalita Vatikánu napríklad aj v podobe nových diecéz – zvyšovaním počtu pevne ovládaných nástrojov akými sú biskupi. K tomu pridajme médiá označované za boží dar, ktoré katolícka cirkev využíva na svoju apologetickú i politickú propagandu a rozširuje ich množstvo i formy, (na Slovensko po rádií Lumen prichádza televízia Lux).

Možno preto oprávnene urobiť záver, že katolícka cirkev je stará skostnatená štruktúra zodpovedajúca úrovni monarchistických režimov. Neprispôsobila sa v tomto zmysle ani kapitalizmu – nezaviedla reálne ani formálne demokratické procedúry – a jej modernizácia prebieha s obrovským meškaním za spoločenským vývojom v 21. storočí. Monarcha a jeho prisluhovači veľmi dobre vedia kam vedie perestrojka – k rozpadu ako v Rusku – a to poučení príkladom nechcú a nemôžu dopustiť. Jednoducho povedané realita potvrdzuje, že starého psa novým kúskom nenaučíš.

Koľko hlúpostí ešte ... vo výchove a vzdelávaní

2008-03-08T11:42:00.002+01:00

Ak človek načisto nestratil pamäť musí veľmi trpieť pri sledovaní vývoja našej spoločnosti v postnežnorevolučnom období, keď je svedkom ako vplyvní „mudrci“ likvidujú to čo sme roky budovali, čo nám závideli aj na bohatom Západe a o niekoľko rokov to opäť začíname budovať ako objav novej doby.

Jednou z oblastí, ktorá v novej dobe bola zásadne revidovaná bolo predškolské vzdelávanie. Najskôr prišlo odmietanie komunistického kolektivizmu a v tej súvislosti hromadné likvidovanie predškolských zariadení – materských škôl. Boli v tom zaangažovaní viacerí komunistobijci vrátane politikov KDH. Métou sa stala výchova doma – pri maminej sukni. Svojim dielom prispeli „ekonomickí experti“ i „skvelý“ vývoj ekonomiky, predovšetkým makroekonomických ukazovateľov, čo sa však akosi neprejavilo v ekonomike obcí a tie priam sériovo zatvárali a likvidovali materské školy.

Dnes človek s pamäťou trpí keď číta o tom ako švajčiarski vedci dokázali, že predškolská výchova je skvelá vec. Zistili totiž, že deti, ktoré chodili do materských škôl majú väčšiu šancu na lepšie vzdelanie a následne na lepšie zamestnanie ako tie, ktoré boli vychovávané v domácom prostredí. Ale vedia to aj v konzervatívnom Anglicku a v ďalších rozvinutých krajinách.

Naša stoosemdesiatročná tradícia predškolskej výchovy najskôr musela byť zabudnutá aby sme „objavili Ameriku“ a pod vplyvom kritiky zo Západu aj nášho revolučného vytriezvenia začali budovať takmer od nuly to čo tu bolo súčasťou bežného života. Ostáva len dúfať, že mnohé „nové“ trendy vo výchove ako sú napríklad aj waldorfské školstvo, či učenie deti doma, v rodine bez školskej dochádzky, ktoré rezonujú v určitých spoločenských kruhoch nedostanú najskôr široký priestor, aby sme ich o niekoľko rokov nemuseli trápne revidovať.

Na margo sporu Holováč verzus cirkev

2008-01-30T20:54:00.000+01:00

Autor knihy Tradičné kresťanské hodnoty, alebo asertivita naruby má iste svoje dôvody, prečo dohnal cirkev (dokonca dve) až k súdu. A súd zrejme tiež rozhodoval v rámci možností, ktoré mu dávajú zákony Slovenskej republiky pri rešpektovaní žaloby. Holováč žiadal anulovanie platnosti krstu a cirkevných sviatostí. Pravoslávni kňazi pred súdom tvrdili, že sviatosť krstu je nezmazateľná a že Holováč ich žiada o to, čo urobiť nemôžu.

Žalovať cirkev je na Slovensku veľmi neobvyklé a v slovenských pomeroch sa žalobca môže stať rýchlo predmetom posmechu. Zaujímavé je však niečo iné, a totiž skutočnosť, že krstom sa človek stáva nezmazateľne členom cirkvi a tak napriek svojmu prípadnému nesúhlasu je počítaný za ovečku, ktorá zvyšuje počet ovečiek v košiari.

Keďže cirkvi nevedú iný zoznam svojich členov, (aspoň verejne o tom nič nehovoria, ani ho nezverejňujú) je jediným dokladom o počte členov cirkvi zápis o krstení. Pri takomto postupe nikto netuší, koľko má ktorá cirkev skutočne členov. V zozname sa každý nachádza od pokrstenia až do úmrtia (aj to len v prípade, ak úmrtie niekto cirkvi oznámi). Bolo by preto vhodné tieto počty spresniť. A zdalo by sa, že nikto nemá dôvod byť proti, ale ukazuje sa že má. Kto? Nuž cirkev samotná.

Do sčítania ľudu v roku 2001 si síce cirkev (predovšetkým katolícka) presadila kolónku o vierovyznaní a malo to niekoľko dôvodov, ale ani jeden nebol o snahe pravdivo zistiť počet ovečiek. Jeden dôvod napríklad je, že katolícka cirkev chcela ukázať svoju početnú prevahu nad ostatnými cirkvami a cirkvičkami. Druhý, že takéto deklarovanie náboženského vyznania prinieslo politické body – niečo ako výkrik: Pozrite sme tu a sme silní! Neveriaci čušte, tu sme pánmi mi! Jednoducho povedané, za štátne peniaze sa spropagovala sila cirkví. Sú to však počty nespoľahlivé. Občan a jeho vyznanie nie je to isté, čo chladnička, ktorá mu stoji v kuchyni, či auto v garáži.

Ak by cirkev musela svoj početný stav preukázať na základe nejakých hodnoverných dokladov, napríklad počtom overených čestných prehlásení o príslušnosti k cirkvi predložených občanmi, až potom by nastal problém. Najskôr politický, potom ideologický a samozrejme aj organizačný... Keď si uvedomíme, že cirkev dostáva cca miliardu korún na svoju činnosť od štátu a pritom nikto nehovorí o efektivite (koľko farárov na koľko ovečiek...) je až zarážajúce ako sa hospodári s peniazmi štátu v tomto prípade. A nakoniec, prečo má štát platiť kazateľov pre milovníkov reliktných tradícii?

Dobrá a demokratická, ale nehumánna?

2008-01-17T21:35:00.000+01:00

Študent strednej školy napadol počas vyučovania spolužiaka a po vyučovaní v šatni pokračoval v mlátení rovesníka aj s takzvaným boxerom na ruke. Spolužiak ktorého poranil sa liečil 8 dní.

Dvaja školáci samovraždu. Jeden sa obesil, druhý skočil do výťahovej šachty.

Psychologička sa vyjadrila, že je to dané dobou, ktorá je ťažká a zlá. Jedni rodičia sú pracovne preťažení a nevenujú svojim deťom dostatok pozornosti, iní rodičia nemajú prácu a deti žijú v ťažkých rodinných podmienkach.

Minulý týždeň, a predminulý tiež, boli na Slovensku spáchané úkladné - niekým objednané a naplánované vraždy.

Cestujúci v mestskej hromadnej doprave sú znechutení, z toho, že bezdomovci, ktorí sa v nich vozia zapáchajú a cestovať v takýchto dopravných prostriedkoch sa poriadnym občanom nepáči.

...

Prečo sa v dobrej a demokratickej spoločnosti dejú dennodenne takéto smutné, a nehumánne udalosti?
Prečo v dobrej a demokratickej spoločnosti jedni ľudia objednávajú a iní vykonávajú úkladné vraždy?
Prečo sa v dobrej a demokratickej spoločnosti deti k sebe správajú horšie ako krvilačné šelmy?
Prečo v dobrej a demokratickej spoločnosti deti páchajú samovraždy?
Prečo v dobrej a demokratickej spoločnosti existujú bezdomovci?
Prečo v dobrej a demokratickej...?
...

A je to vôbec dobrá a demokratické spoločnosť???

EmTwein

Nebojte sa Bubákov!

2007-12-30T21:11:00.000+01:00

Deti veria na strašidlá a rôznych zlých Bubákov v pivnici alebo nejakom inom tmavom kúte domu, do ktorého ich obvykle sľubujú strčiť milujúci rodičia keď sú neposlušné. Práve v tomto detskom veku ich vystrašia aj dobrým Bubákom, ktorého sa spravidla nezbavia po celý život – tým Bubákom je Pánboh, Alah alebo nejaké iné transcendentálne stvorenie. Zaujímavé je, že neskôr v živote, až na výnimky, sa ľudia prestanú bubákov báť ale v toho jedného – dobrého, transcendentálneho väčšina verí až do smrti.

Ak dieťa verí v niečo, čo mu povedala autorita akou je napríklad rodič, verí tomu dovtedy, kým autorita sama zmení svoj názor. Pri Bubákoch je to bežné. Keď už sú deti dosť vystrašené a začínajú sa potme báť každého šuchnutia, nastupuje rodinné liečenie. Všetci sa snažia nešťastníkovi, ktorého si doma vyrobili svojimi pedagogickými schopnosťami, vyhnať Bubákov z hlavy slovami, otváraním dverí do oných obydlí zlých duchov, či rozsvecovaním svetiel, aby názorne ukázali, že tam v skutočnosti žiadny Bubák nie je. Len v prípade toho dobrého, transcendentálneho stále trvajú na svojom: Stvoril nás, miluje nás a keď budeme dobrí...

Zistiť pravdu o zlých bubákoch je jednoduché, každý si ju môže overiť sám, ak nájde odvahu a otvorí dvere za ktorými sa títo majú údajne skrývať. S dobrým Bubákom je to komplikovanejšie. Transcendentálny Bubák má jednu zvláštnosť – nie je známe kde sídli a tak sa nemožno presvedčiť o jeho existencii, či neexistencii. Ale nakoľko sú Bubáci „stvorenia“ ktoré každý stretáva iba v detskom veku, možno si urobiť všeobecný záver: Bubáci neexistujú a teda neexistuje ani ten transcendentálny, ktorý nás údajne miluje a keď budeme dobrí má pre nás tam kdesi hore pripravenú odmenu v podobe čistučkého, bielučkého, rozospievaného raja.

Je to tak, najneskôr v dospelosti všetci (až na výnimky) zisťujeme, že žiadni Bubáci neexistujú, že to všetko sú len naše strachy a povery, ktoré si prinášame z detstva a rozchádzame sa s nimi iba pomaly a bolestne. Rodičom preto odkazujeme: Nestrašte deti žiadnymi, ani transcendentálnymi Bubákmi a pre deti razíme humanistické heslo: Nebojte sa Bubákov!

EmTwein

Svetová prevaha neveriacich – matematický dôkaz

2007-12-18T20:56:00.000+01:00

(alebo bezbožná matematika)

Neveriacich vždy bolo a je stále viac (mimochodom ich počet rastie) než veriacich. Neveríte? Premýšľajme spolu: Existujú neveriaci, ktorí neveria v žiadneho boha, potom neveriaci kresťania – tí čo neveria v žiadneho boha, len v toho svojho – kresťanského. Neveriaci moslimovia – tí čo neveria v žiadneho boha len vo svojho Alaha a podobne budhistickí či iní neveriaci.

Poďme si to dokázať aj matematicky v podobe nasledovnej rovnice:

Suma NO + NK + ... Nn > Suma VK + VM + ... Vn

Rovnicu treba čítať takto:

SUMA NEVERIACICH, ktorí neveria v žiadneho boha + suma neveriacich, ktorí neveria v žiadneho boha okrem kresťanského + ... suma neveriacich, ktorí neveria v žiadneho boha okrem boha „n“ JE VÄČŠIA NEŽ SUMA VERIACICH v kresťanského boha + suma veriacich v moslimského boha + ... suma veriacich v boha „n“

Milý veriaci čitateľ, dôverujeme vaším matematickým schopnostiam a vieme, že vidíte to čo je zrejmé. Ale pre istotu predsa len... Keď už treba vykladať bohov, netreba zanedbávať výklad matematiky. Ak vám to ešte nedošlo a pýtate sa kde je ten dôkaz, potom čítajte dôkaz.

Nuž teda, podstata je v tom, že prevaha v prospech počtu neveriacich je reálna a neodškriepiteľná vďaka neveriacim, ktorí neveria v žiadneho boha. Na druhej strane rovnice, na strane veriacich totiž neexistuje taká skupina, ktorej členovia by verili vo všetkých bohov čo je podmienkou aby bolo možné vyvážiť obe strany rovnice.

A tak sme dokázali, že neveriacich je na zemeguli viac ako veriacich. Dokazuje to sedliacky rozum, racionálne uvažovanie i exaktná matematika. Čo dodať na záver? Hádam len toľko, že treba dôverovať vlastným zmyslom a schopnostiam, netreba sa utiekať k starovekým báchorkám židovsko-kresťanskej mytológie, ani žiadnym iným.

Dôkazy existencie Boha

2007-12-04T20:08:00.000+01:00

Dawkins nedokazuje, že nieto Boha. Vie, že to sa nedá. Ale vyvracia takzvané argumenty, majúce dokázať existenciu Boha, čo je neraz veľmi zábavné podujatie.

Napríklad štvrtý argument Tomáša Akvinského (z 13. storočia) sa nazýva argumentom zo stupňa. Existujú, vraví svätec, stupne cnosti alebo dokonalosti. Posúdenie je možné len porovnaním s maximom. No ľudia môžu byť aj dobrí, aj zlí, takže maximum dobroty nemôže spočívať v nás. Musí existovať nejaké iné maximum mimo nás, ktoré sa uzná za štandard dobroty a toto maximum nazývame Bohom.

„To že je argument?“ pohoršuje sa Dawkins. „Rovnako by ste mohli povedať, že ľudia sa líšia čo do intenzity svojho telesného pachu, ale ich pach môžeme porovnávať len s maximom predstaviteľného pachu, ktoré je mimo nás. Kdesi musí existovať smraďoch bez páru, a nazývame ho B .... Ak použijete stupňovanie v akomkoľvek inom porovnávaní, urobíte rovnako hlúpy záver. To že je argument?“

Rastislav Škoda

List čitateľky

2007-11-06T22:05:00.000+01:00

Napísala nám čitateľka. Je to smutné čítanie. Posúďte sami.

Som veľmi rada, že som Vás našla a pri čítaní Vášho časopisu a článkov na internete sa držím zdravého rozumu.

Tu na východe je už nemožné ani dýchať, všetko majú pod kontrokou, školy, úrady, ak k nim nepatríte a dáte to mierne najavo - zbohom práca škola priatelia...

Ale to by som písala všeobecne, to mnohí poznajú, netýka sa ich to bezprostredne. Najhoršie je ak to prežívate v každodennom manželskom živote s fanatikom. Neustály psychický teror, vydieranie, bezhraničná nadutosť, bohorovnosť, arogancia, pokrytectvo... Náboženstvo urobilo po 17. novembri z našej lásky hotové peklo, nič, ani zdravie našich detí a moje nebolo tak dôležité ako kostol a nie len každodenné omše ale aj stretnutia s rodinami...

Majú veľkú moc. Veď také prepieranie mozgov má tento systém dokonale prepracované - aj myšlienky vám kontrolujú, sú ako strašná choroba...

Nemienila som mať 8 - 9 detí, (dvoch synov som porodila len po 8 mesačnej hospitalizácii a operáciách) chcela som učiť, chcela som si v nedeľu ráno pospať, chodiť do prírody, športovať, čítať čo ma zaujíma, stretávať sa s priateľmi...

Nedalo sa, začal nútiť deti, volať k nám "sväté rodiny" skoro exorcistov. Pred nástupom deti do školy som podala o rozvod skoro ma opľúvali na ulici, bola som na dne. Musel sa odsťahovať, ostala som sama a deti mi boli všetkým. Nechodili na náboženstvo lebo sami nechceli, otca rešpektovali ale len preto lebo sú veľmi inteligentní. Postaral sa o to aby som prišla o prácu a nikde ma nezamestnali, posielal mi 1000 Sk a ak kúpil deťom oblečenie mohli ho nosiť len keď boli u neho.

Po 7 rokoch som musela ustúpiť a dovoliť aby sa vrátil, bola som bez práce, bez peňazí a bez šance. Dala som si podmienku že nás nebude nútiť chodiť do kostola. Fungujeme ako firma, robím mu papiere a slúžku. Peniaze nedostávam, účty platí on, som zatvorená v trojizbovom byte, nemám priateľov, kamarátky, deti sú na výškach (našťastie nie teologických ako by si prial)

Mám 42 a som troska, nemám nič len svoju vnútornú slobodu o ktorú som roky
bojovala, dvoch synov, ktorí si ma majú radi a vážia si ma nie preto, že to prikazuje biblia, a hlavne nechcú o náboženstve ani počuť, vedie na vlastnej koži čo to je...

To čo som Vám napísala je len mizivé percento zo skúseností ktoré mám s
náboženstvom. Roky som hovorila to, čo som si u Vás prečítala, mohla som byť tak šťastná keby nebolo náboženstva, žiaden iný problém sme nikdy nemali.

Alkoholik vytriezvie a je OK, ale fanatik nikdy nevytriezvie a nikdy
neustúpi, náboženstvo mu dovoľuje všetko, aj to najhoršie, veď účel svätí prostriedky. Pre mňa ja najvyššou hodnotou sloboda, sloboda v myslení. Všetko Vám môžu vziať ale myšlienky nie, to ich strašne mrzí k tomu slúži ideológia, ovládať myšlienky.

Držím palce a budem podporovať v rámci svojich možností.

Podpis

O aktivitách Richarda Dawkinsa

2007-10-31T19:55:00.000+01:00

Pre humanistov na Slovensku je meno Richarda Dawkinsa dôverne známe. Nás zaujalo, že jeho snahy pozorujú a pozitívne hodnotia aj v Rusku, kde nad celou spoločnosťou začala rozprestierať svoje čierne krídla Ruská pravoslávna cirkev.

O aktivitách R. Dawkinsa sa nedávno objavil v ruských novinách RosBiznisKonzalting (RBK) článok Ally Ivanovej s názvom Zväz bezbožníkov. V úvode autorka hovorí: „Aj keď sa zdá, že téma ateizmu ostala kdesi v XX. storočí, napriek tomu sa vo svete rozširuje hnutie ateistov. A stále častejšie sa medzi týmito ľuďmi objavujú vedci svetového mena. Jedným z nich je Angličan Richard Dawkins, ktorý je teraz rozhodnutý exportovať svoje presvedčenie do USA.“

„Profesora Dawkinsa neprajníci volajú «Darwinovým rotvajlerom». Je hlavným britským «bezbožníkom», ktorý vystupuje v masovokomunikačných prostriedkoch s výzvou aby neboli porušované práva ľudí bez náboženského vyznania. Hlásaním ateizmu, si vytvoril veľa neprajníkov, ba dokonca nepriateľov, ktorí tvrdia, že oxfordské svetlo bude horieť v pekle. Jeho najnovšia kniha The God Delusion rozhnevala ako jednoduchých veriacich, tak aj britskú profesúru. Richard Dawkins si myslí, že len málo skutočných vedcov verí v boha, lebo oddeliť v sebe racionálne a religiózne myslenie je prakticky nemožné.“

„Dawkins sa priznal, že sa trochu obával prísť k americkým ateistom s odvážnym návrhom priznať verejne svoju orientáciu, ale nakoniec sa rozhodol, (zúčastnil sa kongresu ateistov vo Virgínii). Nedávno vytvoril špeciálny fond v Anglicku a pobočku fondu v Amerike a je rozhodnutý postaviť sa na odpor náboženstvu v súčasnom živote. Vedec trvá na tom, že milióny amerických ateistov majú právo byť vypočutými, lebo boli dlho potláčaní. Jeho fondy v Anglicku a USA budú dobročinnými organizáciami, na získavanie prostriedkov k šíreniu osvety v týchto dvoch krajinách.“

A. Ivanova svoj článok v RBK uzatvára záverečným odstavcom, ktorým sa vracia na domácu pôdu. „Profesor Dawkins a jeho spolupracovníci si dávajú za cieľ pomáhať ateistom po celom svete. Začali v USA a možno sa dopracujú aj do Ruska. V každom prípade, ako povedali v britskom fonde Richarda Dawkinsa pre RBK, vedia o úmysle zaviesť v ruských školách hodiny pravoslávnej kultúry a o sporoch, ktoré sa vedú kvôli tejto myšlienke.“

Z nášho pohľadu je snaženie R. Dawkinsa na území USA odvážne. Za najdôležitejšiu však považujeme skutočnosť, že Dawkins ktorého nemožno odstaviť nálepkou komunistického, či totalitného ateistu, presadzuje nevyhnutnosť vytvorenia organizovaného, jednotného hnutia ateistov na obranu ľudí, bez náboženského vyznania.

Časy sa menia

2007-10-27T15:24:00.001+02:00

Jeden z pohľadov na novu epochu ideologizácie spoločnosti v bývalom ZSSR. V novej epoche je to Ruská pravoslávna cirkev, ktorá vnucuje svoje ideály celej spoločnosti.

Modernizované obrady katolíckej cirkvi

2007-10-24T19:12:00.000+02:00

Spoločne so svojim známym, členom kresťanskej cirkvi sa usmievame nad svetonázorom, poverčivosťou a kultovými obradmi Papuáncov, ktorých spoločne pozeráme v prírodopisnom televíznom programe. Ale dá sa to pochopiť, sú obklopení len svojim svetom a denne sa posilňujú vo svojej viere v duchov, démonov a iné nadprirodzené sily pred ktorými ich chránia kúzla a čary kmeňového šamana. Môj známy si vôbec neuvedomuje ako sa usmieva sám nad sebou, nad „Papuáncom“, ktorý žije v modernizovanom svete a predsa verí šamanom.

Áno, aj u nás možno pozorovať úsmevné „papuánske rituálne tance“. Jeden taký sa popisuje v obecnom spravodaji – obecných „novinách“. Je to celé skutočne overiteľná pravda, len na tomto mieste meno slovenského „papuánskeho“ kmeňa radšej taktne zamlčíme. Nuž „čujte“, autor - učiteľ, voľakedy komunista, dnes čulý dôchodca sa snažil zo všetkých síl:

Posviacka áut už tradíciou
Náš duchovný otec si vzal za povinnosť každý rok v letných mesiacoch posvätiť motorové vozidla, aby ich majiteľov ochraňovali strážni anjeli a sám Pán Boh. Tak sa stal aj tohto roku 29. júla. Vodiči v danú nedeľu odstavili svoje tátoše na parkovisku pred miestnou reštauráciou, dokonca sme mohli vidieť aj odstavený kamión. Po svätej omši duchovný otec so svojim sprievodom a veriacimi posvätil všetky pristavené vozidlá. Spoločne s veriacimi vyprosoval u Najvyššieho čo najviac milosti pre ochranu vodičov. Posviacka aut sa konala v ten istý deň aj v .......... po svätej omši. (xy)

A pred onou reštauráciou, povedzme pravdivo – krčmou (hneď vedľa kostola), ako na podporu (nie na potvoru) stál v tej istej chvíli obrovský billboard s reklamou na najnovší typ skvelého automobilu z nekresťanskej krajiny. Super autíčko na billboarde svojimi zvlhnutými reflektormi pozorovalo z nadhľadu, alebo povýšenecky? svojich slabších konkurentov tam dole.

Nuž tak veru „tátoše“. Nespomínam si, že by v minulosti cirkev posväcovala tých skutočných tátošov aj keď vieme, že posväcovala, dokonca rukami hlavy štátu a farára, delá pred odchodom armády na východný front. Cirkvi svätej veľmi vadí, keď sa niekde krstí CD-čko. Ohradil sa voči tomu, ako voči zneucťovaniu dokonca aj biskup. I keď je to v skutočnosti len posvätenie „dosky“ pred jej pustením do obchodnej siete, o nič menej hodnotné ako štart auta na cesty. Ale ono už je to tak, že sa Papuánci posmievajú Pigmejom prípadne naopak, aké trápne obrady to predvádzajú, akým že šamanom to veria...

EmTwein

Jan Keller o modernizácii

2007-10-21T12:08:00.000+02:00

Kto by už len chcel spochybňovať modernizáciu? Modernizácia je hlavným heslom súčasnej politiky a mediálnych diskusii. Napodiv však takí ľudia existujú, a nie sú to vždy len amatéri, či vo všetkom sa vyznajúci blogeri. Jedným z takých ľudí je Jan Keller.

Kto nepozná práce českého profesora, renomovaného sociológa Jana Kellera, tomu ich vrelo odporúčam. Nejde o žiadneho zacykleného nepriateľa súčasného vývoja sveta ale skvelého sociológa, ktorý sa opiera o práce významných odborníkov z celého sveta. Osobne mi u neho chýba len jedno, že neponúka zreteľnejšie východiská na prekonanie nebezpečenstiev, ktoré súčasnej spoločnosti hrozia.

V knihe Teorie modernizace sa pri rozbore teórii modernizácie opiera o historickú analýzu vývoja sociálnej oblasti v jej dvoch odlišných významoch. Skúma dôsledky postupnej ekonomizácie jednotlivých oblastí života spoločnosti a ukazuje nový pohľad na globalizáciu.

O dopade ekonomizácie v sociálnej oblasti hovorí: „Odborníci na sociálnu prácu poukazujú na celý rad nepriaznivých dôsledkov plynúcich z marketizácie starostlivosti o našich blížnych. Trhové hľadisko vedie k tomu, že dôležitejšia ako snaha adekvátne riešiť rôznorodé problémy klientov sa stáva schopnosť správne zúčtovať vykonanú aktivitu. Kvalifikácia a odborné vedenie sociálnych pracovníkov ustupujú do pozadia pred schopnosťou dostať sa v správny okamih k správnej dotácii.“

O nezdanených ekonomických enklávach píše: „Pracovné podmienky v týchto enklávach slobodného obchodu boli už mnohokrát zdokumentované. Vyznačujú sa extrémne dlhou pracovnou dobou (v niektorých prípadoch i 16 a viac hodín denne), mimoriadne nízkymi mzdami (často na úrovni životného minima), otrasnými hygienickými a pracovnými podmienkami a predovšetkým – nekompromisným zákazom činnosti odborov.“

Jan Keller opierajúc sa o závery R. Kurza hovorí o smerovaní kapitalizmu: „Kapitalizmus dosiahol takú produktivitu, že stále väčšie masy ľudí už nedokáže zapojiť do procesu vykorisťovania.“ Jednoducho sa obíde bez ich práce. S argumentáciou opierajúcou sa o prognózy Z. Baumana sa obáva, že holocaust, ktorý už raz bol možný, zostáva hrozbou i do budúcnosti.

Kniha v závere upozorňuje na možnosť vývoja spoločnosti do neorganizovaného barbarstva, novodobého feudalizmu. „Spoločnosť s nápadne podobnými rysmi tu už kedysi bola. Bolo to v dobe úpadku centrálnej moci, kedy štát mal len symbolický význam a verejný sektor neexistoval. O tom ako sa chránia bohatí už dnes Keller píše, že už dnes existujú strážené priestory (gate communities), v ktorých žijú tí, kto si môže dovoliť platiť ochranu a bezpečnosť. Tieto oblasti sú ohradené vysokými stenami, vo dne v noci sú starostlivo strážené a vjazd do nich je možný len na zvláštne povolenie. V USA dnes predstavujú viac ako polovicu novej zástavby.“

Keller nechce v knihe strašiť, len za pomoci celej plejády znalcov veci upozorňuje na nebezpečenstvo vývoja, ktorý vôbec nie je nereálny. Tí, čo počuli o teórii vývoja po špirále zrejme nebudú úvahami v knihe zaskočení. Vzniká otázka, čo môžu urobiť ľudia na svoju obranu proti moci a vplyvu globálneho kapitálu, ako zvrátiť možný vývoj smerom k spoločnosti v ktorej humanizmus a solidarita nebudú len prázdnymi pojmami.

Plytvanie, manipulácia a urážka inteligencie

2007-10-07T23:01:00.000+02:00

Reklamný mág Oliviero Toscani v knihe Reklama je navoněná zdechlina píše: Ľudia zo sveta reklamy, ktorí tvrdia, že „ovládajú nové komunikačné schopnosti“ už snáď tridsať rokov vyhlasujú, že dokážu obrovskú sumu od investorov premeniť na skvelé umenie predávať. V skutočnosti však naďalej štedro podporovaní inzerentmi, ktorí sú dlhodobo ohlupovaní, oblepujú celú planétu tými istými prihlúplymi obrázkami.

Vo svete, kde milióny deti trpia podvýživou (a nie len v Afrike), vo svete kde milióny ľudí ročne umiera hladom, vo svete kde milióny ľudí umiera na ľahlo a lacno liečiteľné nemoci, používa sa reklama na ohlupovanie, manipulovanie a nezmyselné míňanie peňazí.

Podľa oficiálnych údajov správy AACC predstavovali náklady v roku 1992 na reklamu v európskych podnikoch 330,5 miliardy frankov vložených do veľkých médií – tlač, rozhlas, televízia -; v USA 406,7 miliardy, v Japonsku 172 miliardy. Odvtedy uplynulo 15 rokov, a dnešné sumy radšej nechcime poznať.

Kto to všetko platí? My spotrebitelia. Obrovský vklad do reklamy sa premieta do ceny výrobku. Platíme za to, že nás manipulujú, urážajú našu inteligenciu a okrádajú nás o naše peniaze. Kto to tvrdí? „Určite nejakí komunisti,“ povie automaticky každý zo súčasných bojovníkov na pravej strane politického spektra.

Čuduj sa svete, hovoril o tom už dávno napríklad Američan, nositeľ Nobelovej ceny, R. Feynman, spomínaný O. Toscani a mnohí ďalší. Najnovšie sa k tejto téme vyjadril aj bojovník za slobodu, známy z „nežnorevolučného“ obdobia pesničkou Sľúbili sme si lásku, Ivan Hoffman. V jednom zo svojich aktuálnych článkov hovorí:

„Ochranou společnosti před rafinovanou manipulací může být pouze zákaz reklamy jako takové, včetně všech jejich modifikací“

A do tretice opäť O. Toscani: „Najväčšou kampaňou v histórii ľudstva bola kampaň s Ježišom Kristom.“

Čo však môže urobiť obyčajný človek? Nič! Nič? R. Feynman navrhuje čo možno urobiť: „ak máte dojem, že reklama na nejaký výrobok uráža vašu inteligenciu... radíme vám aby ste taký tovar nekupovali.“ A veci sa zmenia skôr, ako sa nazdáte. Inými slovami: myslíte a nedajte sa balamutiť. To je v našich silách a nie je to málo.

Nápad Ivana Hoffmana na zákaz reklamy je skvelý a revolučný, kto však dnes bude počúvať jeho nápady? Tí, ktorí sa aj vďaka jeho boju proti „totalite“ dostali u nás k moci dnes o takúto jeho pomoc nestoja. A mocní vo svete sa takýchto nápadov nemusia báť, držia liace pevne v rukách a určujú trendy vývoja.

Spoločnosť Prometheus

Otec, či Vodca?

2007-10-03T22:07:00.000+02:00

Prebieha boj o otca národa. Už bol pomenovaný, len nie je isté, či sa ho podarí inštalovať. Veru, nie je to jednoduché, keď si dospelí hľadajú otca. Vždy môže vzniknúť spor o to, kto je vhodnejší. Zvlášť keď ho hľadajú nedospelí dospelí...

Každý chce mať rodinu a rodina musí mať otca i matku. Takže Hlinkom to zrejme neskončí. I keď by sme mohli povedať, že Slovensko už matku má, dokonca ju malo skôr ako bude mať otca. A je to prirodzené, matka občas býva známa skôr než otec. Kto je ta matka? Nuž nepoškvrnená Panna Mária. Do jej rúk odovzdal pred časom celé Slovensko jeden vysoko, vysoko, vysoko postavený klerik.

Nakoniec bude zaujímavé, že sa Slováci stanú deťmi farára a panny. Ďalší zázrak, podobný tomu z biblie! Pánbožko si zrejme Slovenský bohabojný národ obľúbil, prečo by kvôli nemu nemohol vnuknúť našim zákonodarcom tak ako autorom biblie skvelý zákon, ktorý nám nezvestuje Mojžiš ale SNR.

A okrem satiry? V kalendári Slovenský roľník z roku 1940, v článku Slovenský štát, Kvetoslav Vrbičan píše: „A keby sa zobudil Vodca národa Andrej Hlinka? Pero je prislabé, aby mohlo opísať pocit jeho radosti nad dosiahnutím svojho cieľa“. Dodajme len: Amen.

Hlinka zomrel príliš skoro na to aby sme ho mohli obviniť v plnom rozsahu z hriechov o ktorých teraz čvirikajú aj vrabce na streche. Veľa sa už o ňom popísalo, za i proti, každá strana sporu vidí len svoju pravdu. Možno celkom objektívny a spravodlivý pohľad na túto spornú osobnosť slovenskej histórie vypovedal v článku na svojom blogu nie celkom nesporný Edo Chmelár.

EmTwein

Lovci duší

2007-09-28T20:00:00.000+02:00

Vo vydavateľstve Eko-Konzult vyšla v týchto dňoch kniha prof. MUDr. Alexandra Reháka, DrSc. Lovci duší. Kniha má podtitul: Psychológia náboženstva, kultov a siekt, ale nejedná sa o vedeckú, či odbornú literatúru. Hneď v predhovore sa dozvieme, že máme pred sebou popularizačný pohľad do tejto širokej oblasti. Autor sa snažil načrtnúť aspekty, ktoré čitateľovi umožnia pochopiť akými spôsobmi sa náboženské myslenie zafixuje v ľuďoch a aké sú z toho následky.

Kniha má tri časti. Prvá je venovaná otázkam prečo a ako si ľudia osvojujú náboženské predstavy. Dočítate sa o koreňoch náboženstva, o tom či sa rozprávajú bohovia z ľuďmi ale i o tom čo si myslel o náboženstve Albert Einstein a aký je teologický prístup k psychológii náboženstva. Druhá časť sa zaoberá mentalitou nábožensky orientovaného človeka, priblíži vám stručne deštruktívne kulty a sekty ale i nové netradičné náboženstva a dozviete sa aj o metódach manipulovania, ako prostriedku na ovládanie ľudského vedomia.

V tretej časti autor prekračuje hranicu psychológie. Píše o náboženskom extrémizme, ktorý zasahuje do nášho každodenného spoločenského, politického, kultúrneho i osobného života. Prečítate si prierez históriou obetí organizovaného kresťanstva i o tom ako diktátori využívajú náboženstvá. Kniha upozorňuje, že fundamentalizmus a terorizmus nie sú obmedzené iba na moslimskú vieru, pojednáva o vzťahu demokracie a monoteizmu, o náboženskom fanatizme i o reakciách OSN a EÚ na tieto hrozby.

V závere si autor kladie otázku, či je návrat k náboženstvu cestou na vyriešenie popísaných neduhov ľudstva. Jeho odpoveď je: „Budúcnosť ľudstva bez dôslednej odluky štátu a cirkvi je nereálna, čo platí však nielen pre kresťanské cirkvi ale aj pre moslimské.“

Knihu si môžete objednať na adrese:

Eko-konzult, P.O.Box 61
850 07 Bratislava 57
alebo e-mailom: eko-konzult@chassco.sk

Hlas humanistov

2007-09-25T20:00:00.000+02:00

Vážení návštevníci blogu Prometheus,

otvárame nové médium slovenských sekulárnych humanistov - blog Spoločnosti Prometheus. Chceme ním prispieť k propagácii myšlienok, humanizmu, demokracie a nenáboženského svetonázoru.

Vzhľadom na to, že na internetovej stránke Spoločnosti Prometheus nemáme diskusné fórum a opakovane dostávame požiadavky aby sme spustili obojstrannú formu komunikácie, povoľujeme aj komentáre čitateľov.

Spoločnosť Prometheus